Obsah (7)

§ 22§250j§ 32§ 246c§ 23§ 43§ 219

Najvyšší súd 10Sžd/1/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUD

§ 22ods.

1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „ZP“) porušením § 23 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ZCP) a za to mu bola uloţená sankcia vo výške 100 €. Ţalobca sa mal priestupku dopustiť na tom skutkovom základe, ţe 1) v priebehu obdobia odo dňa

1. júna 2012 od 16.00 hod. aţ do presne nezisteného času dňa
2. augusta 2012 v obci Prievidza na ulici Koncovej na parcele č. 3029/1, ktorá parcela je vo vlastníctve mesta Prievidza so spôsobom vyuţitia 22 - pozemok, na ktorom je postavená inţinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, parkoval motorové vozidlo zn. FIAT Ducato, evidenčné číslo: P. a to tak, ţe obmedzil jazdu iných vozidiel, nakoľko s uvedeným vozidlom stál tak, ţe neponechal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 metre pre kaţdý smer jazdy, s vozidlom tak vytvoril prekáţku cestnej premávky, ktorú napriek výzve príslušníka policajného zboru neodstránil, aj keď mal na to moţnosti a prostriedky, 2) dňa
3. augusta 2012 v čase o 15.40 hod. v Prievidzi na ulici Koncovej na parcele č. 3029/1, ktorá parcela je vo vlastníctve mesta Prievidza so spôsobom vyuţitia 22 -pozemok, na ktorom je postavená inţinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodníky, nekryté parkovisko a ich súčasti, parkoval motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, evidenčné číslo: P. a to tak, ţe obmedzil jazdu iných vozidiel, nakoľko s uvedeným vozidlom stál tak, ţe neponechal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 metre pre kaţdý smer jazdy, s vozidlom tak vytvoril prekáţku cestnej premávky, ktorú napriek výzve príslušníka policajného zboru neodstránil, aj keď mal na to moţnosti a prostriedky. 3 10Sţd/1/2014 II. Konanie na súde I. stupňa Voči tomuto rozhodnutiu podal ţalobca v zákonom stanovenej lehote správnu ţalobu, ktorú krajský súd napadnutým rozsudkom

§250jods.

1 O.s.p. zamietol, pretoţe dospel k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie je v súlade so zákonom. V odôvodnení uviedol, ţe z priestupkového spisu zistil nepochybne, ţe miesto, na ktorom s vozidlom vytvoril ţalobca prekáţku, je miestna komunikácia. Na tejto komunikácii nebol parkovaním vozidla ţalobcom ponechaný priestor na prejazd o šírke najmenej 3 metre, pričom v konaní nezistil porušenie správneho poriadku pri povoľovaní odkladu konania a vydania rozhodnutia a napokon sankciu uloţenú ţalobcovi povaţoval za primeranú. Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesných postupov predchádzajúcich jeho vydaniu konštatoval, ţe záver, ktorý správny orgán I. stupňa zo zistených skutkových okolností urobil a ţalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 8/2009 Z. z. a zákona č. 372/1990 Zb. Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody ţaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu ţalovaného po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia a námietky ţalobcu uvedené v ţalobe povaţoval za nedôvodné. Krajský súd v Trenčíne v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. K námietke ţalobcu ohľadne posúdenia druhu pozemku parcely registra „C“ (sporná parcela č. 3029/1, k.ú. P. je parcelou registra „C“) je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona potrebné vychádzať z údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností, ktoré údaje sa povaţujú za hodnoverné a záväzné, pokiaľ nie je preukázaný opak. Pokiaľ teda správny orgán I. stupňa ako i ţalovaný dospeli k záveru, ktorý korešponduje s údajom vychádzajúcim z katastra nehnuteľností, t. j. ţe sporná CKN parcela 3029/1 k.ú. P. je zastavanou plochou a nádvorím so spôsobom vyuţitia označeným kódom 22 (pozemok, na ktorom je postavená inţinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti), teda miestnou komunikáciou, ich záver je správny. 4 10Sţd/1/2014 Potvrdzuje ho i tá skutočnosť, ţe Mesto Prievidza zaradilo uvedenú miestnu komunikáciu do svojej siete (pasportu) miestnych komunikácií. K ďalším námietkam ţalobcu, ţe

1. sporná parcela (parcela č. 3029/1 k. ú. P., kde ţalobca spáchal predmetný priestupok) je do dnešného dňa zapísaná nesprávnym spôsobom jej vyuţitia a ţe po správnosti nejde o zastavanú plochu a nádvorie, ale o ornú pôdu,
2. ţe Mesto Prievidza nesprávne postupovalo pri zápise parcely č. 3029/1 do pasportu miestnych komunikácií,
3. ţe asfaltová plocha na parcele č. 3029/1 je vybudovaná v rozpore so zákonom a zápis o spôsobe jej vyuţitia pod č. 22 (ako pozemku, na ktorom je postavená inţinierska stavba) nie je legálny, keď v ţiadnej evidencii sa nenachádza ţiadny záznam o vydaní stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na účely stavby miestna komunikácia IBV Kopanice - ulica Koncová a
4. ţe počas celého správneho konania nebol preukázaný zákonný dôvod na zmenu druhu pozemku parcela č. 3029/1 z ornej pôdy na zastavané plochy a nádvoria, krajský súd uvádza, ţe všetky tieto námietky zostali len v rovine tvrdenia, ţalobca v správnom konaní nepredloţil ţiaden relevantný dôkaz o ním tvrdených skutočnostiach, preto ich krajský súd vyhodnotil ako námietky účelové s úmyslom zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Ďalej poukázal na ust. § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. s tým, ţe z neho jednoznačne vyplýva, ţe pri státí musí vţdy zostať voľný pruh široký úhrnom 6 metrov (2 x 3 metre). Citovaný zákon, a ani iný právny predpis neuvádza ţiadnu výnimku z citovaného ustanovenia, t. j. výnimku, ţe by v prípade státia mohol zostať voľný jazdný pruh uţší ako 6 metrov. Takúto výnimku nezakladá ani skutočnosť, ţe samotná miestna komunikácia má len šírku 4 metre, ani tá skutočnosť, ţe sporná miestna komunikácia nie je osadená značkou „zákaz zastavenia" alebo značkou „zákaz státia" a ani ţe ide o „slepú" ulicu. Námietky ţalobcu v tomto smere nie sú dôvodné a ţalobca bol povinný pri odparkovaní (státí) svojich motorových vozidiel ponechať prejazd v šírke aspoň 3 metre pre kaţdý smer jazdy, t. j. úhrnom 6 metrov. Pokiaľ tak neučinil, porušil § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.. Pre posúdenie toho, či ţalobca spáchal priestupok, t. j. či bol zo strany správneho orgánu I. stupňa a následne zo strany ţalovaného zákonne uznaný vinným zo spáchania priestupku

§ 22ods.

1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb., keď porušil povinnosť ustanovenú v paragrafe 23 ods. 1, § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., je právne irelevantné sa zaoberať otázkou súhlasu susedov s konaním ţalobcu, ktorý odparkoval motorové vozidlá na spornej parcele č. 3029/1, k.ú. P., pretoţe by odporcu nezbavoval zodpovednosti za spáchanie uvedeného priestupku. To isté platí i o skutočnosti, či parkovaním motorových vozidiel zabránil ţalobca vjazdu vlastníkov susediacej nehnuteľnosti k domovej nehnuteľnosti 5 10Sţd/1/2014 súpisné číslo 99 na parcele číslo 3032/1, a či títo susedia (rodina N.) majú alebo nemajú povolený vjazd k svojej nehnuteľnosti z ulice Koncová, a či títo susedia k svojej domovej nehnuteľnosti majú zabezpečený iný prístup. Uvedené skutočnosti neboli obsiahnuté ani v skutkovej vete vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku. Uvedená námietka ţalobcu tak nie je dôvodná.

§ 32ods.

1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. K ďalšej námietke súd uviedol, ţe nevyhovením opakovanej ţiadosti ţalobcu na odklad správneho konania a odklad vydania rozhodnutia do doby vybavenie sťaţnosti ţalobcu, ktorú adresoval bývalému Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, nemohlo ani hypoteticky dôjsť k porušeniu ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Ako uţ bolo vyššie uvedené, údaje obsiahnuté v katastri nehnuteľnosti sú dôveryhodné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáţe opak (§ 70 ods. 2 Katastrálneho zákona). Správny orgán vykonal vo veci rozsiahle šetrenie a jeho závery sú v súlade s údajmi, ktoré vyplývajú z katastra nehnuteľností. Navyše posúdenie, či sporná parcela č. 3029/1, k.ú. P. je pozemnou komunikáciou nie je otázkou skutkovou, ale otázkou právnou. Samotným vyjadrením bývalého Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zo dňa

1. septembra 2013 (ktorý uviedol, ţe spornú parcelu nemoţno povaţovať za miestnu komunikáciu) nemôţu byť správne orgány oboch stupňov viazané, nakoľko nejde o rozhodnutie, ale len o vyjadrenie (§ 40 ods. 1 Správneho poriadku). Naopak, správne orgány oboch stupňov boli povinné vychádzať z údajov pre nich záväzných, ktoré sú obsiahnuté v katastri nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, ţe námietka ţalobcu v tomto smere dôvodnou nie je. V súdenej veci je nesporné, ţe sankcia bola uloţená ţalobcovi v maximálnej výške 100 euro. Z napádaného rozhodnutia je zrejmé, ţe v neprospech ţalobcu, teda ako priťaţujúce okolnosti moţno povaţovať to, ţe uvedené páchanie priestupku je úmyselným konaním, ktorým ţalobca bráni ostatným účastníkom cestnej premávky v slobodnom uţívaní predmetnej komunikácie, ktorá je vo vlastníctve mesta Prievidza. Ţalobca svojvoľne vyuţíval komunikáciu pre vlastné účely, čím ostatných obmedzoval. Taktieţ je zrejmé a nesporné, ţe ţalobca bol niekoľkokrát zo strany polície upozorňovaný na protiprávnu činnosť a bol viackrát vyzvaný, aby upustil od tohto konania a vozidlo preparkoval, nakoľko toto tvorilo prekáţku v cestnej premávke, pričom ani na jednu výzvu ţalobca nereagoval a odmietol ju splniť. Celkovo bol ţalobca v čase od
2. júna 2012 do dňa
3. augusta 2012 za uvedené 6 10Sţd/1/2014 páchanie priestupku riešený a priestupok bol zadokumentovaný v desiatich prípadoch. V súdenej veci sa tak jedná o trvajúci úmyselný protiprávny stav, ktorý ţalobca vytvára uţ dlhšiu dobu, a to uţ od
4. júna
5. Taktieţ za priťaţujúcu okolnosť moţno u ţalobcu povaţovať skutočnosť, ţe z výpisu jeho evidenčnej karty je zrejmé, ţe bol viackrát postihnutý za spáchanie aj iných priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Poľahčujúce okolnosti správne orgány oboch stupňov nezistili ţiadne. Vychádzajúc z uvedeného, i Krajský súd v Trenčíne je toho právneho názoru, ţe ţalobcovi nebolo moţné uloţiť inú sankciu ako sankciu v maximálnej výške 100 euro. III. Odvolanie, vyjadrenie Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/44/2013-64 zo dňa
6. októbra 2013 podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, ţe vo veci sa vyskytla vada, ktorá viedla k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, pretoţe sa nezistila podstatná skutočnosť, či miesto, kde ţalobca parkoval je pozemnou komunikáciou alebo nie, ţe nebol dostatočne zistený skutkový stav a vykonané dôkazy, najmä vypracovaný znalecký posudok o uvedenej komunikácii, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal pritom na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe odvolací súd zruší preskúmavané rozhodnutie i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť zotrvávajúc na svojich záveroch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Zdôraznil, ţe ţalobca sa k spáchaniu priestupku priznal, uviedol, ţe skutky páchal úmyselne s cieľom, aby jeho susedia - rodina N. nemohla predmetnú komunikáciu vyuţívať nákladnými vozidlami. Uvedené tvrdenie je však v rozpore s polohou zaparkovaného vozidla zn. Fiat Ducato, ktoré stojí šikmo a priečne po celej šírke komunikácie, z čoho moţno usúdiť, ţe účastník konania chcel svojim konaním zamedziť aj pohybu chodcov po komunikácii. Ţalovaný má za to, ţe v predmetnej veci bol dostatočne a správne zistený skutkový stav a konajúce orgány 7 10Sţd/1/2014 postupovali v súlade so zákonom, navyše v odvolaní neuviedol ţiadne nové skutočnosti, ktoré by uţ nebol namietal v podanej ţalobe. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím Najvyšší súd slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolaniu nemoţno priznať úspech. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z

1. decembra 2012 v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k
2. decembru 2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne ţalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom konania na strane ţalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným označením ţalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu

toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.

§ 250ja ods.

2 O. s. p., Odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na nepochybné dôkazy preukazujúce vinu ţalobcu nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 7. mája 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). 8 10Sţd/1/2014

§ 23ods.

1 ZCP platného a účinného v čase spáchania priestupku, vodič smie zastaviť a stáť len vpravo v smere jazdy v jednom rade a rovnobeţne s okrajom cesty, čo najbliţšie k okraju cesty a na jednosmernej ceste vpravo i vľavo. Ak nie je ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, vodič smie v obci zastaviť a stáť kolmo, prípadne šikmo na okraj cesty alebo zastaviť v druhom rade. Pri státí musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre kaţdý smer jazdy. Pri zastavení musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre oba smery jazdy.

§ 43ods.

1 ZCP, kto spôsobil prekáţku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekáţku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekáţajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekáţkou cestnej premávky súvisia.

§ 22ods.

1 písm. k/ ZP platného a účinného v čase spáchania priestupku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) aţ j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Krajský súd v Trenčíne podrobne rozobral dôkaznú situáciu ohľadne komunikácie, na ktorej ţalobca nedovolene parkoval. Správne poukázal i na to, ţe

citovaného § 23 ods. 1 ZCP musia po zaparkovaní vozidla na komunikácii ostať aspoň tri metre šírky pre kaţdý jazdný pruh. Tam, kde taká šírka vozovky, či komunikácie nie je, musí ostať voľná celá šírka komunikácie, hoc i uţšia ako dvakrát tri metre. Odvolací súd sa so zreteľom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v plnej miere odvoláva na obsah odôvodnenia tohto rozsudku, s ktorým sa stotoţňuje a dopĺňa v podstate len tri podstatné skutočnosti. Ţalobca pouţíval a pouţíva komunikáciu pred svojim domom a domom rodiny N. ako cestnú komunikáciu – v súlade so záznamom v katastri nehnuteľností a keďţe ju tak pouţívajú viacerí účastníci cestnej premávky – minimálne príslušníci uvedených dvoch rodín, niet pochýb, ţe účel cestnej komunikácie prevaţuje, aj keď niet dokladov o kolaudácii tejto stavby. Miestna komunikácia je v zmysle zákona o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. súčasťou cestnej siete a platia na nej predpisy a pravidlá uvedené v ZCP, bez ohľadu na to, či je doplnená vodorovným, zvislým alebo iným dopravným značením. Ak dopravné značenie chýba, neznamená to, ţe nejde o cestnú komunikáciu. V určitých kolíznych 9 10Sţd/1/2014 situáciách, napr. pri dopravných nehodách platia dopravné predpisy i tam, kde nejde o pozemnú komunikáciu, ale napríklad o miesto leţiace mimo cesty. Niet preto pochybnosti o správnom postupe ţalovaného, ktorý niekoľkokrát opakovane vyzýval ţalobcu na odstránenie prekáţky z miestnej komunikácie, ktorá bránila prejazdu susedov okolo domu ţalobcu. Ţalobca bol za svoje úmyselné konanie veľmi mierne postihnutý, keď najnebezpečnejšia protiprávnosť jeho konania nespočíva ani tak v prekáţke vozidlom, ktorú pravidelne spôsoboval nielen vozidlám ale i chodcom, ale najmä v svojvoľnom zaberaní verejného priestranstva, narušovaní verejného poriadku, neuposlúchnutí výzvy verejných činiteľov a vytváraní svojráznych pravidiel svojpomoci, pričom ţalobcovi nebránilo jazdenie vlastnými vozidlami po uvedenej komunikácii, ale len jazda susedov po nej, akoby bola jeho výlučným majetkom. Odvolací súd povaţuje preukázanie skutkového i právneho stavu za dostatočné a úplné, nepovaţuje znalecký posudok za dôkaz, ktorý by mohol spochybniť záver o charaktere komunikácie vyplývajúci z katastra nehnuteľností, pričom odpoveď Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prievidzi z 22. marca 2013 na sťaţnosť ţalobcu v predpísanom konaní tieţ toto zistenie nevyvrátila a teda súd bol viazaný stavom, ktorý vyplýval z predloţených dôkazov. Pokiaľ ide o spôsob parkovania ţalobcu, okrem jeho priznania je dostatok dôkazov o tom, ţe bol prekáţkou v jazde i chôdzi ostatným vozidlám, ba i chodcom. Odvolací súd preto povaţuje priestupok za bezpečne preukázaný a sankciu zaň uloţenú, vzhľadom na subjektívnu stránku konania priestupcu i dĺţku trvania páchania priestupku, za neprimerane miernu, i keď na hornej hranici zákonom stanovenej sadzby. Vzhľadom na motív konania ţalobcu a jeho priznanie by bolo v budúcnosti potrebné zvaţovať moţný postih i za iné priestupky proti občianskemu spolunaţívaniu či verejnému poriadku a v prípade opakovania i postih za príslušný trestný čin. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok

§ 219ods.

1 a 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. V. Trovy konania O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej 10 10Sţd/1/2014 O. s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca nemal úspech v odvolacom konaní a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 7. mája 2014 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková