← Slovensko

o zaplatenie 260,17 eur s prísl.

Najvyšší súd 6 Cdo 166/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. K., bývajúcej v T. zastúpenej advokátskou kanceláriou B & S Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová 5, v mene a na účet ktorej koná advokát Mgr. Peter Bartošík, proti ţalovanej Slovenskej sporiteľni, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpenej JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, o zaplatenie 260,17 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 17 C 121/2010, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. októbra 2012, sp. zn. 2 Co 322/2011 takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovanej o d m i e t a . Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume 35,27 Eur, na účet advokátskej kancelárie B & S Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 5 do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava III rozsudkom z
  2. mája 2011 č.k. 17 C 121/2010-86 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 260,17 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
  3. 2010 do zaplatenia z titulu plnenia zo Zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne a.s. uzavretej
  4. 1996 medzi účastníkmi konania v zmysle § 842 a nasl. Občianskeho zákonníka; jej predmetom bolo doţivotné plnenie ţalovanou v prospech ţalobkyne mesačne sumou 260,17 Eur (7 838 Sk). Ţalovaná od apríla 2010 prestala s poskytovaním plnenia ţalobkyni z dôvodu uplynutia výpovednej lehoty k
  5. 2010 v zmysle výpovede z predmetnej zmluvy ţalovanou z
  6. Súd 2 6 Cdo 166/2013 prvého stupňa dospel k záveru, ţe táto výpoveď bola daná neplatne, keďţe predmetná zmluva o dôchodku z
  7. 1996 bola uzavretá na dobu určitú; nemoţno ju preto vypovedať podľa ustanovenia § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uplatnený nárok ţalobkyne z uvedenej zmluvy za mesiac apríl 2010 preto povaţoval za oprávnený a zaviazal ţalovanú na jeho zaplatenie ţalobkyni i s príslušenstvom. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom z
  8. októbra 2012 sp. zn. 2 Co 322/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a uloţil ţalovanej zaplatiť ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotoţnil s jeho odôvodnením, na ktoré poukázal a zdôraznil, ţe predmetná zmluva o dôchodku bola uzatvorená na doţivotne určenú dobu neurčitého trvania, teda strany v nej prejavili vôľu byť ňou viazané aţ do smrti oprávnenej osoby, teda do určitého (vopred neurčeného) okamihu. Vysporiadal sa i s odvolacími námietkami ţalovanej, ktoré povaţoval za nedôvodné. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR z
  9. apríla 2012 sp. zn. II. ÚS 26/2012 – 33, v ktorom sa uvádza, ţe výpoveď zmluvy o dôchodku by bola moţná iba v prípade, ak by takýto postup pripúšťal Občiansky zákonník. Nie je správny názor, ţe Občiansky zákonník tento postup pripúšťa v § 582 ods. 1, pretoţe je v rozpore s účelom a zmyslom špeciálnej právnej úpravy Zmluvy o dôchodku, keď istota poskytovania dôchodku oprávnenej osobe by bola narušená moţnosťou povinnej osoby kedykoľvek zmluvný vzťah ukončiť. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom v uvedenom náleze týkajúcom sa obdobnej veci. Vzhľadom na vyriešenie tejto otázky sa nejedná o vec po právnej stránke zásadného významu, preto nepripustil voči svojmu potvrdzujúcemu rozsudku dovolanie. Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie, ktorým ţiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietala, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. tým, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., keď sa nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu ţiadala tento mimoriadny opravný prostriedok odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti. Mala za to, ţe súdy niţších stupňov svoje rozhodnutia dostatočne zdôvodnili zohľadňujúc i rozsiahlu argumentáciu ţalovanej, s ktorou sa skutkovo i právne vysporiadali. 3 6 Cdo 166/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpená (§ 241 ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy. V zmysle odseku 5 tohto ustanovenia totiţ dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Ak je však predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie v takomto prípade nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Dňa
  10. mája 2010, kedy bol podaný návrh na Okresný súd Bratislava III, bola výška minimálnej mzdy podľa § 1 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 441/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy 307,70 Eur a jej trojnásobok predstavoval 923,10 Eur. Suma 260,17 Eur, zaplatenia ktorej sa ţalobkyňa v konaní domáhala, teda neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy v deň podania návrhu na prvostupňovom súde, preto dovolanie ţalovanej v tejto veci nie je prípustné podľa ustanovenia § 238 ods. 5 O. s. p. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta prvá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, 4 6 Cdo 166/2013 zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Ţalovaná procesné vady konania podľa § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno. So zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zaoberal otázkou opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá moţnosť konať pred ním (§ 237 písm. f/ O. s. p.). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a ţalovanej neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov. Prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. totiţ nie je daná uţ tým, ţe dovolateľka tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ţe nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa (resp. nebola odstránená) v rozhodnutí (v postupe) odvolacieho súdu. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalovaná v súvislosti s tvrdením o existencii procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O. s. p. namietala nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v súlade s poţiadavkou ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., keď sa krajský súd (podľa jej názoru) nevysporiadal so všetkými argumentmi a dôvodmi uvádzanými v jej odvolaní. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení 5 6 Cdo 166/2013 rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z
  11. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Georgiadis c. Grécko z
  12. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z
  13. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-
  14. Ústavný súd vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti ich uplatneniu (pozri IV. ÚS 115/03). Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere, ţe Zmluva o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu SLSP a.s., ktorej predmetom bolo doţivotné mesačné plnenie vo výške 260,17 Eur ţalovanou ako povinnou v prospech ţalobkyne ako oprávnenej, bola uzavretá platne. Dostatočne objasnil, prečo Výpoveď ţalovanej z
  15. 2009 povaţoval za neplatnú, keď uviedol, ţe vypovedať moţno iba zmluvy uzatvorené na neurčitú dobu, akou zmluva o dôchodku bezpochyby nie je. Riadne sa tieţ vysporiadal so skutočnosťou, prečo na daný právny vzťah medzi účastníkmi nemoţno aplikovať zákon o bankách. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi prvostupňového súdu ohľadom platnosti zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi na určitú dobu neurčitého trvania, i ohľadom neplatnosti výpovede tejto zmluvy. Argumenty prvostupňového súdu podrobnejšie doplnil a dostatočne sa vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami ţalovanej. Preto 6 6 Cdo 166/2013 odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spĺňa zákonné predpoklady vyjadrené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. a nemoţno ho povaţovať za neodôvodnené, svojvoľné a za také, ktoré by nedalo odpovede na podstatné a relevantné odvolacie námietky ţalovanej. Iba skutočnosť, ţe dovolateľka sa s právnym názorom súdov nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (pozri napr. I. ÚS 188/06). Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej preto v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p., § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Ţalobkyňa v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.), preto jej dovolací súd priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokátskej kancelárii B&S Legal s.r.o. za právnu sluţbu, ktorú poskytol advokát Mgr. Peter Bartošík konajúci v jej mene ţalobkyni vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalovanej dňa
  16. marca 2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil súd podľa § 10 ods. 1 vyhlášky za jeden úkon právnej sluţby v sume 21,58 Eur, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky, t. j. 7,81 Eur) predstavuje spolu 29,39 Eur a po pripočítaní 20 % DPH vo výške 5,88 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky) činí náhrada trov 35,27 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  17. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  18. apríla 2014 Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. Zuzana Pudmarčíková predsedníčka senátu

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.