1 O.s.p. Okresný súd Pezinok uznesením z
f/ O.s.p. Poukázal na skutočnosť, že Exekučný poriadok v § 58 ods. 4 pripúšťa odvolanie proti rozhodnutiam uvedeným v ust. § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/. I. Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým skúmal, či vôbec môže konať o mimoriadnom opravnom prostriedku povinného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Dospel k záveru, že konanie o dovolaní povinného treba podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
zastaviť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. účastník môže dovolaním napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 3 2 ECdo 276/2013 2 ECdo 25/2014 Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je spôsobilým predmetom dovolania a nemožno ho dovolaním napadnúť ani v prípade, ak by konanie okresného súdu vykazovalo procesné vady vymenované v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Dovolanie proti jeho rozhodnutiu je preto vylúčené a Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na jeho preskúmanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky, vychádzajúc preto podľa obsahu podania povinného ktoré označil ako „dovolanie voči uzneseniu 15 Er 1445/2008-84 ex 2354/2003 ex J. I. zo dňa 22.8.2013“ dospel k záveru, že nie je daná jeho funkčná príslušnosť na jeho prejednanie. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p.
zastavil. II. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané oneskorene. Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Podľa § 240 ods. 2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty 4 2 ECdo 276/2013 2 ECdo 25/2014 pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Z obsahu spisu je zrejmé, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo doručené povinnému 3. júna 2013, súdnemu exekútorovi 3. júna 2013 a likvidátorovi oprávnenej 11. júna 2013. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 11. júna 2013. Pretože právoplatnosť je skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia jednomesačnej lehoty na podanie dovolania v zmysle citovaného ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., pripadol koniec tejto lehoty na 11. júna 2013. Povinný podal dovolanie 6. septembra 2013, teda po uplynutí lehoty. Zo spisu nevyplývajú žiadne také okolnosti, pre ktoré by mala byť otázka včasnosti podaného dovolania posúdená inak. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinného v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. a/ O.s.p. odmietol ako oneskorene podané. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
1 a § 243b ods. 5 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.