Najvyšší súd 10Sžd/4/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUD

§ 22ods.

1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) na tom skutkovom základe, ţe dňa 11.12.2012 v čase o 16,40 hod. viedla motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV B. v Bratislave po štátnej ceste 1/2 v smere do miestnej časti Záhorská Bystrica, pričom neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré moţno predvídať, v dôsledku čoho pri brzdení s vozidlom dostala šmyk, následkom čoho s vozidlom prešla vpravo mimo vozovku do priekopy. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu ţalobkyne. K zraneniu iných osôb pri dopravnej nehode nedošlo, poţitie alkoholu pred jazdou u vodičky zistené nebolo, vznikla hmotná škoda na vozidle ţalobkyne. Za tento priestupok bola ţalobkyni uloţená sankcia - pokuta vo výške 150,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 4 mesiacov. Zároveň jej bola

§ 79ods.

1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov o priestupkoch, uloţená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- €. Voči tomuto rozhodnutiu podala ţalobkyňa odvolanie, ktoré ţalovaný vybavil listom zo dňa 27.6.2013 č. KRPZ-P-19/BA-DI21-2013, ktorým oznámil ţalobkyni, ţe jej odvolanie ako odvolací orgán preskúmal v zmysle ust. § 65 zákona o správnom konaní, vyhodnotil ho ako oneskorene podané, pričom dospel k záveru, ţe odvolanie neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Prvostupňové správne rozhodnutie bolo doručované tak, ţe

1. apríla 2013 bol vykonaný doručovateľom neúspešný pokus o doručenie u zástupcu ţalobkyne splnomocneného pre celé priestupkové konanie s výzvou o opakované doručenie nasledujúci deň. Dňa
2. apríla 2013 bolo opakované doručenie bezvýsledné, preto doručovateľ písomnosť uloţil dňom
3. apríla 2013 na pošte, kde si zásielku vyzdvihol zástupca ţalobkyne
4. mája 2013 a odvolanie proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal
5. mája
6. Krajský dopravný inšpektorát ako odvolací orgán napriek tomu vychádzajúc z ustanovenia § 24 Správneho poriadku zotrval na svojom stanovisku, ţe odvolanie podané 3 10Sţd/4/2014 dňa
7. mája 2013 bolo podané oneskorene, nakoľko posledný deň na podanie odvolania bol
8. máj
9. II. Konanie na súde I. stupňa Krajský súd v Bratislave na základe ţaloby preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané a

ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil napadnuté i jemu predchádzajúce rozhodnutie a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe

§ 1zákona č.

372/1990 Zb. o priestupkoch, orgány štátnej správy SR a obce vedú občanov k tomu, aby dodrţiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov, dbajú najmä o to, aby občania nesťaţovali plnenie úloh štátnej správy a obcí, nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunaţívanie. V preskúmavanej veci bolo v prvom rade potrebné posúdiť otázku, či je moţné povaţovať upovedomenie ţalovaného zo dňa 27. júna 2013 za rozhodnutie a či je moţné ho súdne preskúmať. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal krajský súd zo skutočnosti, ţe pojem „rozhodnutie" je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vţdy z hľadiska jeho obsahu, a nie formy. Nie je rozhodujúce, ako správny orgán svoj akt označil, alebo či vec vybavil neformálnym prípisom (či formálne nedokonalým rozhodnutím, napríklad bez odôvodnenia či poučenia o opravnom prostriedku) v domnienke, ţe nie je jeho povinnosťou vydať rozhodnutie v určitej procesnej forme. Takýto akt môţe byť tieţ podrobený súdnemu prieskumu. Krajský súd v Bratislave vychádzajúc aj z judikatúry NS SR (10Sţd/36/2011, 4Sţso/8/2013) konštatoval, ţe keď ţalovaný preskúmal odvolanie ţalobkyne v zmysle § 60 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), o ktorom nevydal rozhodnutie, ţalobkyňu upozornil len listom, krajský súd takéto upozornenie povaţoval za rozhodnutie, a preto ho podrobil

§ 247ods.

1 OSP a nasl. súdnemu prieskumu. Pokiaľ ide o samotný skutok priestupku a jeho právne posúdenie i konanie, ktoré predchádzalo preskúmavanému rozhodnutiu o ňom, konštatoval, ţe rozhodnutie ţalovaného (list) a jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Bratislava IV. v Bratislave je rozhodnutím, ktoré sa opiera o domnienky a nie fakty a navyše je rozhodnutím protiprávnym v tom, ţe dopravná nehoda je udalosťou, ktorou účastník nehody spôsobí inému účastníkovi nehody a nie sebe zranenie, smrť, škodu, poškodenie cesty, všeobecne prospešného zariadenia, uniknú nebezpečné veci alebo na niektorom 4 10Sţd/4/2014 zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda, zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody

Trestného zákona. Na základe posúdenia okolností v predmetnej veci krajský súd konštatoval, že k žiadnej dopravnej nehode nedošlo. Uţ zo znenia zákona o cestnej premávke, ale aj z koncepcie priestupku uvedenej v citovanom ustanovení § 2 ods. 1 ZP je zrejmé, ţe dopravnou nehodou (resp. priestupkom, ktorý je zaloţený na spôsobení dopravnej nehody) nemôţe byť udalosť v cestnej premávke, ktorou účastník spôsobí zranenie, resp. škodu sebe. Opačný výklad by viedol k prísnejšiemu postihu za priestupky, neţ za trestné činy, pri ktorých je vylúčený postih za konanie, ktoré by inak formálne bolo trestné okrem, ak by ním nebol poškodený samotný páchateľ - ak by nechýbal v trestnom zákone doslovne predpokladaný znak (R NS SR 10Sţd/22/2012). V prípade preukázania, ţe ţalobkyňa nejazdila na ceste v súlade s ustanoveniami § 9 ods. 1 a § 16 ods. 1 ZCP, v dôsledku čoho dostala šmyk, čím sa jej vozidlo dostalo mimo cestu, samo o sebe nezakladá zodpovednosť za priestupok

§ 22ods.

1 písm. g) ZP. Priestupkom je nielen konanie, ktoré má formálne znaky uvedené v zákone o priestupkoch, resp. iných zákonov, je to aj konanie, ktoré musí byť jednak zavinené a jednak porušuje, resp. ohrozuje záujem spoločnosti a má určitú spoločenskú nebezpečnosť. Nie kaţdé konanie uvedené - formálne popísané v osobitnej časti zákona o priestupkoch bude aj priestupkom. Krajský súd uviedol, ţe ţalovaný podstatne pochybil v právnej kvalifikácii konania ţalobkyne, rovnako pochybil v dokazovaní, ktoré bolo

názoru súdu vykonané nedostatočne a tendenčne. Bolo povinnosťou orgánov objasňujúcich priestupok preukázať, ţe skutok sa stal a ţe je priestupkom a ţe ho spáchala ţalobkyňa. Je povinnosťou orgánov objasňujúcich priestupok objasniť skutkový stav tak, aby dával nepochybný podklad pre rozhodnutie o prípadnej vine. Ďalšie pochybenie ţalovaného videl súd v postupe ţalovaného, ktorý postupoval

§ 60

v spojení s § 65 Správneho poriadku, keď podané odvolanie ţalobkyne vyhodnotil v reţime mimo odvolacieho konania. V danom prípade ţalobkyňa tvrdila, ţe v konaní je zastúpená právnym zástupcom, ktorý prevzal predmetné rozhodnutie dňa

1. mája
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal následne odvolanie na poštovú prepravu dňa
3. mája
4. V správnom konaní tvrdil, ţe v dňoch
5. apríla 2013 -
6. apríla 2013 v mieste trvalého bydliska na adrese, na ktorú správny orgán prvého stupňa rozhodnutie o priestupku doručoval, sa nezdrţiaval, nakoľko sa zdrţiaval na svojom pracovisku u svojich rodičov v S. Nemal teda reálnu moţnosť dozvedieť sa o skutočnosti, ţe mu správny orgán prvého stupňa 5 10Sţd/4/2014 doručuje do vlastných rúk písomnosť, ktorú si musí prevziať do 3 dní od jej uloţenia. Ţalovaný však povaţoval zásielku za doručenú, hoci neskúmal splnenie podmienky pre jej opätovné doručovanie a následné uloţenie, t. j. ţe adresát sa na doručovanej adrese v čase doručovania zdrţoval. Ţalovaný túto podstatnú podmienku pre fikciu doručenia vôbec neskúmal a bez ďalšieho vychádzal z toho, ţe pre uloţenie zásielky boli splnené zákonné podmienky. Pre uvedený záver však v spise správneho orgánu nie sú dostatočné podklady. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude preto úlohou ţalovaného správneho orgánu preskúmať, či v danom prípade boli splnené všetky zákonom poţadované podmienky pre uplatnenie fikcie doručenia napadnutého rozhodnutia právnemu zástupcovi ţalobkyne a to relevantnými dôkazmi, pričom sa zameria najmä na zistenie skutočnosti, či právny zástupca ţalobkyne v rozhodnom období sa zdrţiaval v mieste svojho trvalého bydliska a mohol sa reálne dozvedieť o uloţení predmetnej zásielky. Ďalej bude úlohou ţalovaného správneho orgánu opätovne posúdiť konanie ţalobkyne vzhľadom na vyššie uvedený právny názor Krajského súdu v Bratislave. III. Odvolanie a vyjadrenie k nemu Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný, v ktorom uviedol, ţe Policajný zbor môţe konať a postupovať iba na základe zákonov, v ich medziach a spôsobom ustanoveným v nich.

ustanovenia § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke") je dopravná nehoda udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba, sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, uniknú nebezpečné veci alebo na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody

Trestného zákona. V § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke sú vyšpecifikované ďalšie udalosti, ktoré sa taktieţ po splnení určitých podmienok povaţujú za dopravné nehody. V § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke je presne a zrozumiteľne definované, čo sa za dopravnú nehodu nepovaţuje - ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovaţujú za dopravnú nehodu ale za škodovú udalosť. Z vyššie uvedeného znenia jednoznačne vyplýva, ţe za dopravnú 6 10Sţd/4/2014 nehodu sa povaţuje vţdy udalosť v cestnej premávke, pri ktorej sa usmrtí alebo zraní osoba, pričom zákon o cestnej premávke nešpecifikuje alebo neustanovuje, o akú osobu by malo ísť. Z uvedeného znenia vyplýva, ţe za zranenú osobu pre posúdenie udalosti ako dopravnej nehody sa povaţuje ktorákoľvek osoba, ktorá utrpela pri udalosti v cestnej premávke zranenie, bez ohľadu na to, či si ho spôsobila sama svojim konaním alebo jej bolo zranenie spôsobené inou osobou.

názoru ţalovaného a vychádzajúc zo znenia zákona o cestnej premávke postačuje na kvalifikáciu udalosti v cestnej premávke ako dopravnej nehody skutočnosť, ţe pri nej došlo k zraneniu osoby. Zranenie osoby sa v tomto prípade posudzuje vo vzťahu k udalosti, čiţe všeobecná udalosť v cestnej premávke sa na základe tejto skutočnosti špecifikuje ako dopravná nehoda a na túto špecifikáciu nemá vplyv, kto komu spôsobil zranenie, ale ţe k nejakému zraneniu osoby došlo. Zákon o cestnej premávke neuvádza, ţe by malo ísť o spôsobenie zranenia inej osobe tak, ako je to napr. uvedené v Trestnom zákone pri posudzovaní trestného činu ublíţenia na zdraví, kde je jednoznačne a nespochybniteľné uvedené, ţe ublíţiť na zdraví moţno inej osobe, nie sebe samému. Pod pojmom „inému“ v zmysle Trestného zákona, treba rozumieť individuálne určitú osobu alebo individuálne určité osoby, odlišne od páchateľa. Uvedený popis protiprávneho konania sa však viaţe na následok spôsobený inej osobe ako páchateľovi, bez ohľadu na spôsob konania, ktorým bolo toto ublíţenie na zdraví spôsobené.

názoru ţalovaného nie je moţné zamieňať si kvalifikovanie konania konkrétnej osoby voči inej osobe, ktorým jej spôsobila poškodenie zdravia s kvalifikáciou udalosti cestnej premávky ako dopravnej nehody. Rovnako skutková podstata priestupku

§ 22ods.

1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nepostihuje poškodenie zdravia inej osoby, ale posudzuje konanie osoby, ktorým poruší ustanovenia zákona o cestnej premávke (pravidlá v cestnej premávke), v dôsledku čoho dôjde k dopravnej nehode. Ublíţenie na zdraví z nedbanlivosti inej osobe je samostatná skutková podstata priestupku uvedená v zákone o priestupkoch (samozrejme ublíţenie na zdraví s niţšou spoločenskou nebezpečnosťou ako je to posudzované u trestného činu ublíţenia na zdraví) a páchateľ ho môţe spôsobiť akýmkoľvek konaním, pri ktorom dôjde k poškodeniu zdravia inej osoby. Na základe vyššie uvedených skutočností ţalovaný konštatoval, ţe existencia zranenia pri udalosti v cestnej premávke je dôleţitá skutočnosť na špecifikáciu a konkretizáciu tejto všeobecnej udalosti - či ide o dopravnú nehodu alebo škodovú udalosť - bez ohľadu na to, kto komu toto zranenie spôsobil. Spôsobenie zranenia sa v súvislosti so špecifikáciou udalosti v zmysle zákona o cestnej premávke neposudzuje ako ublíţenie na zdraví inej osobe a nie je moţné si tieto dve odlišné skutočnosti zamieňať. 7 10Sţd/4/2014 Ţalovaný k tvrdeniu Krajského súdu v Bratislave, ţe ţalovaný vôbec neskúmal podstatnú podmienku pre fikciu doručenia (t. j. ţe adresát sa na doručovanej adrese v čase doručovania zdrţoval) uviedol, ţe trvá na svojom vyjadrení, ţe rozhodnutie o priestupku ORP-P-1207/BAIV-ODI1-2012 zo dňa 9. apríla 2013 bolo doručované právnemu zástupcovi ţalobkyne správne v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V zmysle § 24 ods. 2, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloţí písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloţenia, posledný deň tejto lehoty sa povaţuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uloţení nedozvedel. Citované ustanovenie upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia. Ide o právnu fikciu, ţe za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka povaţuje za doručenú, aj keď v skutočnosti to tak nie je. Takýmto spôsobom moţno písomnosť doručiť len za predpokladu, ţe sa adresát v mieste doručenia zdrţiava, avšak nebol zastihnutý. Ak sa adresát v mieste doručenia nezdrţiava z akýchkoľvek dôvodov, zásielku treba vrátiť ako nedoručiteľnú. Trojdňová lehota je zákonná lehota, ktorú správny orgán nemôţe predĺţiť.

doručenky - doručenie do vlastných rúk, opakované doručenie, ktorá sa správnemu orgánu I. stupňa vrátila vyplýva, ţe dňa

