1 Trestného zákona o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. K. M. P., advokátky v Ţ., proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného K. G. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Ţilina z 13. mája 2013, sp. zn. 9T 76/2011, bol obvinený K. G. uznaný za vinného z prečinu podvodu
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ţe dňa 4. novembra 2010 po 12.00 hod. pred budovou Obecného úradu v Obci H., okr. Ţ., prevzal od I. S. sumu 1 000 € v hotovosti, ktorá mala predstavovať platbu kúpnej ceny za predaj osobného motorového vozidla zn. Volvo, typ 960 combi, bielej farby, ev. č. Z. s benzínovým motorom, ale po odovzdaní dokladov od vozidla kupujúci zistil, ţe osvedčenie o evidencii vozidla č. S. je vystavené na osobné motorové vozidlo zn. Volvo, verzia diesel, VIN: X., druh AA sedan, ev. č. Z. a na samotnom vozidle bolo odstránené pôvodné VIN číslo a dodatočne inštalovaný štítok s VIN číslom zodpovedajúcim osvedčeniu o evidencii vozidla, čím spôsobil I. S., nar. X. v Ţ., bytom Ţ. škodu vo výške 1 000 €. Za to mu bol uloţený
1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 353 ods. 2 Trestného poriadku trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace. 2 3 Tdo 38/2014
1 písm. a/ Trestného zákona súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţil a
1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na jeden rok.
1 Trestného poriadku súd uloţil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému I. S., nar. X. bytom Ţ. škodu vo výške 1 000 €.
1 Trestného poriadku, § 83 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona súd uloţil I. S. ochranné opatrenie – zhabanie vecí: osobné motorové vozidlo zn. Volvo 960, ev. č. Z., bielej farby, VIN č: X., combi, 3 ks kľúčov od auta (jeden kľúč so slovami NEIMAN W.- GERMANY po oboch stranách kľúča, druhý kľúč s označením MADE IN UK a VOLVO na jednej a na druhej strane kľúča Ym0S, tretí malý kľúč s číslami 227 na jednej strane a štvrtý kľúč s číslami 321 na jednej strane) a diaľkové ovládanie uzamykania auta.
2 Trestného zákona vlastníkom zhabaných vecí sa stáva štát. Proti rozsudku podal obvinený K. G. odvolanie. Krajský súd v Ţiline rozsudkom z
1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona (§ 36 písm. j Trestného zákona) na trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace.
1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu obvinenému podmienečne odloţil a
1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu na jeden rok. Obvinený K. G. písomným podaním zo
1 písm. i/ Trestného poriadku, a to nesprávne právne posúdenie skutku. Dovolateľ vyslovil názor, ţe zo skutkovej vety výroku rozsudku prvého stupňa nie je moţné identifikovať konanie, ktorým mal niekoho uviesť do omylu, alebo niečí omyl vyuţiť. Skutková veta v napadnutom rozsudku je opisom len časti deja občianskoprávneho vzťahu (kúpa – predaj hnuteľnej veci). Práve poškodený tvrdil obvinenému, ţe vozidlo kupuje pre seba, pričom v skutočnosti len sprostredkoval predaj vozidla pre Mgr. art. L. P.. Pri tomto obchode mal zarobiť 500 €. I. S. mal dostatok času a moţností zoznámiť sa so všetkými vlastnosťami kupovaného auta. Tento mal po dobu viac ako dva mesiace auto k dispozícii, poznal jeho fyzický a právny stav a mal moţnosť kedykoľvek od kúpy auta odstúpiť. Ani z výpovede S. ani z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nie je zrejmé, čím ho mal obvinený uviesť do omylu. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe trestné právo nemôţe slúţiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. V tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný. Odvolací súd si skutkové závery súdu prvého stupňa osvojil a stotoţnil sa aj s jeho právnou kvalifikáciou.
názoru obvineného súdy niţšieho stupňa nesprávne posúdili zistený skutok ako trestný čin podvodu. Navrhol, aby dovolací súd
1 Trestného poriadku po zistení dôvodu dovolania
1 písm. i/ Trestného poriadku vyslovil porušenie zákona rozsudkom Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 3To 126/2013, z 19. decembra 2013 v ust. § 221 ods. 1 Trestného zákona, § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Trestného poriadku, § 322 ods. 3 Trestného poriadku v neprospech obvineného
2 Trestného poriadku zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu a
1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Ţiline, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa prokurátor a poškodený nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného dovolania zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného 4 3 Tdo 38/2014 poriadku). Dospel k záveru, ţe nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. i/ Trestného poriadku Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle tohto ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd nie je oprávnený v dovolacom konaní preskúmavať úplnosť dokazovania a posudzovať postup súdov pri hodnotení dôkazov. Pri rozhodovaní vychádza z konečného skutkového zistenia súdov prvého eventuálne druhého stupňa a v nadväznosti na tento skutkový stav posudzuje správnosť aplikovaného hmotnoprávneho posúdenia. Skutkové zistenia nemôţe meniť, a to ani na základe prípadného doplnenia dokazovania, alebo inom hodnotení v predchádzajúcom konaní vykonaných dôkazov. Dokazovanie sa vykonáva pred prvostupňovým súdom a jeho skutkové závery môţe doplňovať, poprípade korigovať len odvolací súd. S ohľadom na princípy vyplývajúce z ústavne garantovaného práva obvineného na spravodlivý proces, môţe Najvyšší súd Slovenskej republiky do tohto skutkového základu rozhodnutia napadnutého dovolaním zasiahnuť len celkom výnimočne, pokiaľ to odôvodňuje extrémny rozpor medzi skutkovými zisteniami súdov a vykonanými dôkazmi. Taký rozpor je zrejme daný vtedy, keď skutkové zistenia súdov nemajú ţiadnu obsahovú spojitosť s dôkazmi, alebo nevyplývajú z dôkazov pri riadnom z logicky prijateľných spôsobov ich hodnotenia, alebo sú opakom toho, čo je obsahom dôkazov, na ktorých podklade bolo takéto zistenie urobené. Obvinený síce zmienený rozpor vytýka, avšak v predmetnej trestnej veci sa o takúto situáciu nejedná. Z odôvodnení napadnutého rozsudku prvého a druhého stupňa vyplýva, ktoré skutočnosti súdy povaţovali v trestnej veci za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opreli, akými úvahami sa pri hodnotení vykonaných dôkazov riadili. Najmä z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Ţiline je zrejmé, ako sa odvolací súd vysporiadal s obhajobou obvineného K. G. a prečo nebolo vyhovené návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Z týchto hľadísk zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zásade poţiadavkám § 2 ods. 12 Trestného poriadku. V mimoriadnom opravnom prostriedku obvinený vytýka, ţe v konaní uvedenom v tzv. skutkovej vete výroku o vine rozsudku Okresného súdu Ţilina neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu
1 Trestného zákona. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto zaoberal tým, či predmetný skutok bol správne právne 5 3 Tdo 38/2014 posúdený. Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. neznalosti všetkých podstatných skutočností) a jej uskutočnenou majetkovou dispozíciou a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Je nepochybné, ţe obvinený K. G. uviedol do omylu poškodeného I. S., keď tomuto predal iné motorové vozidlo, neţ bolo uvedené v technickom preukaze, ktorý odovzdal poškodenému s vozidlom, ako doklad patriaci k predávanému vozidlu. Vozidlo, ktoré obvinený predal poškodenému, nebolo v skutočnosti totoţné s vozidlom uvedeným v technickom preukaze odovzdanom poškodenému, hoci obvinený predstieral pri predaji, ţe ide o totoţné vozidlo. Toto jeho konanie preukazuje jeho podvodný úmysel. Je treba pripomenúť, ţe objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou a pôjde oň vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôleţitej okolnosti ţiadnu predstavu, alebo sa domnieva, ţe sa nemá čoho obávať. Omyl sa môţe týkať i skutočnosti, ktoré majú len nastať, páchateľ však musí o omyle iného vedieť uţ v dobe, keď dochádza k obohateniu. Uvedením do omylu páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, pričom môţe ísť o klamstvo alebo aj o nepravdivú informáciu. Podstatné skutočnosti zamlčí páchateľ, ktorý neuvedie pri svojom podvodnom konaní akékoľvek skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce alebo zásadné pre rozhodnutie podvádzanej osoby, pričom pokiaľ by tieto skutočnosti boli druhej strane známe, k plneniu z jej strany by nedošlo. Popis skutku, ktorým páchateľ naplnil znaky trestného činu podvodu, nemusí výslovne obsahovať zákonné pojmy „omyl“ alebo „uvedenie do omylu“. Tieto pojmy môţu byť nahradené i iným vyjadrením, pretoţe je podstatné, ţe skutkové okolnosti charakterizujúce trestný čin podvodu a obsiahnuté v tzv. skutkovej vete výroku o vine sú dostatočne vyjadrené a rozvedené v odôvodnení rozhodnutia, takţe dávajú spoľahlivý podklad pre právny záver o naplnení subjektívnej stránky tohto trestného činu. Pokiaľ obvinený namietal, ţe v danom prípade môţe ísť o delikt občianskoprávny – kúpnu zmluvu a poukazuje na to, ţe z povahy subsidiarity trestného práva je vylúčené, aby touto cestou boli riešené spory medzi účastníkmi civilného sporu, k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza: Nepochybne treba prisvedčiť názoru, ţe nie je na mieste trestné stíhanie, ak sa konanie obvineného (škodcu, či iného porušovateľa práva) pohybovalo výhradne v rovine vzťahov občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie nahradzovali iné, mimotrestné moţnosti 6 3 Tdo 38/2014 vynútenia porušeného práva, ktoré neboli vyuţité, ak nie sú zároveň splnené všetky predpoklady trestnej zodpovednosti. V posudzovanom prípade však nemoţno prehliadnuť, ţe konanie obvineného K. G. tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa malo uţ trestnoprávnu povahu. Obvinený totiţ svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty úmyselného trestného činu proti majetku konkrétne prečinu, z ktorého bol obvinený právoplatne uznaný vinným. Správnemu právnemu posúdeniu predmetného skutku zodpovedá výrok rozhodnutia o vine rozsudku Okresného súdu Ţilina i tzv. právna veta. Námietky, ktoré boli dovolateľom formálne relevantne uplatnené, nie je moţné akceptovať.
c/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, preto dovolanie obvineného K. G. na neverejnom zasadnutí odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 23. júla 2014 JUDr. Igor B u r g e r , v. r. predseda senátu Vypracovala: JUDr. Alena Šišková Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.