1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. za porušenie povinností v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 315/1996 Zb. Za to jej bola uloţená pokuta 132 € a povinnosť nahradiť trovy konaia v sume 33 €. II. Konanie na súde I. stupňa Voči tomuto rozhodnutiu podala ţalobkyňa v zákonom stanovenej lehote správnu ţalobu, ktorú krajský súd ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe z priestupkového spisu zistil, ţe vo vecne súvisiacom predchádzajúcom správnom konaní bolo uţ o tomto priestupku rozhodované rozhodnutím ODI-ORPZ Trnava ČTS-P: ORP- 1987/DI-SK-2008 zo dňa 24. októbra 2008, ktorým bola ţalobkyňa uznaná za vinnú z priestupku
1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. a bola jej uloţená sankcia, pokuta vo výške 4.000,- Sk. Rozhodnutím ţalovaného KRP-350/DI-ODV-2008 zo dňa
1 písm. l) zákona č.372/1990 Zb. za porušenie § 19 ods. 1 zákona č.315/1996 Zb. a bola jej uloţená ako sankcia pokuta vo výške 132 eur a povinnosť náhrady trov správneho konania. Krajský súd ďalej uviedol, ţe otázka viny ţalobkyne, ktorá je otázkou právnou, bola vyriešená v nadväznosti na závery znaleckého posudku a výsluch znalca na prejednaní veci dňa 8. novembra 2011, rovnako sa správny orgán vysporiadal aj s tým, ţe nie je preukázané tvrdené porušenie povinností vodičky M. a následne zodpovednosť, resp. jej spoluzodpovednosť za vzniknutú dopravnú nehodu. Vyhodnotenie jej jazdy bolo opakovane vykonané ustanoveným znalcom ako spôsob jazdy v danom mieste obvyklý, nepriečiaci sa ţiadnemu zákonnému ustanoveniu. Bola vyvrátená námietka rýchlosti vodičky M. v čase nehody
ţalobkyne cca 70km/hod. V nadväznosti na to nie je dôvodný ani poukaz na nevysporiadanie sa s otázkou predvídavosti vodičky M. Rovnako nie je preukázané, ţe by ţalovaný, resp. prvostupňový správny orgán nevykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie, ani nie je preukázané, ţe by nesprávne interpretoval tvrdenie ţalobkyne, ţe v čase zráţky uţ bola celým vozidlom v protismere. V tejto súvislosti súd poukazuje na obsah vyjadrenia ţalovaného k ţalobe zo dňa 3. mája 2012, kde znovu sumarizuje podklady a logickosť záveru o tom, ţe vozidlo vodičky M. sa v záverečnej fáze svojho pohybu pred zráţkou nepohybovalo po priamke, ale po ľavotočivom oblúku, teda vodička tohto vozidla uskutočňovala vyhýbací manéver v smere doľava, nakoľko bola ţalobkyňou prinútená náhle zmeniť smer nedaním prednosti v jazde, čo znamená, ţe vodička M. nebola celým svojim vozidlom v protismere, čiţe nejazdila so svojim vozidlom celou časťou v protismernom jazdnom pruhu, o čom svedčí zadokumentovanie motorového vozidla v šikmej polohe po nehode. 4 10Sţd/3/2014 III. Odvolanie, vyjadrenie Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Namietala, ţe nie je spravodlivo moţné od účastníčky cestnej premávky ţijúcej t. č. v Rakúsku očakávať, ţe pri odbočovaní vľavo z vedľajšej cesty bude predpokladať, ţe by mohlo dôjsť k zráţke s automobilom iného vodiča jazdiacim z jej ľavej strany v protismernom jazdnom pruhu tohto vodiča. Minimálne je na zváţenie, aký je podiel oboch účastníčok na zavinení dopravnej nehody, aj s prihliadnutím na tvrdené a zatiaľ riadne nezistené rýchlosti vozidiel v čase zráţky a polohu vozidiel po nehode. Súdu sa t. č. javí, ţe policajné orgány bez ďalšieho povaţovali za vierohodnejšie vyjadrenie účastníčky nehody M. a nijakým spôsobom sa nevysporiadali s tým, prečo nepovaţovali za relevantné tvrdenia ţalobkyne. Vodička M. mala povinnosť neohroziť ani neobmedziť ostatných účastníkov cestnej premávky, osobitne protiidúcich vodičov a vodičov jazdiacich za ňou. Znalec z odboru cestná doprava uviedol v posudku, ţe z technického hľadiska je prijateľné, ţe v čase vzniku dopravnej nehody sa v kriţovatke nachádzalo viacej vozidiel, ktoré mohli vytvárať oblasť zakrytého obrazu pre vodičky jednotlivých vozidiel. Ţalobkyňa dodáva, ţe pokiaľ vodička zn. Citroen išla čiastočne v protismere, rýchlosťou cca 50 km/hod., pričom sa pohybovala v oblasti zakrytého obrazu, jej techniku jazdy je treba hodnotiť ako nezodpovednú, ktorá je v rozpore s § 15 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. z., nakoľko nepredvídala moţné komplikácie dopravnej situácie v rámci rannej špičky. Ďalej uviedla, ţe vina vodičky vozidla Citroen je zvýraznená tým, ţe moţno bezpečne konštatovať, ţe pred zráţkou vôbec nebrzdila a narazila do ţalobkyne v plnej rýchlosti, akou sa v kritickom čase pohybovala. Ďalej uviedla, ţe vodička tohto vozidla uskutočňovala vyhýbací manéver v smere doľava (odpoveď znalca na otázku č. 12) a tým ešte viac prechádzala do protismeru bez brzdenia a zjavne ohrozovala, resp. mohla ohroziť účastníkov cestnej premávky idúcich v protismere. Z uvedeného vyplýva, ţe vodička vozidla Citroen sa snaţila ţalobkyňu v čase, keď uţ bola celým svojim vozidlom v protismere, v plnej rýchlosti ešte obísť. Ide o jasné zlyhanie vodičky M. M., ktorá namiesto toho, aby intenzívne brzdila a stáčala smer vozidla zn. Citroen doprava, sa rozhodla v plnej rýchlosti obchádzať ţalobkyňu ľavotočivým oblúkom. Namietala tieţ vysokú rýchlosť vozidla vodičky M., ktorá bola
nej okolo 70 km/hod. a podieľala sa na vysokej škode na vozidlách. 5 10Sţd/3/2014 Znalec sa nezaoberal otázkou predvídavosti vodičky M. a tvrdil, ţe ide o otázku právnu. Správne zodpovedanie tejto otázky má vplyv nielen na riešenie otázky viny - neviny – spoluviny ţalobkyne, má logický dosah aj na ustálenie viny - neviny - spoluviny vodičky M. M. na vzniku dopravnej nehody, čo má priamy dosah na riešenie náhrady škody. Namietala ďalej, ţe vodička motorového vozidla zn. Citroen sa pribliţovala k miestu zráţky tak, ţe obchádzala viacero za sebou stojacich vozidiel smerom na kriţovatku ciest Spačinská a Hajdóczyho vo veľkej rýchlosti a pritom sa dostala aţ do protismeru, kde ju ţalobkyňa pri všetkej predvídavosti nemohla očakávať v čase, keď uţ z Hajdóczyho ul. odbočovala smerom doľava na Špačinskú cestu. Ďalej spochybnila rýchlosť vozidla vodičky M., ktorá vypovedala, ţe pred stretom jazdila rýchlosťou od 20 do 30 km/hod. na 2. prevodovom stupni. Ak by jazdila takouto rýchlosťou, vozidlo by zabrzdila a nenastali by také vysoké škody na oboch vozidlách. Krajský súd v Trnave sa
jej názoru nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi dôkazmi a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto vec nesprávne právne posúdil. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a priznať jej trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Ţalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť zotrvávajúc na svojich záveroch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Zdôraznil, ţe znalec bol na ústnom pojednávaní o priestupku podrobne vypočutý a vyjadril sa ku všetkým relevantným skutočnostiam. Uviedol napríklad, ţe takáto technika jazdy vodičov (mysliac tým techniku jazdy vodičky M.) je na danom mieste obvyklá. Umoţňuje vodičom vozidiel, ktorí chcú na nasledujúcej svetelnej kriţovatke ulíc Špačinská-Bučianska-Hlboká-Rybníková (ktorá je vzdialená cca 60 metrov) prejsť buď priamo na ul. Hlbokú, alebo odbočiť smerom doľava na ul. Bučiansku, pokračovanie v jazde od vozidiel, ktoré sa zaraďujú do jazdného pruhu pre odbočenie doprava na ul. Rybníkovú.
názoru znalca takáto technika jazdy nie je v rozpore s technickým výkladom ţiadneho ustanovenia zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Ţalobkyňa, ktorá prichádzala na kriţovatku po ceste označenej dopravnou značkou daj prednosť vjazde, mala povinnosť dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta. Tvrdenie o nekorektnosti voči účastníčke ţijúcej v Rakúsku povaţuje ţalovaný za irelevantné, nakoľko ţalobkyňa mala vodičské oprávnenie získané na Slovensku, viedla 6 10Sţd/3/2014 motorové vozidlo v Slovenskej republike, kde platili v tom čase ustanovenia zákona č. 315/1996 Z.z., a z uvedeného dôvodu bola povinná ako účastník cestnej premávky tieto ustanovenia dodrţiavať tak isto, ako ostatní účastníci cestnej premávky, v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 08.09. 2008 ţalobkyňa okrem iného uviedla, ţe uvedený úsek cesty pozná, vedela, ţe je na vedľajšej ceste, menovaná má pobyt zaznamenaný v Trnavskom okrese, nie je na mieste ju povaţovať za cudzinku, neznalú pomerov a zákonov v Slovenskej republike. V priebehu celého konania nebol zo strany ţalobkyne predloţený dôkaz o tom, ţe by jej nejaký iný vodič dával pokyn, ţe môţe odbočovať. Zákon ani vyhláška neupravujú moţnosť vodiča spoľahnúť sa alebo reagovať na pokyn iného vodiča, ţe môţe odbočovať bez toho, aby sa riadne presvedčil o situácii na vozovke. K predvídavosti, na ktorú poukazuje jej právny zástupca, je na mieste uviesť, ţe ak by ţalobkyňa predvídala, ţe po hlavnej ceste môţe ísť motorové vozidlo, vchádzala by s najväčšou opatrnosťou, bola by spozorovala vozidlo vodičky M., tým pádom by mu dala prednosť, čo jej vyplývalo aj z dopravného značenia a k predmetnej dopravnej nehode by vôbec nedošlo. IV. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLVS-PS-1120/2012 z
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.
2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na nepochybné dôkazy preukazujúce vinu ţalobkyne nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 7. mája 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
1 zákona č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách v znení platnom a účinnom ku dňu 8. septembra 2008 (ďalej len „ZPK“), vodič, ktorý pri obchádzaní vozidla, ktoré zastavilo alebo stojí, alebo pri obchádzaní prekáţky cestnej premávky alebo chodca vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť protiidúcich vodičov; nesmie ohroziť ani vodičov jazdiacich za ním, ani iných účastníkov cestnej premávky. Vodič je pritom povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy.
5 ZPK, vodič nesmie predchádzať, ak nemá pred sebou rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie, by sa nemohol bezpečne zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť, by ohrozil alebo obmedzil protijazdiacich vodičov alebo ohrozil iných účastníkov cestnej premávky, vodič pred ním idúceho vozidla dáva znamenie o zmene smeru jazdy vľavo a ak ho nemoţno predísť vpravo
odseku 1, prípadne ak ho nemoţno predísť v ďalšom voľnom jazdnom pruhu v tom istom smere jazdy vyznačenom na vozovke, je na kriţovatke a v tesnej blízkosti pred ňou: tento zákaz neplatí pre vodiča jazdiaceho po hlavnej ceste alebo ak predchádza vpravo
odseku 1; na kriţovatke s riadenou premávkou vodič smie predchádzať len pri svetelnom signáli alebo pokyne „Voľno“, je na ţelezničnom priecestí a v tesnej blízkosti pred ním.
1 ZPK, vodič, ktorý prichádza na kriţovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť vjazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom a účinnom ku dňu 8. septembra 2008, priestupku sa dopustí ten, kto iným konaním, neţ ako je uvedené v písmenách
odseku 2 tohto ustanovenia, za priestupok
odseku 1 písm. k) moţno uloţiť pokutu do 2 000 Sk, za priestupok
odseku 1 písm.
odseku 1 písm. a), b) a 1) moţno uloţiť pokutu do 7 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok
odseku 1 písm. j) moţno uloţiť pokutu do 10 000 Sk, za priestupok
odseku 1 písm.
odseku 1 písm. e),
ako vecne správny. V. Trovy konania O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. 9 10Sţd/3/2014 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 7. mája 2014 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.