1. apríla 2013 bol vykonaný doručovateľom neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie. Dňa
2. apríla 2013 bolo vykonané opakované doručenie, avšak bezvýsledne, preto doručovateľ písomnosť uloţil dňa
3. apríla 2013 na pošte a vhodným spôsobom o tom adresáta upovedomil. Keďţe si právny zástupca ţalobkyne do troch dní od uloţenia písomnosť nevyzdvihol, správny orgán I. stupňa správne povaţoval za deň doručenia posledný deň tejto trojdňovej lehoty, t. j.
4. apríl 2013 aj napriek skutočnosti, ţe si ţalobca prevzal písomnosť na pošte osobne aţ
5. mája
6. S poukazom na uvedené ţalovaný trvá na svojom stanovisku, ţe odvolanie podané ţalobkyňou dňa
7. mája 2013 bolo podané oneskorene, nakoľko posledný deň na podanie odvolania bol
8. máj
9. Skutočnosť, ktorú právny zástupca ţalobkyne uviedol, ţe v dňoch
10. apríla 2013 -
11. apríla 2013 sa v mieste trvalého bydliska na adrese, na ktorú správny orgán prvého stupňa rozhodnutie o priestupku doručoval nezdrţiaval, nakoľko sa zdrţiaval na svojom pracovisku u svojich rodičov v S. ţalovaný povaţoval za účelové tvrdenie, nakoľko túto skutočnosť mal moţnosť uviesť uţ v odvolaní zo dňa
12. mája 2013 proti rozhodnutiu o priestupku ORP-P- 1207/BAIV-ODI1-2012 zo dňa
13. apríla 2013, čo však neurobil. Urobil tak aţ dňa
14. júla 8 10Sţd/4/2014 2013, kedy podal podnet (odvolanie), teda aţ po tom, ako mu správny orgán prvého stupňa zaslal upovedomenie o postúpení spisového materiálu, v ktorom mu oznámil, ţe odvolanie bolo podané oneskorene a spisový materiál spoločne s odvolaním zasiela ţalovanému na ďalšie konanie. V tej dobe uţ mal však ţalovaný preskúmané oneskorené odvolanie zo dňa
15. mája
16. Ţalovaný oznámil listom zo dňa
17. júna 2013 pod číslom KRPZ-P-19/BA- KDI21-2013 ţalobkyni, ţe odvolanie bolo podané oneskorene, pričom po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, ţe odvolanie neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ţalovaný v danom prípade ţalobkyni doručil upovedomenie, nakoľko nebol dôvodný postup v zmysle ustanovenia § 65 a § 62 Správneho poriadku. Týmto ţalovaný povaţoval odvolanie ţalobkyne za vybavené s konečnou platnosťou. Právny zástupca ţalobkyne dostal od ţalovaného odpoveď (oznámenie zo dňa
18. augusta 2013) aj na podnet zo dňa
19. júla 2013, kde mu ţalovaný vysvetlil, ţe upovedomenie o postúpení spisového materiálu zo dňa
20. júna 2013, ktoré obdrţal od prvostupňového správneho orgánu, nie je moţné povaţovať za individuálny právny akt a preto nie je moţné voči nemu podať riadny opravný prostriedok. Preto námietky, uvedené v danom podnete zo dňa
21. júla 2013 povaţoval ţalovaný za bezpredmetné. Ţalovaný zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa
22. júna 2011, v ktorom uviedol, ţe „dôkazné bremeno preukázať, ţe adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdrţiaval, znáša adresát a nie správny orgán“. Právny zástupca ţalobkyne na preukázanie svojho tvrdenia, ţe sa v čase od
23. apríla 2013 -
24. apríla 2013 v mieste trvalého bydliska na adrese, na ktorú správny orgán prvého stupňa rozhodnutie o priestupku doručoval nezdrţiaval, nakoľko sa zdrţiaval na svojom pracovisku u svojich rodičov v S., nepredloţil ţiaden dôkaz, preto ţalovaný povaţuje rozhodnutie o priestupku ORP-P-1207/BAIV-ODI1-2012 zo dňa
25. apríla 2013 za právoplatne doručené. Ţalovaný má za to, ţe pri uplatnení fikcie doručenia je potrebné, aby sa adresát po celú dobu doručovania zdrţiaval mimo adresy doručovania. Svoju neprítomnosť v čase doručovania je adresát povinný preukázať hodnoverným spôsobom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietne. Ţalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu zopakovala všetky argumenty uvedené uţ v priebehu konania, dodávajúc, ţe má pochybnosť o oprávnenosti osoby podpísanej pod odvolaním v zastúpení pplk. M. P. konať za ţalovaného. Ţalobkyňa má za to, ţe krajský súd náleţite a dostatočne zistil skutkový stav a správne právne posúdil obe ţalobou napadnuté 9 10Sţd/4/2014 rozhodnutia správnych orgánov, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, a preto navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolaniu nemoţno priznať úspech.

§ 250ja ods.

2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti nepovaţoval za potrebné na prejednávanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený

1. mája 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z
2. decembra 2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k
3. decembru 2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne ţalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane ţalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným označením ţalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu

toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Tým je zároveň zodpovedaná námietka ţalobkyne o oprávnenosti ţalovaného resp. plk. JUDr. M. P., konať za ţalovaného.

§ 250iods.

2 O.s.p., ak správny orgán

osobitného zákona rozhodol 10 10Sţd/4/2014 o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie

tretej časti druhej hlavy. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola ţalobkyňa uznaná za vinnú z priestupku

§ 22ods.

1 písm. g) ZP na uţ uvedenom skutkovom základe.

§ 2ods.

1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ZP“), priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný

osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

§ 22ods.

1 písm. g) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,

§ 1zákona č.

8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“), tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.

§ 9ods.

1 ZCP, vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.

§ 16ods.

1 ZCP, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré moţno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

§ 64

ZCP, odseku 1 dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

1. a)sa usmrtí alebo zraní osoba,
2. b)sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
3. c)uniknú nebezpečné veci 24) alebo
4. d)na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody

11 10Sţd/4/2014 Trestného zákona. 31)

odseku 2 citovaného ustanovenia za dopravnú nehodu sa povaţuje aj škodová udalosť

odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností

§ 66ods.

6,

1. b)je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich poţitia alebo
2. c)sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. Napokon

odseku 3 ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovaţujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

§ 32ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba „SP“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. Toto ustanovenie je pri zisťovaní skutkového stavu dominantné, a to aj napriek tomu, ţe ustanovenie § 34 ods. 3 prikazuje účastníkovi konania aj niečo iné.

§ 34ods. 1 aţ 5

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

§ 51

ZP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

§ 58ods.

1 a 2 ZP, objasňovaním priestupkov

tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom

tohto alebo iného zákona,

1. b)tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
2. c)sa uloţí sankcia za priestupok alebo sa od jej uloţenia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku,
3. d)uloţí ochranné opatrenie, 12 10Sţd/4/2014
4. e)uloţí páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade spisov správnych orgánov zistil, ţe skutkový stav nebol zistený nepochybne – nie presne a úplne a najmä jeho právne posúdenie je chybné. Rozhodnutie ţalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Bratislava IV vychádza len z formálneho chápania priestupku. To je však v rozpore s obsahom pojmu priestupok i účelom zákona o priestupkoch. Najpresvedčivejšie je moţné vysvetliť nepochopenie tohto pojmu a pojmu dopravná nehoda policajnými orgánmi v tejto veci na príklade, kedy by si vodič vozidla spôsobil nie zranenie, ale smrť a pritom by zničil úplne svoje vozidlo, pričom by okrem toho nespôsobil škodu inej osobe, nepoškodil by ţiadne dopravné zariadenie, cestu, ani by nikomu neublíţil na zdraví. Takého vodiča by nebolo moţné postihnúť za ţiadny priestupok, a to nielen preto, ţe uţ by nebol naţive, ale predovšetkým preto, ţe by nikomu nespôsobil škodlivý následok – iba sebe. Tak tomu bolo i v prerokúvanom prípade. Napriek škode a údajnému zraneniu ţalobkyne pri kolízii by vyvodenie zodpovednosti voči nej bolo v rozpore s ustanoveniami o priestupku i o dopravnej nehode. Napriek zneniu § 64 ods. 1 ZCP, ak dôjde k usmrteniu alebo zraneniu osoby, nemoţno toto ustanovenie formalisticky vykladať tak, ţe aj usmrtenie vodiča vozidla, resp. jeho zranenie, keď inak nenastal škodlivý následok, je tou podmienkou, ktorú predpokladal zákonodarca pre posúdenie takej udalosti ako dopravnej nehody. Uţ zo znenia zákona o cestnej premávke, ale aj z koncepcie priestupku uvedenej v citovanom § 2 ods. 1 ZP je zrejmé, ţe dopravnou nehodou (resp. priestupkom, ktorý je zaloţený na spôsobení dopravnej nehody) nemôţe byť udalosť v cestnej premávke, ktorou účastník spôsobí zranenie sebe a škodu (ani ak by presahovala súčasných 3990,- Euro) tieţ len sebe. Opačný výklad by viedol k prísnejšiemu postihu za priestupky neţ za trestné činy, pri ktorých je vylúčený postih za konanie, ktoré by inak formálne bolo trestné, okrem, ak by ním nebol poškodený samotný páchateľ – ak by nechýbal v trestnom zákone doslovne predpokladaný znak. Z týchto dôvodov napríklad nemoţno seba samého okradnúť, poškodiť si vlastnú vec, či majetok, zavraţdiť, či poškodiť na zdraví tak, aby to bolo postihnuteľné ako priestupok, či dokonca ako trestný čin. Samozrejme za ideálneho predpokladu, ţe okrem toho nedošlo k ďalšiemu škodlivému následku voči inému alebo iným subjektom. Skutočnosť, ţe ţalobkyňa nejazdila na ceste v súlade s citovaným ustanovením §§ 9 ods. 1 a 16 ods. 1 ZCP, v dôsledku čoho dostala šmyk a tým sa jej vozidlo dostalo mimo cestu, sama osebe nezakladá zodpovednosť za priestupok

§ 22ods.

