← Slovensko

o vydanie nehnuteľností

Najvyšší súd 7 Cdo 226/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, so sídlom v Trnave, J. Hollého 10, v dovolacom konaní zastúpená MAPLE & FISH, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Rajská 15/A, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Viliam Karas, PhD., proti ţalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP 8, o vydanie nehnuteľností, ktorá vec bola vedená na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8 C 285/2011, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

  1. mája 2013, sp. zn. 5 Co 319/2013, takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
  2. mája 2013, sp. zn. 5 Co 319/2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Pezinok (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z
  3. apríla 2013, č. k. 8 C 285/2011-449 zastavil konanie vo veci samej a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému, na účet jeho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia náhradu trov konania vo výške 21 583,23 €. O zastavení konania rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v dôsledku späťvzatia ţaloby a o povinnosti ţalobkyne nahradiť ţalovanému jeho trovy konania podľa § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p. vychádzajúc z toho, ţe to, ţe sa konanie muselo zastaviť, zavinila ţalobkyňa. Pri určení výšky náhrady trov vychádzal z hodnoty sporu 4 582 246,79 € uvedenej v podaní ţalovaného z
  4. januára 2013, ktorým vyčíslil svoje trovy. Uviedol, ţe hodnota lesných pozemkov bola stanovená Národným lesníckym centrom vo Zvolene podľa vyhlášky č. 492/2007 Z. z. a pri pozemkoch s kultúrou orná pôda, trvalý trávnatý porast a záhrada bola ich hodnota stanovená podľa zákona č. 582/2004 Z. z. Trovy ţalobcu spočívajú v odmene za jeho zastupovanie advokátom za dva úkony právnej pomoci. Základnú sadzbu tarifnej odmeny advokáta určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 2 7 Cdo 226/2013 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z
  5. mája 2013, sp. zn. 5 Co 319/2013 potvrdil odvolaním ţalobkyne napadnutú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách konania a ţalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, ţe napadnutá časť rozhodnutia súdu prvého stupňa je správna. Proti uzneseniu odvolacieho súdu ţalobkyňa podala dovolanie. Prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a odôvodňuje ho všetkými dovolacím dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Tvrdí, ţe súd prvého stupňa a odvolací súd postupovali pri rozhodovaní o trovách konania „príliš formalisticky, arbitrárne a v rozpore s účelom reštitučného zákona a ustanoveniami O.s.p.“, čím boli porušené jej základné práva garantované Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa ţalobkyne súdy svoje rozhodnutia dostatočným spôsobom ani neodôvodnili. Odvolací súd sa naostatok ani nevyporiadal s jej námietkami uvedenými v odvolaní voči postupu súdu prvého stupňa pri určení výšky tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ţalobkyňa spochybňuje v dovolaní aj samotný základ práva ţalovaného na náhradu trov a nesúhlasí ani so záverom odvolacieho súdu, ţe zastúpenie ţalovaného advokátom v danej veci malo svoje opodstatnenie. Ţalobkyňa z týchto dôvodov navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a pre rovnaké vady aj príslušnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne, ktoré mu bolo doručené
  6. septembra 2013, nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas osobou na tento procesný úkon oprávnenou, preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe dovolanie smeruje proti uzneseniu (§ 243a ods. 3 O.s.p.), v medziach určených ustanovením § 242 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. síce vylučuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, aké rozhodnutie je predmetom prieskumu dovolacieho súdu, treba ale pripomenúť, ţe prax súdov a osobitne aj najvyššieho 3 7 Cdo 226/2013 súdu je jednotná v názore, ţe „dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania je prípustné z dôvodov uvedených v § 237 O.s.p.“ (R 117/1999, pozri aj uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 214/2010 z
  7. novembra 2010, sp. zn. 5 Cdo 39/2010 z
  8. októbra 2010 a sp. zn. 5 Cdo 71/2009 z
  9. apríla 2010). Rovnaký názor je zastávaný aj v odbornej literatúre (pozri napr. Krajčo, J. a kol. Občiansky súdny poriadok, komentár I. diel. Bratislava: Eurounion, 2006, s. 618), ale aj v rozhodovacej činnosti ústavného súdu (I. ÚS 244/07, IV. ÚS 483/2012). Podľa názoru dovolacieho súdu v preskúmavanej právnej veci konanie odvolacieho súdu je postihnuté jednou z vád uvedených v § 237 Os.p., a to konkrétne vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe postupom odvolacieho súdu bola ţalobkyni odňatá moţnosť konať pred súdom. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je – okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) – aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. III. ÚS 402/08). Podstatou kontradiktórnosti a s ňou súvisiacou „rovnosťou zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu moţnosť vyuţiť svoje procesné práva predloţiť argumenty a reagovať na „protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe ţalobca a ţalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (napr. IV. ÚS 42/09, IV. ÚS 147/04). Dovolací súd pripomína, ţe aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktorý v súvislosti s rovnosťou účastníkov konania pouţíva pojem „rovnosť zbraní,“ podľa svojej konštantnej judikatúry vyţaduje, aby kaţdej procesnej strane bola daná primeraná moţnosť predloţiť svoju záleţitosť a príslušnú argumentáciu za rovnakých podmienok (napr. v prípade Beer proti Rakúsku 2004, Baumann proti Rakúsku 2001, Dombo Beheer B. V. proti Holandsku 1993, Ankerl proti Švajčiarsku 1996, Komanický proti Slovensku 2002). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z
  10. septembra 1997, IV. ÚS 348/2011), pretoţe aj rozhodnutiami o trovách konania moţno zasiahnuť do základných práv a slobôd. Rozhodnutím o trovách konania moţno 4 7 Cdo 226/2013 predovšetkým porušiť právo na súdnu ochranu. Ústavný súd uţ viackrát rozhodol o ústavnosti rozhodnutí o trovách konania (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05). Ţalovaný podaním z
  11. januára 2013, doručeným
  12. marca 2013 (č. l. 400 a nasl. spisu) predloţil súdu prvého stupňa vyčíslenie trov konania. V ňom uviedol, ţe vzhľadom na to, ţe ţalobkyňa, hoci tak bola povinná urobiť, neuviedla cenu predmetu sporu, a túto neurčil ani súd, bol nútený cenu predmetu sporu zisťovať sám, a to jemu čo najdostupnejším spôsobom. Pri určení hodnoty lesných pozemkov vychádzal zo svojej účtovnej databázy, ktorú pre neho na základe mandátnej zmluvy spracováva Národné lesnícke centrum vo Zvolene podľa vyhlášky č. 492/2007 Z. z. a pri určení hodnoty pozemkov s kultúrou orná pôda, trvalý trávnatý porast a záhrada určil ich hodnotu sám ţalovaný podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach v sadzbách príslušných pre k. ú. D.. Hodnotu sporu tak určil sumou 4 582 246,79 €. Súd prvého stupňa
  13. apríla 2013 vydal uznesenie č. k. 8 C 285/2011-449, ktorým konanie zastavil a rozhodol o náhrade trov konania vyššie uvedeným spôsobom. Pri určení výšky náhrady vychádzal z údajov ţalovaného uvedených v jeho podaní z
  14. januára
  15. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol: „Odporca si vyčíslil trovy konania písomným podaním zo dňa 18.1.
  16. Základom pre výpočet odmeny bola hodnota sporu vo výške 4 582 246,79 eur, čo predstavuje hodnotu pozemkov pre katastrálne územie D., ktorých vydania sa navrhovateľ domáhal po čiastočnom späťvzatí návrhu. Hodnota lesných pozemkov bola stanovená Národným lesníckym centrom vo Zvolene podľa oceňovanej vyhl. č. 492/2007 Z. z. a u pozemkov s kultúrou orná pôda, trvalý trávnatý porast a záhrada bola ich hodnota stanovená podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach.“ Odvolací súd nepovaţoval odvolacie námietky ţalobkyne týkajúce sa určenia základu tarifnej odmeny pre zástupcu ţalovaného za opodstatnené. K nim v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol: „Odvolací súd nepovaţoval námietky navrhovateľa v tomto smere za dôvodné a neakceptoval ich, nakoľko jednoznačne sa jedná o vec, ktorá je oceniteľná peniazmi, a aj napriek tomu, ţe navrhovateľ v návrhu na začatie konania neurčil hodnotu sporných nehnuteľností, a táto nevyplynula ani z listinných dôkazov predloţených v priebehu súdneho konania, nemôţe to byť na škodu odporcovi, ktorý k jej stanoveniu nedospel svojvoľne a nepreskúmateľne, ale z určenia Národného lesníckeho centra Zvolen, ktoré je znaleckou organizáciou a tieţ podľa zákona o miestnych daniach. Je nepochybné, ţe 5 7 Cdo 226/2013 ohodnotením nehnuteľností znaleckými dokazovaním len pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania, by boli vyvolané vysoké finančné náklady, čo je nehospodárne a v danom prípade neţiaduce, avšak spôsob, akým odporca dospel najhospodárnejším spôsobom k pribliţnému stanoveniu hodnoty, povaţuje aj odvolací súd pre tieto potreby za relevantný a dostatočný a vzhľadom na rozsah sporných pozemkov nepovaţuje stanovenú hodnotu ani za neprimeranú. Odvolací súd neakceptoval a neprisvedčil ani námietkam navrhovateľa o neúčelnosti vynaloţených trov z dôvodu moţnosti zastupovania v spore zamestnancami odporcu, keď predmetný spor nepredstavuje beţnú agendu pravidelne vybavovanú zamestnancami odporcu.“ Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vedeného v preskúmavanej veci nemoţno vyvodiť, ţe by súd prvého stupňa ţalovaným vyhotovené vyčíslenie trov konania doručil ţalobkyni na vyjadrenie a zaujatie stanoviska, najmä k spôsobe určenia hodnoty sporu. Tento nedostatok konania neodstránil aj odvolací súd. Ţalovaným vypracované vyčíslenie trov konania bolo podľa dovolacieho súdu potrebné najmä z dôvodu, ţe obidva súdy niţších stupňov zhodne ustálili, ţe výpočet trov konania sa odvíja od hodnoty sporu (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), a nie od iných vopred daných, na hodnote sporu nezávislých kritérií (IV. ÚS 341/2012). Podľa dovolacieho súdu treba prisvedčiť aj námietke ţalobkyne, ţe odôvodnenie rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne, pretoţe trpí vnútorným rozporom, keď na jednej strane bez výhrad je zaloţené na údajoch ţalovaného o hodnote sporu (a teda pri určení tarifnej odmeny advokáta vychádza z ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), na druhej strane ale pripúšťa pochybnosti o moţnosti jej riadneho určenia, resp. pripúšťa moţnosť jej určenia len s nepomernými ťaţkosťami (kedy prichádza do úvahy určenie tarifnej odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Základné právo na spravodlivý proces vyţaduje, aby postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky, a súčasne aby také rozhodnutia neboli arbitrárne. Zákonom ustanovená povinnosť súdu dbať na splnenie zákonných náleţitostí samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen jednu zo základných podmienok na zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tieţ jedným zo základných znakov zákonom garantovaného postupu a ochrany práv. Dovolací súd povaţuje za nevyhnutné, aby 6 7 Cdo 226/2013 rozhodnutia všeobecných súdov zodpovedali zákonným kritériám nielen v merite veci a aby ich vydaniu predchádzal postup rešpektujúci procesné normy, ale aby tieţ odôvodnenia týchto rozhodnutí vo vzťahu ku všetkým ich výrokom zodpovedali kritériám daným § 157 ods. 2 poslednou vetou OSP, pretoţe iba takéto rozhodnutia moţno povaţovať za súladné s princípmi spravodlivého procesu. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, ţe v odvolacom konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. spojení s ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., zrušil dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 2 O.s.p a vec mu vrátil na ďalšie konanie V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 :
  17. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  18. júna 2014 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.