← Slovensko

konanie o uloženej sankcii

Obsah (10)§ 9§ 59§ 28§ 64§ 65§ 17§ 66§ 43§ 212§ 250j

Najvyšší súd 1Sţp/14/2013 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady

tohto zákona a

ods. 3 citovaného ustanovenia Pôsobnosť obvodného úradu ţivotného prostredia v sídle kraja, obvodného pozemkového úradu v sídle kraja, obvodného lesného úradu v sídle kraja, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správy katastra v sídle kraja (na ktoré bola prostredníctvom zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov prenesená pôsobnosť pôvodných špecializovaných krajských úradov) ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad v sídle kraja. Na základe niţšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, ţe do postavenia Obvodného lesného úradu v Banskej Bystrici ako pôvodne ţalovaného správneho orgánu nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Banská Bystrica. Uvedená právna zmena sa premietla v zákone č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších právnych predpisov najmä prostredníctvom novelizovaného znenia ustanovenia § 56 (Štátnu správu na úseku lesného hospodárstva vykonáva ministerstvo, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad.) Preto bude s týmto právnym nástupcom Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konať na strane ţalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením ţalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu

toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

§ 9ods.

11 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov Konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, právoplatne neskončené obvodným úradom životného prostredia v sídle kraja, obvodným pozemkovým úradom v sídle kraja, obvodným lesným úradom v sídle kraja, obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správou katastra v sídle kraja do

  1. septembra 2013, dokončí okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode mali sídlo obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja, obvodný pozemkový úrad v sídle kraja, 3 1Sţp/14/2013 obvodný lesný úrad v sídle kraja, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správa katastra v sídle kraja.
  2. Rozhodnutím č. 2012/00420 zo dňa
  3. novembra 2012 (č.l. 23) ţalovaný pôv. označený ako Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici ako odvolací orgán príslušný v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 písm. b) a § 59 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 326/2005 Z. z.“) postupom

§ 59ods.

2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „Správny poriadok“) potvrdil napadnuté rozhodnutiu Obvodného lesného úradu (ďalej tieţ v skratke „OLÚ“) v Brezne č. OLÚ-A/2012/00064 z

  1. augusta 2012 a podané odvolanie zamietol.
  2. Vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo doručenie oznámenie ţalobkyni o začatí konania vo veci nesplnenia povinnosti pri ochrane lesa v zmysle § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z. a nedodrţania Spoločného usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky na realizáciu opatrení

§ 28ods.

3 zákona zo dňa

  1. marca 2008 č. 1586/2008-700, resp. 14037/2007-sopk zo dňa
  2. marca 2008 (ďalej na účely rozsudku len „Spoločné usmernenie“).

oznámenia k týmto porušeniam malo dôjsť tým, ţe nebola uzatvorená zmluva o dielo medzi ţalobkyňou a subjektom Lesy Slovenskej republiky, š.p. ako úspešným uchádzačom na predmet verejného obstarávania na sluţbu pri realizácii opatrení vyplývajúcich z § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z. V územnej pôsobnosti úradu sa jedná o prírodné rezervácie a národné prírodné rezervácie (ďalej na účely rozsudku tieţ „PR“ alebo „NPR“) na území Lesov Slovenskej republiky, š.p., a to: Fabova hoľa, Martalúzka, Skalka a Pod Latiborskou hoľou. 4. Toto oznámenie bolo vyhotovené na základe podnetu Lesov Slovenskej republiky, š.p., generálne riaditeľstvo Banská Bystrica zo dňa 16. apríla 2012,

ktorého bola ţalobkyňa

Spoločného usmernenia povinná uzavrieť dodávateľské zmluvy do

  1. apríla roka realizácie opatrení, čo neurobila. Ďalej z obsahu správneho spisu vyplýva, ţe správny orgán si ako podklady svojho rozhodnutia zhromaţdil rozhodnutia, ktorými nebola povolená výnimka v daných lokalitách Národnej prírodnej rezervácie, resp. nebola ţiadaná táto výnimka zo strany subjektu Lesy 4 1Sţp/14/2013 Slovenskej republiky, š.p., ako aj korešpondenciu ohľadom realizačného projektu opatrení na zabránenie šírenia a premnoţenia podkôrneho hmyzu z chráneného územia s
  2. stupňom ochrany.
  3. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím OLÚ v Brezne z
  4. augusta 2012 bola ţalobkyni uloţená pokuta 10.000 € za porušenie § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z. a § 41 vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a ochrane lesa.

tohto rozhodnutia sa ţalobkyňa mala dopustiť porušenia zákonných ustanovení tým, ţe v roku 2012 v ochranných pásmach PR Fabova hoľa, PR Martalúzka, NPR Skalka a NPR Pod Latiborskou hoľou si nesplnila povinnosti na zabránenie šírenia a premnoţenia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodných ťaţieb dreva.

§ 28ods.

3 zák. č. 326/2005 Z. z. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení.

§ 64zák.

č. 326/2005 Z.z. v hore uvedenom znení orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od 5.000 Sk do 3.000.000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá

  1. a)využíva lesné pozemky na iné účely ako na plnenie funkcií lesov bez rozhodnutia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva o vyňatí alebo o obmedzení využívania, alebo znemožňuje, alebo obmedzuje ich využívanie na plnenie funkcií lesa (§ 7),
  2. b)neplní povinnosti pri ťažbe (§ 22 a 23), preprave dreva a jeho uskladňovaní (§ 24) alebo pri sprístupňovaní lesa a využívaní lesných ciest (§ 25),
  3. c)neplní povinnosti alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva alebo lesníckej ochranárskej služby pri ochrane lesa (§ 28 a 29),
  4. d)použije na obnovu lesa alebo na zalesňovanie pozemkov vyhlásených za lesné pozemky reprodukčný materiál, ktorý nespĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom, 29)
  5. e)poškodzuje lesný majetok (§ 31 ods. 2) alebo inak sťažuje prevádzku lesného hospodárstva, 5 1Sţp/14/2013
  6. f)porušuje povinnosti pri príprave a realizácii programu starostlivosti, pri vedení lesnej hospodárskej evidencie alebo pri poskytovaní údajov pre potreby informačného systému (§ 40 až 45),
  7. g)neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo uložené na jeho základe, alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby. 6. Prvostupňový správny orgán svoje sankčné rozhodnutie odôvodnil tak (č.l. 14), ţe na základe podnetu štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky zo 16. apríla 2012 sa porušenia citovaných zákonných ustanovení ţalobkyňa dopustila tým, ţe v roku 2012 v ochranných pásmach nebola povolená výnimka na spracovanie kalamitného dreva v dôsledku vetrovej a následnej podkôrnikovej kalamity - PR Fabova hoľa: hoci Lesy Slovenskej republiky, š.p. spolu 5x poţiadali orgány štátnej správy ţivotného prostredia o udelenie výnimky, - PR Martalúzka: 1.500 m3 (rozhodnutie Krajského úradu ţivotného prostredia č. 2011/00947-Ko zo dňa 19. novembra 2011 – ďalej na účely rozsudku tieţ „KÚŢP“) ako aj 1.650 m3 (rozhodnutie KÚŢP v Banskej Bystrici č. 03/2012/521-Ko z 26. júla 2012), - NPR Skalka a NPR Pod Latiborskou hoľou: hoci Lesy Slovenskej republiky, š. p. poţiadali od roku 2005 spolu 6x o udelenie výnimky, nesplnila povinnosti na zabránenie šírenia a premnoţenia škodcov z chránených území s 5. stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodných ťaţieb dreva. Tým do roku 2009 vznikla na uvedených územiach taká situácia, ktorá vylučuje akúkoľvek technológiu na bezpečné vyhľadávanie, vyznačovanie a spracovanie aktívnych chrobačiarov. Stromy, ktoré odumreli, sa prirodzene lámu a znemoţňujú bezpečný pohyb po ploche a vylučujú akúkoľvek ťaţbu a asanáciu aktívnych chrobačiarov bez predchádzajúceho úplného odstránenia odumretých stromov. 7. Ďalej prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, ţe poukázal na znenie § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z. a na bod 7. Spoločného usmernenia,

ktorého je ţalobkyňa povinná zabezpečiť na základe návrhu opatrení na ochranu lesa výber dodávateľa materiálu a prác; ak sa tieto budú realizovať dodávateľským spôsobom a uzavrieť dodávateľské zmluvy. Tým, ţe štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vykonal tieto opatrenia na svoje náklady, námietku ţalobkyne, ţe tieto opatrenia boli vykonané, nezobral do úvahy. 6 1Sţp/14/2013 8. Takisto prvostupňový orgán nebral do úvahy i námietky o nefunkčnosti systému financovania a problémy v procese verejného obstarávania.

odôvodnenia vývoj a premnoţenie podkôrneho hmyzu nie sú viazané na termíny verejného obstarávania a nedokonalej legislatívny. Ochrana smrečín je celoslovenský problém a nedodrţiavaním základných zásad ochrany lesa v zmysle citovaných ustanovení zákona o lesoch dochádza k hynutiu celých komplexov lesov, bez ohľadu na stupeň ochrany prírody a vlastnícke práva k týmto porastom. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vypracoval realizačné projekty opatrení na zabránenie šírenia a premnoţenia podkôrneho hmyzu, ktoré boli zaslané lesníckej ochrannej sluţbe a ţalobkyni. Napriek vedomosti o nich a napriek tomu opatrenia nevykonala.

  1. Ţalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ide o tretie rozhodnutie správneho orgánu o uloţení pokuty ţalobkyni, prvé dve boli v odvolacom konaní potvrdené a boli aj predmetom preskúmavania v súdnom konaní, pričom ţaloby boli zamietnuté. Námietku neurčitosti výroku označil za neopodstatnenú, pretoţe napadnuté rozhodnutie rešpektovalo postup vymedzený v § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z., vychádzalo z obsahu Spoločného usmernenia pri rešpektovaní § 17 ods. 7 a § 22 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
  2. Námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil ako účelovú snahu ţalobkyne zbaviť sa zodpovednosti za preukázané porušenia príslušných ustanovení zák. č. 326/2005 Z. z. Vzhľadom na nepovolenie výnimiek na vykonanie náhodných ťaţieb dreva v citovaných chránených územiach s piatym stupňom ochrany, preukázateľnú potrebu vykonávania ochranných opatrení v lesoch pri súčasnom rešpektovaní ustanovenia § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. dospel potom k jednoznačnému záveru, ţe ţalobkyňa porušila svoje povinnosti aj v roku
  3. II. Konanie na prvostupňovom správnom súde A)
  4. Proti rozhodnutiu ţalovaného podala ţalobkyňa ţalobu zo dňa
  5. februára
  6. 7 1Sţp/14/2013
  7. Ţalobkyňa prostredníctvom ţaloby poukazovala na to, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov. Tieţ s poukazom na formuláciu výroku napadnutého rozhodnutia zdôraznila, ţe uvedený výrok prvostupňového orgánu (ani ţalovaného) nekonkretizuje, ktoré konkrétne opatrenia a v akých termínoch mali byť vykonané, resp. zabezpečené, na ktorých konkrétnych územiach, aký následok mal nastať nevykonaním, resp. nezabezpečením opatrení ţalobkyňou.
  8. Vo vzťahu k výške pokuty ţalobkyňa namietala, ţe nebola zdôvodnená vo vzťahu - k jednotlivým konkrétnym opatreniam, ktoré neboli vykonané alebo zabezpečené, - k jednotlivým územiam, na ktorých neboli vykonané, resp. ţalobkyňou zabezpečené opatrenia, pričom v uvedenej súvislosti poukázala na rozsudky Krajského súdu v Ţiline č. k. 24S/141/2010 z
  9. septembra 2011 a Krajského súdu v Prešove č.k. 1S 46/2011 z
  10. októbra
  11. V uvedenej súvislosti ţalobkyňa v zmysle § 65 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z. z. označila napadnuté rozhodnutie v tejto časti za nepreskúmateľné.

§ 65ods.

1 zák. č. 326/2005 Z.z. v citovanom znení pri ukladaní pokuty a určení jej výšky

§ 64

sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb - podnikateľov k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam.

  1. Keďţe napadnuté rozhodnutie sa opiera o rozhodnutia KÚŢP v Banskej Bystrici (viď bod č. 6) a rozhodnutie Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 6760/2011-2.2 z
  2. septembra 2011, ktorými nebola povolená výnimka na spracovanie kalamity v príslušnom objeme (taktieţ „nepovoľujúce rozhodnutia“), a tieţ vychádza zo Spoločného usmernenia,

ţalobkyne tieto rozhodnutia oprávňujú štátny podnik Lesy Slovenskej republiky postupovať pri ochrane lesa v ochranných pásmach PR Martalúzka, NPR Skalka a NPR Pod Latiborskou hoľou v intenciách Spoločného usmernenia na realizáciu opatrení

§ 28ods.

3 zák. č. 326/2005 Z. z. aţ od roku

  1. Tento záver jej vyplynul z roho, ţe hore uvedené nepovoľujúce rozhodnutia nadobudli právoplatnosť v dňoch
  2. októbra 2011,
  3. decembra 2011 a
  4. augusta 2012 (t. j. z konca roku 2011 a z polovice roka nasledujúceho) a ţalobkyňa z uvedeného dôvodu nemohla 8 1Sţp/14/2013 uţ od dátumu
  5. augusta 2011 začať s vykonávaním uvedených opatrení v zmysle Spoločného usmernenia, t. j. -

bodu 1 Spoločného usmernenia ţalobkyňa musí do 31. augusta roka predchádzajúceho realizácií opatrení vypracovať identifikáciu území a predloţiť ju odbornému lesnému hospodárovi ako podklad na vypracovanie návrhu opatrení na ochranu lesa, -

bodu 2 Spoločného usmernenia musí odborný lesný hospodár do 20. septembra roka predchádzajúceho realizácii opatrení vypracovať návrh opatrení na ochranu lesa a zaslať ho LOS a ŠOP SR a -

bodu 4 Spoločného usmernenia ţalobkyňa musí do

  1. januára roka realizácii opatrení zaslať LOS stanovisko k návrhu opatrení na ochranu lesa. Za takejto situácie ţalobkyni v roku 2012 nevznikla povinnosť vykonať opatrenia v zmysle § 28 zák. č. 326/2005 Z. z.
  2. Navyše napadnuté rozhodnutie sa nezaoberalo ani dĺţkou trvania nepriaznivého stavu, ani závaţnosťou porušenia a ani nebralo do úvahy, ţe ţalobkyňa nebola povinná vykonávať opatrenia v zmysle § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z.
  3. Ďalej namietala, ţe v odôvodnení tak prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia nie je uvedené ţiadne aktuálne platné rozhodnutie orgánu ochrany prírody o nepovolení výnimky pre PR Fabova hoľa. Iba rozhodnutia citované z troch po sebe idúcich rokov 2007, 2008 a 2009 zakázali realizáciu ťaţbových zásahov vţdy v konkrétnych jednotkách priestorového rozdelenia lesa (ďalej tieţ „JPRL“) v samotnom území PR Fabova hoľa. To potvrdilo sezónnu dynamiku vývoja kalamitnej situácie v danom chránenom území a potrebu obhospodarovateľa lesa na ňu reagovať praktickým postupom asanačných opatrení v súlade splatnou legislatívou. Od roku 2010 obhospodarovateľ nedisponuje pre PR Fabova hoľa aktuálne platným rozhodnutím orgánu štátnej správy ochrany prírody. Ak takéto rozhodnutie neexistuje, potom ţalobkyňa v roku 2012 nebola a nie je povinná vykonávať ochranné opatrenia v ochrannom pásme PR Fabova hoľa.
  4. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalobkyňa videla aj v tom, ţe ţalovaný nezobral do úvahy skutočnosť, ţe návrh opatrení má vychádzať vţdy v závislosti od vývoja 9 1Sţp/14/2013 podkôrnikovej situácie a nie v lokalitách a v objeme, ktorý bol aktuálny v minulých obdobiach, na ktorých uţ sú tieto obranné opatrenia neúčinné, resp. neefektívne.
  5. Ţalobkyňa ďalej namietala nezákonnosť postupu spočívajúca v tom, ţe správny orgán porušil § 33 ods. 2 Správneho poriadku tým, ţe pred vydaním rozhodnutia sa ţalobkyňa nemohla vyjadriť k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, a ani nemala moţnosť navrhnúť doplnenie podkladov pre vydanie rozhodnutia vo veci. Tohto porušenia sa mal dopustiť ţalovaný, keďţe na odvolacie konanie sa vzťahujú ustanovenia správneho poriadku primerane.
  6. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k podanej ţalobe uviedol, ţe námietka nezákonnosti spočívajúcej v nezrozumiteľnosti a neurčitosti výroku napadnutého rozhodnutia je nepodloţená a účelová. Napadnuté rozhodnutie, resp. prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu obsahuje jasne časové obdobie, v ktorom došlo zo strany ţalobkyne k porušeniu ustanovení zák. č. 326/2005 Z. z., ako aj vymedzenie predmetného územia. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s konkrétnym uvedením dotknutých právnych predpisov,

ktorých sa rozhodovalo, pričom je formulovaný presne, určito, stručne a úplne. Vyjadruje vyriešenie veci, ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Takisto odôvodnenie obsahuje všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie aj úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a tieţ je tam uvedené, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. 20. Námietka ţalobkyne o nemoţnosti dodrţať termíny

Spoločného usmernenia neobstojí, pretoţe ţalobkyni tieto povinnosti vznikli vzhľadom na rozhodnutie Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 8286/2009-2.1 zo dňa

  1. novembra 2009 o nepovolení výnimky na vykonanie náhodnej ťaţby, ale predovšetkým vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o ochrane prírody.
  2. K ţalobnej námietke neodôvodnenia uloţenia pokuty v PR Fabova hoľa ţalovaný uviedol, ţe s touto sa vyrovnal uţ v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s dôrazom na list štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky (zo
  3. septembra 2011), ktorým bol ţalobkyni zaslaný na vyjadrenie návrh opatrení na ochranu lesa v ochrannom pásme PR Fabova hoľa v súlade s bodom č. 2 Spoločného usmernenia, ako aj na stanovisko ţalobkyne k uvedenému návrhu zo dňa
  4. januára 2012, ktoré zaslala Národnému lesníckemu centru, Stredisku 10 1Sţp/14/2013 lesníckej a ochranárskej sluţby Banská Štiavnica v súlade s bodom č. 4 Spoločného usmernenia.
  5. K ţalobnej námietke o nedostatočnom odôvodnení výšky uloţenej pokuty ţalovaný uviedol, ţe ide o zmes právnych formulácií bez podstatného dopadu na skutočnosť, ktorá bola rozhodujúca pre uloţenie pokuty. Tieţ konštatoval, ţe forma zdôvodnenia výšky pokuty nie je upravená právnym predpisom.
  6. K ţalobnej námietke procesného pochybenia, t. j. odňatia moţnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ţalovaný uviedol, ţe postupoval

§ 59ods.

1 Správneho poriadku. Nakoľko nezistil potrebu doplniť doterajšie konanie a ţalobkyňa bola v prvostupňovom konaní vyzvaná na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a súčasne bola ţalovaným oboznámená so začatím odvolacie konania, tak sa jej vytvoril priestor na prípadné doplnenie jej vyjadrení a opätovné oboznámenie sa s tým istým podkladom pre vydanie rozhodnutia.

  1. V závere zdôraznil, ţe ţalobkyňa proti rozhodnutiam právneho predchodcu ţalovaného KLÚ v Banskej Bystrici podala spolu 6 ţalôb, pričom napadnuté rozhodnutia boli potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici v konaní pod - sp.zn. 23S/4/2011 potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţp/21/2011, a - ďalej rozsudkami sp.zn. 23S/9/2012, 23S/146/2012 a 23S/147/
  2. B)
  3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná.
  4. S poukazom (na str. 9 aţ 11 odôvodnenia rozsudku krajského súdu) na ustanovenia § 11, § 17 ods. 3 a 7 zák. č. 543/2002 Z.z., § 28 ods. 1 aţ 3, § 29, § 64 písm. c) a § 65 ods. 1 a 4, § 66 písm. h), § 67 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z., § 1 písm. m), § 42 ods. 1, § 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z. z. Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky 11 1Sţp/14/2013 o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa (ďalej na účely rozsudku len „vyhl. 453/2006 Z.z.“) a § 47 ods. 2 Správneho poriadku krajský súd konštatoval nasledujúce závery (viď najmä str. 12 a 13 odôvodnenia rozsudku krajského súdu): „Výrok rozhodnutia o správnom delikte je zložený z rozhodnutia o tom, že účastník konania svojím konaním alebo opomenutím plnenia povinností naplnil objektívnu stránku iného správneho deliktu, t.j. o tom, že spáchal iný správny delikt a z rozhodnutia o tom, aká sankcia sa mu za spáchanie tohto iného správneho deliktu ukladá. Správne rozhodnutie musí byť vo výroku určité, konkrétne a zrozumiteľné, nakoľko sa ním rozhoduje o právach a povinnostiach alebo o právom chránených záujmoch fyzických či právnických osôb. Nevyhnutnými náležitosťami výroku o inom správnom delikte, keďže ide o rozhodnutie v oblasti správneho trestania, je popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania s takou špecifikáciou, ktorá je nevyhnutná na to, aby nemohol byť daný skutok zaměněný s iným skutkom a ktorá tým zabráni prípadnému opakovanému postihu. Uvedenou problematikou náležitostí výroku o inom správnom delikte sa zaoberal vo viacerých svojich rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky. Súd preto k otázke dostatočnej určitosti a zrozumiteľnosti výroku správneho rozhodnutia o inom správnom delikte odkazuje na argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/28/2007, z ktorého cituje nasledovné: „Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Najvyšší súd pri posudzovaní veci vychádzal z nasledovných východísk. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov

závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom 12 1Sţp/14/2013 za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože

trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin. ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený i iným. U priestupkov je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.),

ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zaměněný s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä 13 1Sţp/14/2013 z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopostil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom. že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom SR. Je potrebné pripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.). Keď Dohovor v článku 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie", je potřené poskytnúť záruku tomu kto je obvinený v trestnom konaní ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne i judikatura Európskeho súdu pre ľudské práva. Z vyššie uvedeného potom je potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o inom správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zaměněný iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku).“

§ 17ods.

7 zák. č. 543/2002 Z.z. v hore citovanom znení platí, že ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie (§ 22) alebo ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie (§ 22 ods. 2) nebolo vyhlásené

odseku 3, je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany (§ 14).

§ 28ods.

1 zák. č. 326/2005 Z. z. v hore citovanom znení obhospodarovateľ lesa je povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa 14 1Sţp/14/2013 a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, najmä

  1. a)zabezpečiť zisťovanie a evidenciu výskytu a vývoja škodlivých činiteľov, a nimi spôsobeného poškodenia lesa; pri ich nadmernom výskyte bezodkladne informovať orgán štátnej správy lesného hospodárstva a orgán štátnej odbornej kontroly ochrany lesa (§ 29),
  2. b)vykonávať preventívne opatrenia na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých činiteľov, zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov,
  3. c)prednostne odstraňovať z lesných porastov choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov okrem území s piatym stupňom ochrany,
  4. d)uprednostňovať šetrné postupy a prípravky na ochranu lesa s osobitným dôrazom na biologické a biotechnické postupy pri ochrane pred škodami spôsobovanými biotickými škodlivými činiteľmi,
  5. e)hospodáriť v lesoch pod vplyvom imisií

hospodárskych opatrení konkretizovaných v programoch starostlivosti o lesy tak, aby sa zmiernili negatívne dôsledky ich pôsobenia,

  1. f)vykonávať opatrenia na zamedzenie škôd spôsobených zverou,
  2. g)vykonávať preventívne opatrenia proti vzniku lesných požiarov,
  3. h)hospodáriť v lese tak, aby neohrozil lesy iných vlastníkov,
  4. i)plniť ďalšie opatrenia pri ochrane lesa uložené orgánom štátnej správy lesného hospodárstva alebo orgánom štátnej odbornej kontroly ochrany lesa (§ 29).

§ 66písm.

h) zák. č. 326/2005 Z.z. všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií, abiotických a biotických škodlivých činiteľov, opatreniach na ochranu lesov vrátane ochrany lesa pred požiarmi (§ 28).

§ 43ods.

5 vyhl. č. 453/2006 Z. z. opatrenia na zabránenie šíreniu a premnoženiu škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola náhodná ťažba povolená, sa zabezpečujú

návrhu hospodára, ktorý posúdi lesnícka ochranárska služba. 27. V súvislosti s uvedeným krajský súd súhlasil s časovým aj miestnym vymedzením spáchaného skutku, nakoľko spĺňa kritéria určitosti a zrozumiteľnosti (t. j. rok 2012 a ochranné pásma PR či NPR). Avšak spôsob spáchania skutku, ktorý mal spočívať v nečinnosti, t. j. v opomenutí určitých povinných konaní je však

krajského súdu vymedzený len všeobecne, t. j. 15 1Sţp/14/2013 ţe ţalobkyňa nesplnila povinnosti na zabránenie šírenia a premnoţenia škodcov z chránených území s

  1. stupňom ochrany. Takéto vymedzenie spôsobu spáchania iného správneho deliktu pre chýbajúci opis opomenutých povinností spôsobuje neurčitosť výroku a tým jeho nezrozumiteľnosť.
  2. Krajský súd pri svojom právnom názore vychádzal z toho, ţe ustanovenie § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. neukladá napríklad prostredníctvom zoznamu opatrení konkrétne povinnosti, ktoré má ţalobkyňa zabezpečiť za účelom ochrany lesa. Zo znenia tohto ustanovenia bez najmenších pochýb pre krajský súd jasne vyplýva, ţe povinnosť zabezpečiť opatrenia na zabránenie šíreniu škodcov moţno splniť zabezpečením rôznych druhov konkrétnych činností, ktoré budú závislé vţdy od konkrétneho stavu škodcov na územiach s piatym stupňom ochrany. V súlade so zákonným splnomocnením dotknuté upravilo aj podrobnosti o opatreniach na ochranu lesov (§ 41 aţ § 46 vyhl. č. 453/2006 Z.z.), pritom zákon na ţalobkyňu preniesol len tie z povinností týkajúce sa ochrany lesa, ktorými sa zabezpečí ochrana lesa pred šírením škodcov z území s
  3. stupňom ochrany pod podmienkou nepovolenia ťaţby. V zmysle § 43 ods. 5 vyhlášky č. 453/2006 Z.z. ţalobkyňa tak ale nemôţe robiť svojvoľne, ale je povinná zabezpečovať opatrenia na zabránenie šíreniu a premnoţeniu škodcov z chránených území s
  4. stupňom ochrany po naplnení uvedených predpokladov zákona, iba

návrhu hospodára, ktorý posúdi lesnícka ochranárska sluţba.

  1. Z uvedeného krajskému súdu vyplynulo, ţe existujúca právna úprava výber opatrení potrebných na zabránenie šírenia škodcov z území s
  2. stupňom ochrany zveruje do rúk odbornej správy lesov, konkrétne odborného lesného hospodára, ktorým je v zmysle § 47 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z. z. registrovaná fyzická osoba odborne spôsobilá na výkon činností uvedených v § 48 zák. č. 326/2005 Z. z. Ţalobkyňa, ako taká, má zo zákona len povinnosť, aby opatrenia, ktoré uvedené subjekty určili, zabezpečila. Na tom nič nemení skutočnosť, ţe

Spoločného usmernenia sa obi dve ministerstvá zhodli na tom, ţe ţalobkyni zároveň ukladajú povinnosť vypracovať identifikáciu území, ktoré spĺňajú podmienky

§ 28ods.

3 zák. č. 326/2005 Z. z., a to ako podklad pre vypracovanie návrhu opatrení a to vţdy do 31.augusta v roku.

  1. V súvislosti s uvedeným krajský súd zdôraznil, ţe v správnom konaní nebolo zisťované, či a ak áno, aké opatrenia boli určené návrhmi hospodára, ktoré posúdila lesnícka 16 1Sţp/14/2013 ochranárska sluţba pre jednotlivé územia s
  2. stupňom ochrany uvedené vo výroku rozhodnutia. Správny orgán sa obmedzil len na zistenie, ţe takýto návrh opatrení bol vypracovaný štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky a posudzovaný lesníckou ochranárskou sluţbou (len pre PR Fabova hoľa), resp. ţe s týmto návrhom bola ţalobkyňa oboznámená.
  3. Z vyššie uvedeného pre krajský súd vyplynulo, ţe výrok neobsahujúci konkretizáciu skutku vymenovaním opatrení určených v zmysle § 43 ods. 5 vyhl. č. 453/2006 Z.z. nie je preskúmateľný pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť.
  4. Námietky ţalobkyne, ţe - v odôvodnení sa neuvádza, ţe jedno z predchádzajúcich rozhodnutí o uloţení pokuty ţalobkyni je napadnuté ţalobou, - ţalobkyňa ţiadne povinnosti v zmysle § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z.z. nemala, - ţalobkyňa nebola odvolacím orgánom vyzvaná, aby sa vyjadrila k podkladom druhostupňového rozhodnutia (v odvolacom konaní nebolo vykonané ţiadne doplnenie dokazovania ani dodatočné zistenie ďalších podkladov pre napadnuté rozhodnutie a ţalobkyňa bola vyzvaná pred vydaním prvostupňového rozhodnutia), krajský súd vyhodnotil ako irelevantné.
  5. Najmä v súvislosti s druhou v poradí krajský súd konštatoval, ţe ţalobkyňa povinnosti zabezpečiť opatrenia na ochranu lesa pred šírením škodcov z území s
  6. stupňom ochrany v zmysle výkladu ustanovenia § 28 ods. 3 zák. č. 326/2005 Z. z. mala aţ do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým by bola obhospodarovateľovi lesa povolená výnimka. Krajský súd zdôraznil základné pravidlo, ţe ochranné opatrenia spravidla predstavujú činnosti, ktoré sú na územiach s
  7. stupňom ochrany zakázané (najmä je zakázané zasahovať do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt). Preto zákon preniesol na ţalobkyňu povinnosť zabrániť, aby sa z takýchto území šírili do okolia škodcovia. Len výnimočne, pokiaľ príslušný orgán obhospodarovateľovi povolí výnimku vykonania náhodnej ťaţby alebo iných zakázaných činností, môţe obhospodarovateľ vykonať opatrenia na ochranu lesa sám. Preto zo znenia citovaného § 28 ods. 3 a § 28 ods. 2 zák. č. 326/2005 Z.z. nevyplýva, ţe povinnosť na ţalobkyňu prechádza aţ na základe negatívneho rozhodnutia o ţiadosti o povolení výnimky. 17 1Sţp/14/2013
  8. Ďalej krajský súd súhlasne so ţalobkyňou dospel k právnemu záveru, ţe keď ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia v rozpore s § 47 Správneho poriadku neuviedol dôvody pre výšku uloţenej sankcie, potom napadnuté rozhodnutie trpí namietanou vadou. Preto prisvedčil ţalobkyni, ţe výška pokuty bola odôvodnená len tým. ţe správny orgán prihliadol na spôsob a čas trvania a moţné následky bez toho, aby tieto skutočnosti vôbec konkretizoval a akokoľvek vyhodnotil a tým, ţe prihliadol na skutočnosť, ţe išlo o opätovné nesplnenie povinnosti. Navyše napadnuté rozhodnutie v časti uloţenia sankcie neobsahuje ani úvahu, ktorou sa správny orgán spravoval pri hodnotení skutočností a ani hodnotenie týchto skutočností vo vzťahu k výške uloţenej pokuty. Na uvedenom základe aj v tejto časti je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, a preto napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie krajský súd zrušil v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..

§ 65ods.

1 zák. č. 326/2005 Z .z. pri ukladaní pokuty a určení jej výšky

§ 64

sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob a čas trvania a možné následky porušenia povinností, na spoluprácu a prístup právnických osôb alebo dotknutých fyzických osôb - podnikateľov k odstraňovaniu následkov a k prijatým opatreniam. C) 35. K napadnutému rozsudku pripojil jeden z členov konajúceho senátu krajského senátu odlišné stanovisko. Predovšetkým nesúhlasil s námietkou ţalobkyne,

ktorej formulácia výroku nespĺňa zákonné atribúty pre výrok správneho rozhodnutia, nakoľko z neho nie je zrejmé, ţe ktoré konkrétne opatrenia ţalobkyňa nerealizovala. proti tomuto člen senátu kladie dôraz na objektívny charakter zodpovednosti ţalobkyne, ktorá nastupuje priamo zo zákona po nepovolení výnimky na vykonanie náhodnej ťaţby. Výrok OLÚ v Brezne označil za jasný vo vzťahu k porušenie povinnosti, časového a miestneho určenia. Ochranné opatrenie boli bliţšie špecifikované v návrhu hospodára, ktorý posúdila lesnícka ochranárska sluţba a tieto boli ţalobkyni doručené a ţalobkyňa sa k nim aj vyjadrovala. 36. Tieţ

člena senátu neobstojí námietka ţalobkyne,

ktorej výška pokuty nebola zdôvodnená, pretoţe z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, ţe prihliadol na spôsob a čas trvania a moţné následky porušenia povinnosti ako ajna skutočnosť, ţe ţalobkyň si opätovne neplnila povinnosti, za ktoré jej uţ bola opakovane uloţená pokuta dňa

  1. augusta 2010 a dňa
  2. augusta
  3. 18 1Sţp/14/2013 Takisto z dôvodov pre neho vyplýva, ţe v ochranných pásmach naďalej kalamita trvá, kalamitná situácia a podkôrny hmyz sa naďalej šíri z územia rezervácií do okolitých lesných biotopov. Lesy vykonali ochranné opatrenia v ochranných pásmach na svoje náklady. III. Odvolanie ţalovaného stanoviská A)
  4. Vo včas podanom odvolaní z
  5. októbra 2013 (č.l. 75) proti rozsudku krajského súdu v celosti ţalovaný (Odbor opravných prostriedkov) vyjadril nesúhlas s tým, ţe - výrok ţalobou napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľný pre jeho neurčitosť a - výška uloţenej pokuty je neodôvodnená. Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody ţalovaného. 38.

ţalovaného s dôrazom na pripojené prílohy pri odôvodňovaní

  1. námietky zdôraznil, ţe - boli vydané 2 predchádzajúce a súčasné napadnuté rozhodnutie o uloţení pokuty, pričom ţalobkyňa proti všetkým týmto konaniam argumentovala námietkou neúplnosti výrokovej časti, - prvé rozhodnutie o pokute bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím KLÚ v Banskej Bystrici č. 2010/00433 z
  2. novembra 2010 a v nasledujúcom súdnom prieskume rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sţp/21/2011 z
  3. apríla 2012 bol potvrdený rozsudok krajského súdu, ktorý predmetnú ţalobu zamietol, - druhé rozhodnutie o pokute bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím KLÚ v Banskej Bystrici č. 2011/00437 zo
  4. decembra 2011 a v súdnom prieskume rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sţp/23/2012 z
  5. februára 2013 bol potvrdený rozsudok krajského súdu, ktorý predmetnú ţalobu zamietol, - pri treťom rozhodnutí preto ţalovaný vychádzal z ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku o precedenčnej istote, pri odôvodňovaní
  6. námietky uviedol obdobné argumenty, a navyše - citoval relevantnú časť z uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde z výrokových častí tieţ vyplýva konkretizácia príslušných správnych deliktov, na ktoré skutočnosti nesporne nadväzuje i dôvodová časť predmetných správnych rozhodnutí, kde správny orgán uvádza transparentným spôsobom konanie, 19 1Sţp/14/2013 či nekonanie ţalobkyne, v dôsledku ktorého došlo k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu. Rovnako i výška pokuty vzhľadom na zistený skutkový stav a jeho okolnosti bola

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uloţená v súlade s ust. § 65 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z. z. na spodnej hranici jej výšky. Taktieţ zdôvodnenie výšky uloţenej sankcie ţalobcovi krajským súdom vychádza zo zásad logického uvaţovania, keďţe výška uloţenej sankcie bola uloţená na spodnej hranici, a preto ani príslušné námietky ţalobcu by nemali privodiť priaznivejšie rozhodnutie.“ - s uvedeným názorom sa stotoţnil aj jeden člen senátu (viď odlišné stanovisko člena senátu k veci).

§ 28ods.

3 zák. č. 326/2005 Z. z. v znení účinnom v čase údajného vykonania činností žalobcu opatrenia na zabránenie šírenia a premnoženia škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola povolená výnimka orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny na vykonanie náhodnej ťažby, zabezpečí v ochranných pásmach území s piatym stupňom ochrany organizácia ochrany prírody a krajiny. 43) Vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa je povinný strpieť vykonanie týchto opatrení..

  1. Záverom ţalovaný navrhol odvolaciemu súdu zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu. B)
  2. Z vyjadrenia ţalobkyne zo dňa
  3. novembra 2013 (č.l. 94) vyplýva, ţe s dôvodmi ţalovaného nesúhlasí a stotoţňuje sa s právnym názorom krajského súdu, ţe prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho neurčitosť a pre nedostatočné odôvodnenie výšky uloţenej pokuty. Ďalej zdôraznila, ţe zotrváva na svojich právnych názoroch prezentovaných pred prvostupňovým súdom.
  4. Záverom ţalobkyňa poţadovala potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu a uplatnila si nárok na náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo vyčíslenej sume 165,56 €. 20 1Sţp/14/2013 IV. Právne názory odvolacieho súdu
  5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“), pričom prihliadol aj na obsah rozsudkov Krajského súdu v Prešove z

  1. októbra 2011 č.k. 1S/46/2011-74 (č.l. 33), Krajského súdu v Ţiline z
  2. septembra 2011 č.k. 20S/141/2010-105 (č.l. 43), Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  3. februára 2013 č.k. 23S/146/2012 – 64 ako aj Najvyššieho súdu sp.zn. 2Sţp 21/2011 zo dňa
  4. apríla 2012, sp. zn. 2Sţp 23/2012 zo dňa
  5. februára 2013, resp. k sp. zn. 8Sţo 28/
  6. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, ţe preverovanie zákonnosti uloţenia sankcie vyţaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát vzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovaţoval za potrebný) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil z iných dôvodov. 43. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobkyne), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 21 1Sţp/14/2013 44. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o zrušení napadnutého rozhodnutia, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobkyne (§ 250j ods. 2 O.s.p.) ako aj so stanoviskami zvyšného účastníka, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí ţalovaného. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo 84/2007, sp. zn. 6Sţo 98/2008, sp. zn. 1Sţo 33/2008, sp. zn. 2Sţo 5/2009 či sp. zn. 8Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

  1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či je moţné výrokovú časť napadnutého rozhodnutia ako aj argumenty odôvodňujúce výšku uloţenej pokuty označiť za nepreskúmateľné alebo nie, a s tým súvisí aj otázka, ako odpovedať na odlišnú judikatúru krajských súdov vyslovenú v obdobných veciach ţalobcu. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
  2. Ţalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným konštatuje, ţe pokiaľ dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní 22 1Sţp/14/2013 zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z
  3. januára 1999)] nehospodárne.
  4. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
  5. Predovšetkým Najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe konania o uloţení sankcií v svojej podstate predstavujú tie správne konania, pri ktorých priestupkový orgán

osobitného zákona rozhoduje nielen o vine ale aj o uloţení sankcie. Nakoľko však z obsahu odvolania nevyplýva argumentácia, ktorá by vytýkala odmietnutie úplnej jurisdikcie správnym súdom (§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p.), Najvyšší súd ďalej správnosť výberu mechanizmu nápravy neposudzoval. 1) K nepreskúmateľnosti ako takej:

  1. Vo vzťahu k preskúmavanej veci musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe krajský súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z aplikácie ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. na napadnuté rozhodnutie správneho orgánu s podporou argumentácie obsiahnutej v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 8Sţo/28/2007 s tým záverom, ţe vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním (viď aplikácia § 47 ods. 2 Správneho poriadku vykonaná v bode č. 26). V súvislosti s uvedeným právnym názorom, t. j. konkrétne nepreskúmateľnosti jeho výrokovej časti z titulu absencie priestupkovej skutkovej vety, Najvyšší súd poukazuje na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť, z ktorej vyplývajú nasledujúce závery. 23 1Sţp/14/2013
  2. Orgány súdnej moci, rovnako ako iné orgány štátnej moci sú limitované ústavnou maximou zakotvenou v čl. 2 ods. 2 ústavy, t.j. jej zverenú moc pochádzajúcu od ľudu (občanov) môţu a musia vykonávať ústavno-súladným spôsobom (secundum et intra constitutionis) a v tomto priestore dbať na rozsah (pôsobnosť vo forme úloh) a spôsobom (právomoc na výkon konkrétnych oprávnení konať), ktorý ustanoví zákon, čo je protikladom ústavnej slobody „konaj ako chceš, ibaţe ti to ľud prostredníctvom svojich zástupcov zakáţe (iura merae facultatis)“. Osobitné poţiadavky ústavodárca kladie na riadny výkon súdnej moci, t.j. tej časti moci suveréna zameranej na riadny výkon práva, t.j. bdieť pri uvedení jednotlivých právnych noriem do ţivota jednotlivcami a orgánmi štátu.
  3. Správne súdnictvo je oprávnené vykonávať negatívny výkon exekutívy, t.j. rušiť či moderovať negatívne zásahy výkonnej moci do sféry subjektívnych práv jednotlivca vrátane ich oprávnených záujmov. Kaţdý takýto prejav súdnej moci musí byť zaloţený na argumentoch, ktoré svojou presvedčivosťou budú podporovať ideu panstva práva zakotvenú v čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy. Opačný prístup k plneniu ústavou zverenej pôsobnosti podkopáva dôveru jednotlivcov v riadny výkon súdnej moci. K tomuto účelu zákonodarca zveril správnemu súdnictvu celkom päť navzájom odlišných a autonómnych nástrojov (zrušovacích dôvodov), ktorými na základe vznesených ţalobných bodov testuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia vrátane jeho postupu.
  4. Ústava a tieţ medzinárodné dokumenty kladú vysoký dôraz na prístupnú a efektívnu (inak povedené spravodlivú) súdnu ochranu (čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 2, resp. čl. 152 ods. 4 ústavy). Zákonodarca pri tvorbe zrušovacieho dôvodu

§ 250jods.

2 písm. d) O.s.p. formuloval svoj úmysel nasledovne :

§ 250jods.

2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a

okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. 53. Z uvedeného vyplýva, ţe zákonodarca vychádzajúc z pojmu „rozhodnutie je nepreskúmateľné“ nepripúšťa nepreskúmateľnosť separátnej časti rozhodnutia (samozrejme 24 1Sţp/14/2013 iba v tom prípade, ak sa rozhodnutie správneho orgánu vnútorne nečlení na viacero autonómnych rozhodnutí), čo je však v prejednávanej veci prelomené štruktúrou rozhodnutia v správnom trestaní, t.j. jeho časťou o administratívnoprávnej zodpovednosti a časti o sankcii. Hore uvedený záver podporuje judikatúra Najvyššieho súdu s dôrazom na prípustnosť výnimky: „Ak krajský súd vysloví zrušujúci dôvod

písm. d), tento zrušujúci dôvod vylučuje vysloviť aj súčasne zrušujúci dôvod

písm. a), ibaže by to štruktúra rozhodnutia výnimočne umožňovala. Neprispôsobenie argumentácie v odôvodnení súdu v tom duchu, aby bolo z nej zrejmé, ktorá časť odôvodnenia sa týka ktorého zrušovacieho dôvodu, je nutné vyhodnotiť ako zásadný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu v zmysle písm. f).“ (napríklad rozsudok sp.zn. 1 Sţr 134/2011 zo dňa

  1. júla 2011)
  2. V súvislosti s uvedeným je nutné uviesť, ţe súdna judikatúra na prvom mieste nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom dôvodov, a to aj keď tento závaţný argument bol účastníkmi zamlčaný (viď sp.zn. 1 Sţr 8/2011 z 15.05.2012). Na tomto mieste je nutné opätovne spomenúť (viď aj bod č. 46) klasickú judikatúru ESĽP (najmä vo veci účastníkov Garcia Ruiz v. Španielsko), ktorej dodrţiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje.

spomenutej konštantnej judikatúry bola nastolená trvalá poţiadavku vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo vyplýva záver, ţe:

  1. na kaţdý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať, tzn. vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný, a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva;
  2. aj na kaţdý irelevantný argument účastníka (ţiadateľa) musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, tzn. stručne objasniť, prečo je argument ţiadateľa nedôvodný.
  3. Obdobne aj Najvyšší súd prostredníctvom svojej staršej judikatúry dostatočne jasne vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia orgánu verejnej správy (najmä rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sţi 1/2009): Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy .... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o ...splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom 25 1Sţp/14/2013 rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z mu predloženého odôvodnenia pochopiť - na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, - správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a - právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.
  4. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať hore uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo môţe byť zapríčinené tak nedostatkom dôvodov alebo zmätočnosťou (nezrozumiteľnosťou) vzťahu výrokovej časti k odôvodneniu rozhodnutia. Odpoveď na otázku, kedy je rozhodnutie orgánu verejnej správy nepreskúmateľné z titulu nedostatku dôvodov Najvyšší súd vyslovil nasledovne (m.m. sp.zn. 1Sţso 23/2010): „Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že - ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a že - existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích dôvodov.“
  5. Svojim rozhodnutím tak Najvyšší súd po

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.