1 písm. g/ ZP. Dokonca ani vtedy nie, ako sa chybne domnieval ţalovaný, ak si tým údajne spôsobila 13 10Sţd/4/2014 zranenie a škodu na vozidle. Priestupkom je nielen konanie, ktoré má formálne znaky uvedené v zákone o priestupkoch, resp. iných zákonoch. Je to aj konanie, ktoré musí byť jednak zavinené a jednak porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti - má určitú spoločenskú nebezpečnosť. Teda nie kaţdé konanie uvedené – formálne popísané v osobitnej časti zákona o priestupkoch bude aj priestupkom. Spoločenská nebezpečnosť konania ţalobkyne je mizivá, resp. ţiadna, pretoţe spoločnosť na jednej strane má záujem ochraňovať ţivot, zdravie i majetok občanov, na strane druhej ich však nemieni a ani nemá oprávnenie šikanovať postihom za to, ţe si ublíţili na zdraví, či si spôsobili škodu, a to aj v prípade, ak sa tak stalo v spojitosti s porušením iných povinností, napr. v doprave. Takéto konanie moţno v záujme ochrany bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky maximálne postihnúť ako priestupok

§ 22ods.

1 písm. k/ ZP pre porušenie všeobecných povinností vodiča. Taký postih bude mať zrejmý odraz i v ďaleko miernejšej sankcii za konanie ţalobkyne. V tejto súvislosti povaţuje odvolací súd rozhodnutie o zadrţaní vodičského preukazu ţalobkyni, ako to vyplýva z priestupkového spisu za drakonické a ničím neodôvodnené rozhodnutie (nebol nikomu spôsobený ţiadny škodlivý následok – okrem ţalobkyne, nebola pod vplyvom alkoholu či návykovej látky, nespôsobila kolíziu, či inú škodlivú situáciu v bezpečnosti, či plynulosti dopravy – vozidlá prechádzali popri jej vozidle bez problémov, ba ani nezastavili). Pokiaľ ide o doručovanie prvostupňového rozhodnutia, ak mala ţalobkyňa zvoleného zástupcu pre celé konanie, nemalo jej byť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu doručované.

§ 25ods.

5 Správneho poriadku, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 aţ 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. V prerokúvanom prípade tomu tak bolo, a písomnosť bola, napriek tomu, doručovaná a doručená dňa

1. apríla 2013, na tej istej adrese ako sídli zástupca ţalobkyne, ţalobkyni samotnej. Zo spisu však nevyplýva, ako boli splnené podmienky – výzva na opakované doručenie a opakované doručenie, ak ţalobkyňa bola v tom istom čase prítomná na uvedenej adrese. V spise nie je o tom (o výzve) zaloţený ţiaden doklad. Keďţe o spôsobe doručovania vznikla pochybnosť, krajský súd správne rozhodol, ţe prvostupňové správne rozhodnutie bolo 14 10Sţd/4/2014 doručené aţ prevzatím písomnosti na pošte zástupcom ţalobkyne dňa
2. mája 2013, a teda odvolanie zo dňa
3. mája 2013 bolo podané včas a v zákonnej lehote.

§ 24ods.

2 Správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloţí písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloţenia, posledný deň tejto lehoty sa povaţuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uloţení nedozvedel. Z toho dôvodu odvolací súd vyhodnotil postup a rozhodnutie krajského súdu o doručovaní a počítaní lehôt za správny s tým, ţe rovnako správne preskúmaval oznámenie z 27. júna 2013, ktoré v súlade s ustálenou judikatúrou súdov v Slovenskej republike povaţoval za rozhodnutie o podanom odvolaní zo dňa 16. mája 2013. Preto jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil

§ 219O.s.p.

ako vecne správne. V. Trovy konania O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe úspešnej ţalobkyni ţiadne trov nevznikli a ţalovaný na ich náhradu nemá zákonný nárok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 7. mája 2014 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková