← Slovensko

o zaplatenie 4 325,83 eur s prísl.

Najvyšší súd 6 Cdo 288/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. J. K., bývajúcej v H., v dovolacom konaní zastúpenej JUDr. Pavlom Malichom, advokátom v Bratislave, Dunajská 25, proti ţalovanému Regionálnemu Úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave, Limbova 6, Trnava, o zaplatenie 4 325,83 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31 C 44/2006, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 23.mája 2011 sp. zn. 23 Co 203/2010, takto r o z h o d o l : Rozsudok Krajského súdu v Trnave z

  1. mája 2011 sp. zn. 23 Co 203/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trnava rozsudkom z
  2. mája 2010 č. k. 31 C 44/2006 -396 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 4 325,83 Eur s príslušnými úrokmi tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku s tým, ţe o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. K nároku ţalobkyne na zaplatenie príplatku za riadenie vo výške 5% platovej tarify najvyššieho platového stupňa
  3. platovej triedy za obdobie od novembra 2002 do apríla 2005 uviedol, ţe hoci funkcia vedúcej laboratória chémie vôd nebola „oficiálne zavedená“ v organizačnej štruktúre ţalovaného vyplývajúcej z organizačného poriadku, ţalobkyňa vykonávala činnosti vedúceho zamestnanca. Túto skutočnosť potvrdzuje výpoveď svedkov I.. R. T. a I.. J. J., ktorý uviedol, ţe ţalobkyňa pracovala so štyrmi laborantkami so stredoškolským vzdelaním a jej úlohou bolo vo vzťahu 2 6 Cdo 288/2012 k nim predovšetkým kontrolovať ich činnosť, čo je zrejmé aj z pracovných náplní uvedených laborantiek, v ktorých sa uvádza, ţe sú podriadené vedúcemu odboru, vedúcemu oddelenia a vedúcemu úseku. Jej nárok na príplatok za riadenie povaţoval preto v celom rozsahu za dôvodný. K ţalobe v časti, ktorou sa ţalobkyňa domáhala doplatenia rozdielu medzi tarifným platom pre
  4. a
  5. platovú triedu za rovnaké obdobie uviedol, ţe ţalobkyňa vykonávala pracovné činnosti, ktoré odôvodňujú jej zaradenie do
  6. platovej triedy. Poukázal pritom na pracovné náplne ţalobkyne (z
  8. 2002,
  10. 2002 a
  12. 2004), v ktorých sa uvádza, ţe zodpovedá za vypracovanie nových štandardných postupov a zabezpečuje zavádzanie nových vyšetrovacích metód, čo samo osobe predstavuje odbornú prácu v príslušnom odbore hygieny a na Analytický list vydaný Ministerstvom zdravotníctva SR (ďalej len Analytický list), ktorý uvádza takúto pracovnú činnosť pre
  13. platovú triedu. Uvedený záver oprel aj o výpoveď svedka I.. J. J., ktorý potvrdil, ţe ţalobkyňa vypracovala štandardný pracovný postup na stanovenie ortuti na prístroji GAMA
  14. Ţalobkyňa uţ v čase vzniku pracovného pomeru spĺňala aj kvalifikačný predpoklad vzdelania (mala ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a absolvovanú špecializačnú skúšku v odbore vyšetrovacie metódy v hygiene) a mala viac ako štvorročnú prax v Štátnom zdravotnom ústave v Banskej Bystrici. Z uvedených dôvodov aj jej druhému nároku v celom (ţalobkyňou poţadovanom) rozsahu vyhovel. Právne vec posúdil v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 313/2001 Z.z. o V. sluţbe účinného do 1.januára
  15. O úroku z omeškania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. si vyhradil o náhrade trov konania rozhodnúť samostatným uznesením. Krajský súd v Trnave rozsudkom z
  16. mája 2011 sp. zn. 23 Co 203/2010 na odvolanie ţalovaného rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a rozhodol o trovách konania. K nároku ţalobkyne o príplatok za riadenie uviedol, ţe v Organizačnom poriadku ţalovaného neexistuje ţiadna riadiaca pozícia „vedúci laboratória chemických vôd“, ako to uvádzala ţalobkyňa a nebol ním vôbec zriadený úsek laboratóriá. U ţalovaného bola zriadená trojstupňová úroveň riadenia pozostávajúca zo štatutárneho zástupcu, vedúceho odboru a vedúceho oddelenia. Ani z pracovných náplní, na ktoré sa ţalobkyňa odvolávala nevyplýva, ţe by bola na vedúcej pozícii, ktorá by bola zapracovaná v organizačnom alebo v pracovnom poriadku ţalovaného. Ţalobkyňa nemala a ani nemohla mať preto povinnosť riadiť prácu laborantiek. Túto riadiacu činnosť vykonávala vedúca oddelenia chemických analýz M.. Ţ., ktorá mala vo svojej pracovnej náplni v bode
  17. stanovené povinnosti vedúcej oddelenia, ktorého súčasťou bolo aj laboratórium chémie vôd, 3 6 Cdo 288/2012 v ktorom bola zamestnaná ţalobkyňa. Na základe uvedeného dospel k záveru, ţe ţalobkyni sa nepodarilo preukázať, ţe jej boli vedúcim odboru, resp. vedúcim sluţobného úradu „pridelení zamestnanci“, ktorých má riadiť a teda, ţe vykonávala činnosti vedúceho zamestnanca, ktorému patrí príplatok za riadenie. Tento nárok ţalobkyne povaţoval preto za nedôvodný. K ţalobkyňou uplatnenému nároku na zaplatenie rozdielu medzi tarifným platom pre
  18. a
  19. platovú triedu uviedol, ţe zaradenie do platovej triedy závisí predovšetkým od skutočne vykonávanej práce. Výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe ţalobkyňa z pracovných činností vykonávala prípravu vzoriek, spracovanie vzoriek, meranie vzoriek vôd fyzikálnochemickými metódami (spektrografia, odmerná analýza, gravimetria) a zhodnotenie získaných výsledkov v zmysle platnej legislatívy. V prípade zmien technických noriem sa podieľala na prepracovávaní štandardných pracovných postupov, ktorá pracovná činnosť nie je „komplikovanou záleţitosťou“ a zúčastňovala sa pri príprave dokumentácie celého oddelenia na akreditačných dohodách. Ţalobkyňa vykonávala činnosti na základe pracovných postupov a metodických usmernení, ktoré boli vopred vypracované, pri laboratórnej činnosti nespolupracovala s inými úsekmi a jej práca nevyţadovala spoluprácu ani odborné konzultácie mimo vlastného zamestnávateľa. Ţalobkyňa svojou činnosťou nevynašla nové metodiky a ani nové výpočtové programy. Výsledky svojej práce predkladala vţdy na schválenie vedúcej oddelenia. Z uvedených zistení dospel k záveru, ţe ţalobkyňa vykonávala iba odborné práce vo vymedzenej oblasti vopred stanovenými a určenými postupmi. Nevykonávala ţiadne samostatné odborné špecializované práce s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi úsekmi a činnosti vykonávané podľa individuálne stanovených postupov vopred neurčeným spôsobom. Nevykonávala ani koncepčné, systémové, metodické činnosti a výskumné práce so samostatným výberom postupov a spôsobov riešení. Jej pracovné činnosti bolo moţné charakterizovať len ako odborné špecializované práce vo vymedzenej oblasti s vysokými nárokmi na myslenie a rozhodovanie o voľbe správneho postupu na základe metodických usmernení, čo zodpovedá úrovni
  20. platovej triedy podľa Prílohy č. 1 zákona č. 313/2001 Z.z. Ţalobkyňa bola vzhľadom na výkon jej práce správne zaradená do
  21. platovej triedy, z ktorého dôvodu jej neprináleţí doplatenie rozdielu medzi
  22. a
  23. platovou triedou. Rozsudok okresného súdu preto podľa § 220 O.s.p. zmenil a ţalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému ţalovanému priznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. 4 6 Cdo 288/2012 aby rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil a potvrdil rozsudok okresného súdu. Uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V súvislosti s nárokom na zaplatenie príplatku za riadenie poukázala na znenie ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. (do
  24. januára 2004 § 21 ods. 1 zákona č. 313/2001 Z.z.), podľa ktorého vedúcemu zamestnancovi patrí príplatok za riadenie a na znenie § 9 ods. 3 Zákonníka práce, ktoré upravuje, kto sa povaţuje za vedúceho zamestnanca. Vytýkala odvolaciemu súdu ţe, pri riešení otázky, či ţalobkyňu moţno povaţovať za vedúceho zamestnanca vychádzal nesprávne len z Organizačného poriadku ţalovaného, v ktorom funkcia vedúcej úseku chémie vôd nebola uvedená. Podľa ţalobkyne pri riešení uvedenej otázky bolo podstatné, či bola nadriadenou laborantkám, ktoré s ňou pracovali v laboratóriu. Skutočnosť, ţe tu existoval vzťah nadriadenosti, potvrdzujú jej pracovné náplne, v ktorých sa uvádza, ţe vykonáva odborný dozor, metodické vedenie a kontrolu pridelených pracovníkov, pracovné náplne laborantiek, interný predpis ţalovaného označovaný ako Príručka kvality laboratória, list I.. J. z
  26. 2004 a výpoveď laborantky M. V. a I.. R. T.. Keďţe odvolací súd pri posúdení opodstatnenosti tohto nároku mylne vychádzal pri svojom rozhodnutí len z Organizačného poriadku ţalovaného a na tieto skutočnosti vôbec neprihliadol, dospel k nesprávnemu záveru, ţe ţalobkyňa nemala postavenie vedúceho zamestnanca a preto jej príspevok za riadenie nepatrí. Pokiaľ ide o jej nárok na zaplatenie rozdielu medzi tarifným platom pre
  27. a
  28. platovú triedu uviedla, ţe pre zaradenie do príslušnej platovej triedy je rozhodujúca najnáročnejšia pracovná činnosť, ktorú zamestnanec vykonáva a postačuje, aby aspoň jedna z celého komplexu činností vykonávaných zamestnancom zodpovedala niektorej z pracovných činností uvedených v charakteristike
  29. platovej triedy obsiahnutej v zákone alebo v Katalógu pracovných činností (ďalej len Katalóg), prípadne v Analytickom liste bez ohľadu na to, či je vykonávaná sústavne alebo len príleţitostne. Pre posúdenie opodstatnenosti tohto nároku bolo preto určujúce, či niektorá z pracovných činností vykonávaných ţalobkyňou spĺňa charakteristiku
  30. platovej triedy v zmysle zákona č. 553/2003 Z.z. (Katalógu, Analytického listu). V tejto súvislosti poukázala na bod
  31. pracovných náplní, v ktorých bolo výslovne uvedené, ţe ţalobkyňa zodpovedá za vypracovanie nových štandardných pracovných postupov a zabezpečuje zavádzanie nových vyšetrovacích metód, ktoré pracovné činnosti aj reálne vykonávala. Tieto činnosti sú exaktne uvedené ako jedny z pracovných činností uvedených v Analytickom liste pre
  32. platovú triedu. Mala byť preto správne zaradená do
  33. platovej triedy. Nesúhlasila s názorom odvolacieho súdu, ţe sa nepodieľala na zavádzaní nových pracovných metodík (napr. ani vtedy, kedy nová STN úplne zmenila činidlo alebo zaviedla novú doteraz nepouţívanú metódu) a ţe vykonávala len odborné práce 5 6 Cdo 288/2012 vo vymedzenej oblasti s vopred stanovenými a určenými postupmi. Za nesprávny povaţovala aj záver odvolacieho súdu, ţe prepracovanie (aktualizáciu) štandardných pracovných postupov nepovaţoval za činnosť, ktorú moţno charakterizovať ako samostatnú odbornú prácu vykonávanú podľa individuálne stanovených postupov vopred neurčeným spôsobom. Túto nesprávne hodnotil ako činnosť, ktorá nie je zloţitá napriek tomu, ţe v Analytickom liste sa uvádza ako jedna z činností charakteristických pre
  34. platovú triedu. Odvolací súd zaloţil preto svoje rozhodnutie na nesprávnych skutkových záveroch a na nesprávnom právnom názore, podľa ktorého pracovné činnosti vykonávané ţalobkyňou bolo moţné charakterizovať len ako odborné špecializované práce vo vymedzenej oblasti s vysokými nárokmi na myslenie a rozhodovanie o voľbe správneho postupu na základe metodických usmernení, čo zodpovedá úrovni
  35. platovej triedy. Na záver poukázala ešte na to, ţe zákon a ani ďalšie príslušné dokumenty nevyţadujú pre zaradenie do
  36. platovej triedy, aby zamestnanec v rámci svojej pracovnej činnosti vynašiel nejaké nové metódy vyšetrovania vzoriek. Odvolací súd napriek tomu, úplne bez opory v zákone prevzal tento názor od ţalovaného a zaloţil na ňom aj svoje rozhodnutie. Ţalovaný svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu ţalobkyne nevyuţil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania, ktorá je zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. V posudzovanej veci ţalobkyňa uplatnila v ţalobe dva samostatné nároky, a to nárok na zaplatenie príplatku za riadenie a nárok na doplatenie rozdielu medzi tarifným platom pre
  37. a
  38. platovú triedu, oba nároky za dobu od novembra 2002 do apríla
  39. Dovolací súd preto skúmal osobitne u kaţdého platového nároku opodstatnenosť ţalobkyňou podaného dovolania, pričom vzhľadom na dobu, za ktorú ich ţalobkyňa uplatňovala, bolo potrebné na vec pouţiť Zákonník práce v znení účinnom do 30.júna 2005, zákon č. 313/2001 Z.z. o V. sluţbe, zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo V. záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od
  40. januára 2004 ako aj nariadenie vlády č. 111/2002 Z.z. a č. 341/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní (ďalej len Zákonník práce, zákon č. 313/2001 Z.z., zákon č. 553/2003 Z.z., a Katalóg) 6 6 Cdo 288/2012 I. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie príplatku za riadenie ţalobkyňa v dovolaní namietala, ţe odvolací súd vychádzal pri riešení otázky, či ju moţno povaţovať za vedúceho zamestnanca nesprávne len z predloţeného Organizačného poriadku ţalovaného a dospel preto k nesprávnemu právnemu názoru, podľa ktorého ţalobkyňa nemala postavenie vedúcej úseku (táto funkcia u ţalovaného podľa Organizačného poriadku neexistovala) a preto jej nepatrí príplatok za riadenie. Zákon č. 313/ 2001 Z.z. (rovnako aj zákon č. 553/2003 Z.z.) priznáva zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom plat, okrem iného aj v podobe príplatku za riadenie. Príplatok za riadenie patrí vedúcemu zamestnancovi, pričom ho určuje zamestnávateľ s prihliadnutím na náročnosť radiacej práce (§ 21 zákona č. 313/2001 Z.z., resp. § 8 zákona č. 553/2003 Z.z.). Vedúcim zamestnancom sa podľa § 9 ods. 3 Zákonníka práce rozumejú orgány zamestnávateľa (odsek 1), ako aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Pod pojem vedúci zamestnanec treba teda zaradiť všetkých zamestnancov zamestnávateľa, ktorí sú oprávnení ukladať pracovné úlohy a dávať záväzné pokyny podriadeným zamestnancom. Pre posúdenie, či sa jedná o vedúceho zamestnanca vo V. sluţbe na najniţšej úrovni riadenia nie je určujúce, akým spôsobom je funkcia (druh práce) formálne označená, ale to, čí sú mu podriadení zamestnanci (do
  41. januára 2004 najmenej traja zamestnanci – viď Príloha č. 5 k zákonu č. 313/2001 Z.z.), ktorým je v rozsahu poverenia oprávnený ukladať pracovné úlohy, kontrolovať ich prácu a dávať im za tým účelom záväzné pokyny. Keďţe vzťah nadriadenosti a podriadenosti zamestnanca nie je otázkou faktického stavu, ale otázkou právnou, je pre posúdenie postavenia zamestnanca z tohto hľadiska určujúce, či nadriadenosť funkcie vykonávanej zamestnancom voči iným (podriadeným) zamestnancom vyplýva z právneho predpisu alebo z vnútorného organizačného predpisu upravujúceho štruktúru zamestnávateľa. Takýmto predpisom zamestnávateľa, ktorý upravuje jeho vnútornú organizačnú štruktúru, je aj Organizačný poriadok. Za organizačný poriadok však nemoţno povaţovať len ten dokument, ktorý je ako „Organizačný poriadok“ formálne označený, ale všetky tie dokumenty zamestnávateľa, včítane listín, ktoré z hľadiska obsahového sa týkajú organizačnej štruktúry a je moţné z nich vyvodiť právne postavenie jednotlivých zamestnancov vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. 7 6 Cdo 288/2012 V posudzovanej veci je preto potrebné prisvedčiť dovolateľke v tom, ţe odvolací súd pri posudzovaní, či ţalobkyňa bola nadriadenou vo vzťahu k laborantkám, ktoré s ňou pracovali v laboratóriu, ponechal nesprávne bez povšimnutia Príručku kvality laboratória z
  42. júla 2003 (ďalej len Príručka) a pracovné náplne ţalobkyne a jednotlivých laborantiek, hoci obsahom Príručky je organizácia odboru laboratórnych činností (pod tento odbor spadá aj oddelenie chemických analýz) s uvedením mien pracovníkov, ich funkcií a vykonávanej činnosti. Okrem iného sa v nej uvádza, ţe jednotlivé oddelenia sa podľa charakteru činnosti členia na úseky (laboratóriá) uvedené v kapitole 5.3 a ţe I. K. je vedúcou úseku CHV a zodpovedá za vykonávanie skúšok na tomto úseku. V pracovných náplniach ţalobkyne z
  44. 2002 a z
  46. 2002, podpísaných vedúcim odboru a riaditeľom, je zase uvedené, ţe zabezpečuje organizáciu práce na úseku chémie vôd, vykonáva odborný dozor, metodické vedenie a kontrolu pridelených pracovníkov. Ide teda nepochybne o dokument (listiny), ktoré sa týkajú organizačnej štruktúry ţalovaného. Odvolací súd mal preto skúmať, či z obsahu Príručky a z popisu pracovných činností uvedených v pracovných náplniach ţalobkyne, prípade z obsahu pracovných náplní laborantiek (ne)vyplýva, ţe postavenie ţalobkyne a laborantiek je vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti. Ak tak neurobil a túto otázku, riadiac sa nesprávnym právnym názorom, skúmal výlučne z predloţeného Organizačného poriadku, jeho záver o neopodstatnenosti nároku ţalobkyne na príplatok za riadenie treba povaţovať za predčasný a teda nesprávny, spočívajúci na nesprávnom právnom posúdení veci. II. Pokiaľ ide o nárok ţalobkyne na doplatenie rozdielu medzi tarifným platom pre
  47. a
  48. platovú triedu treba uviesť, ţe pri skúmaní opodstatnenosti tohto ţalobkyňou uplatneného nároku bolo potrebné preskúmať správnosť zaradenia ţalobkyne do príslušnej platovej triedy ţalovaným. Zamestnanec sa zaradí do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti z hľadiska jej zloţitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaţe a psychickej záťaţe, ktorú má vykonávať v rámci opisu pracovných činností, a splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie, pričom zaradenie zamestnanca do platovej triedy musí byť v súlade s charakteristikou platovej triedy a katalógom (s rezortným katalógom). Ak najnáročnejšia pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať v rámci opisu pracovných činností nie je uvedená v katalógu alebo v rezortnom katalógu, zamestnávateľ ho dočasne zaradí do platovej triedy porovnaním tejto pracovnej činnosti s príkladmi pracovných činností uvedenými v katalógoch. Pri porovnaní pracovných činností sa vychádza 8 6 Cdo 288/2012 z charakteristiky príslušnej platovej triedy podľa § 3 ods. 1, pričom pracovné činnosti sa porovnávajú z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov, miery jej zloţitosti a zodpovednosti, psychickej záťaţe a fyzickej záťaţe. (§ 16 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 zákona č. 131/2001 Z.z.; § 5 ods. 1, ods. 5 a ods. 6 zákona č. 553/2003 Z.z.). Z uvedeného je zrejmé, ţe pri preskúmaní správnosti zaradenia zamestnanca do platovej triedy je potrebné porovnať pracovné činnosti vykonávané zamestnancom podľa dohodnutého druhu práce s opisom pracovných činností uvedených v katalógu, pričom rozhodujúca je najnáročnejšia pracovná činnosť, ktorú zamestnanec vykonáva. Pokiaľ táto najnáročnejšia činnosť nie je v katalógu uvedená, je treba vychádzať z príkladov pracovných činností uvedených v katalógu z hľadiska zloţitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej náročnosti a kvalifikačného predpokladu porovnateľných s pracovnou činnosťou vykonávanou zamestnancom, pričom pri porovnaní treba dbať na to, aby porovnávaná pracovná činnosť bola v súlade so všeobecnou charakteristikou do úvahy prichádzajúcej platovej triedy. Z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo sporné, ţe ţalobkyňa z pracovných činností vykonávala prípravu vzoriek, spracovanie vzoriek, meranie vzoriek vôd fyzikálnochemickými metódami (spektrografia, odmerná analýza, gravimetria) a zhodnotenie získaných výsledkov v zmysle platnej legislatívy. Ide teda o odborné laboratórne vyšetrenia podľa predpísaných metód vrátane spracúvania základných analytických hodnotení tak, ako sa to uvádza aj v pracovných náplniach ţalobkyne. Tieto pracovné činnosti vykonávané ţalobkyňou bezpochyby zodpovedajú opisu pracovnej činnosti uvedenej v Katalógu odbor Z. pod bodom 09.8.
  49. 02 (bod O9.02), ktoré spadajú do
  50. platovej triedy. Napokon, ţalobkyňa v dovolaní správnosť zaradenia týchto pracovných činnosti ţalovaným nenamietala. Sporné zostalo, či ďalšie pracovné činnosti, a to zavádzanie nových metód do praxe a aktualizácia (prepracúvanie) štandardných pracovných postupov, ktoré boli uvedené v pracovných náplniach ţalobkyne a ktoré ţalobkyňa aj vykonávala, zodpovedajú opisu činností uvedených v Katalógu charakteristických pre
  51. platovú triedu, resp. pre
  52. platovú triedu v odbore Z., prípadne, či zodpovedajú príkladom pracovných činností uvedených v katalógu z hľadiska zloţitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej náročnosti a kvalifikačného predpokladu, resp. zodpovedajú všeobecnej charakteristike uvedených platových tried. 9 6 Cdo 288/2012 Odvolací súd mal preto najskôr zisťovať, či tieto činnosti (nie)sú uvedené v Katalógu v odbore zdravotníctvo charakteristické pre
  53. a
  54. platovú triedu, prípadne pre inú platovú triedu v tomto odbore. V odôvodnení rozhodnutia mal vysvetliť, prečo nevychádzal pri uvedenom zisťovaní z Analytického listu vydaného Ministerstvom zdravotníctva SR pre
  55. platovú triedu z
  57. 2003 (tieto Analytické listy boli vydané MZ SR pre všetky zdravotnícke činnosti uvedené v Katalógu podľa jednotlivých platových tried), hoci naň ţalobkyňa poukazovala a hoci odvolací súd ho citoval aj v svojom rozhodnutí a prečo teda uvedené činnosti vykonávané ţalobkyňou povaţoval za nezodpovedajúce opisu pracovnej činnosti uvedenej v Katalógu odbor Zdravotníctvo pod bodom 11.8.
  58. 03 (
  59. 03.), keď v tomto liste pre
  60. platovú triedu sa ako jedna z pracovných činností vyšpecifikovaných k tomuto bodu uvádza podiel na zavádzaní nových metodík a aktualizácii štandardných pracovných postupov, čo presne zodpovedá pracovným činnostiam vykonávaným ţalobkyňou. Z odôvodnenia jeho rozsudku nie je ani zrejmé, či uvedené činnosti (ne)zodpovedajú opisu pracovných činnosti uvedených v Katalógu v odbore Z. zaradených do iných platových tried, resp. s príkladmi činností uvedených v Katalógu aj pre iné odbory. Keďţe ide o vysvetlenia, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci samej podstatné, treba rozsudok odvolacieho súdu v tomto smere povaţovať pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľný, a teda konanie za postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá je vţdy dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Dovolací súd povaţuje za potrebné vyjadriť sa aj k otázke, pokiaľ odvolací súd skúmal správnosť zaradenia vyššie označených pracovných činnosti do platovej triedy podľa všeobecných charakteristík platových tried. Bol toho názoru, ţe odvolací súd dospel k nesprávnemu čiastkovému úsudku, ţe pracovná činnosť spočívajúca v aktualizácii (prepracovávaní) štandardných pracovných postupov (prípadne zavádzaní nových metód), nie je „komplikovaná záleţitosť“ a teda, ţe ju nie je moţné hodnotiť ako činnosť vykonávanú podľa individuálne stanovených postupov vopred neurčeným spôsobom. Podľa dovolacieho súdu takýto všeobecný záver výsledky vykonaného dokazovania neumoţňujú a to predovšetkým v tých prípadoch, kedy došlo k podstatnej zmene STN (napr. spočívajúcej v zmene indikátora) alebo sa zaviedla nová doteraz nepouţívaná metóda. Takáto zmena si nepochybne vyţaduje časovo náročnú a komplikovanú validáciu a kompletné prepracovanie štandardného pracovného postupu. Za ničím nepodloţený treba povaţovať aj záver odvolacieho súdu, ţe ţalobkyňa nekonala pri zavádzaní nových metód a aktualizácii štandardného pracovného postupu samostatne. 10 6 Cdo 288/2012 Navyše, pri posúdení opodstatnenosti tohto ţalobkyňou uplatneného nároku, súd neprihliadol na moţné postavenie ţalobkyne v pozícii vedúceho zamestnanca. Preto výsledok v podobe ním vysloveného právneho názoru, prijatý na základe týchto čiastkových úsudkov, treba povaţovať za predčasný. Na základe vyššie uvedeného moţno uzavrieť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu pre vady uvedené v § 237 písm. f/ O.s.p. a v § 241 ods. 2 písm. b/ a písm. c/ O.s.p., nie je správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie(§ 243b ods. 2 O.s.p.); právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí vyslovený je pre odvolací súd záväzný ( § 243d ods. 1 O.s.p.). Na záver dovolací súd ešte poznamenáva, ţe v ďalšom konaní bude potrebné, aby odvolací súd zaujal stanovisko aj k správnosti výkladu § 16 ods. 1 zákona č. 131/2001 Z.z. (§ 5 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z.) podaného ţalobkyňou v dovolaní, podľa ktorého pre zaradenie zamestnanca do platovej triedy je rozhodujúca najnáročnejšia pracovná činnosť, ktorú zamestnanec vykonáva, bez ohľadu na to, či ju vykonáva sústavne alebo len príležitostne. Uvedený výklad by totiţ znamenal, ţe zamestnávateľ by bol povinný zamestnanca do vyššej platovej triedy zaradiť aj vtedy, ak by najnáročnejšiu pracovnú činnosť vykonával len ojedinele (napr. v rozsahu jedného percenta) v porovnaní s činnosťami spadajúcimi do niţšej platovej triedy, čo zrejme nebolo účelom a zmyslom citovaného zákonného ustanovenia. Aj z tohto pohľadu bude preto potrebné v ďalšom konaní vec posúdiť. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  61. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  62. apríla 2014 JUDr. Daniela Švecová, v.r. 11 6 Cdo 288/2012 predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.