Najvyšší súd 2 Cdo 224/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : J. S., bývajúci v B., zastúpený JUDr. V. R., advokátkou Advokátskej kancelárie H., proti ţalovanému : K., v konaní o návrhu na náhradu škody vo výške 3 721,37 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12 C 104/2009, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
- novembra 2012 sp. zn. 17 Co 355/2011 t a k t o : Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
- novembra 2012 sp. zn. 17 Co 355/2011 v jeho zmeňujúcej časti, v ktorej bol zmenený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z
- októbra 2011 č.k. 12 C 104/2009-254 v časti výroku, ktorým okresný súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3 343 € od
- augusta 2007 do zaplatenia tak, ţe návrh v tejto časti zamietol a v nadväzujúcom výroku o trovách odvolacieho konania a v rozsahu zrušenia vec vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z
- októbra 2011 č.k. 12 C 104/2009-254 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 3 343 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 28.8.2007 aţ do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zastavil konanie na sumu 378,37 € s prísl. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania návrh zamietol. Zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi na náhrade trov konania 1 522,16 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne ţalobcu advokátky JUDr. V. R., Advokátska kancelária H.. Zaviazal ţalovaného zaplatiť na účet súdu na súdnom poplatku za konanie sumu 66,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku pripojeným príkazom na úhradu. Zaviazal ţalovaného zaplatiť na účet súdu na znaleckých trovách 495,12 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku pripojeným príkazom na úhradu. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, ţe došlo k stretu dvoch motorových vozidiel, pričom osobným 2 2 Cdo 224/2013 motorovým vozidlom ţalobcu N. došlo k nárazu do zadnej časti osobného motorového vozidla Š.. Tým došlo k poškodeniu oboch motorových vozidiel. Je nepochybné, ţe škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Ku škode na motorovom vozidle ţalobcu došlo z tohto dôvodu, ţe spôsob jazdy motorového vozidla Š. sa pre ţalobcu stal náhlou prekáţkou v jazde (vyhýbací manéver chodcovi), v dôsledku čoho ţalobca nemal moţnosť so svojím vozidlom zastaviť tak, aby do prechádzajúceho vozidla nenarazil. Znalec konštatoval, ţe ţalobca išiel povolenou rýchlosťou a na priečne premiestnenie osobného motorového vozidla Š. reagoval aţ v okamihu, keď na túto reakciu vznikol podnet. Jeho konanie a reakciu treba povaţovať za primeranú. Bezprostrednou príčinou vzniku škody u ţalobcu (poškodenia jeho vozidla) bol vyhýbací manéver vodiča B. – Š.. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka teda ţalobca nemá účasť na spôsobení vzniknutej škody (zo stretu prevádzok dvoch motorových vozidiel). Jeho nárok na náhradu škody voči ţalovanému z právneho dôvodu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. je teda preukázaný. Z doplnenia znaleckého posudku č. 1 vyplýva, ţe skutočnou výškou škody na osobnom motorovom vozidle N. B. ku dňu 15.3.2007 (deň dopravnej nehody) je 100 711,22 Sk = 3 343 € vrátane DPH. Znalec uviedol, ţe kalkulácia nákladov na opravu vypočítaná S. nie je totoţná so skutočnou škodou, ktorá na vozidle vznikla v dôsledku dopravného stretu, ale je niţšia o zhodnotenie opravovanej skupiny vozidla, ako i zníţenie predajnosti vozidla v dôsledku tejto opravy. Ţalobca po doplnení znaleckého dokazovania zobral späť návrh na náhradu škody vo výške 378,37 €, čo je rozdiel medzi pôvodne ţalovanou sumou 3 721,37 € a výškou škody vyčíslenou znalcom 3 343 €. V tejto časti so súhlasom ţalovaného konanie na základe späťvzatia návrhu zastavil. Z uvedených dôvodov potom zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu škody vo výške 3 343 €. Ţalobca ţiadal priznať úrok z omeškania od 1.8.2007 aţ do zaplatenia. Podľa zákona č. 381/2011 Z.z. podľa § 11 ods. 7 poisťovateľ je povinný poskytnúť poistené plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Z priestupkového spisu je preukázané, ţe Okresné riaditeľstvo Policajného zboru B. ţalovanému listom zo dňa 8.8.2007 zaslalo odpoveď na vyţiadanie správy o dopravnej nehode, pričom ţalovaný túto odpoveď prevzal 12.8.2007, o čom svedčí doručenka pripojená v priestupkovom spise. Od tohto dátumu začína plynúť ţalovanému 15 dňová lehota na náhradu škody ţalobcovi, ktorá uplynula 27.8.
- Aţ od nasledujúceho 3 2 Cdo 224/2013 dňa 28.8.2007 sa ţalovaný dostal do omeškania s plnením peňaţného dlhu ţalobcovi, preto mu priznal od uvedeného dátumu úrok z omeškania vo výške podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, ţe zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi trovy konania. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaného rozsudkom zo
- novembra 2012 č.k. 17 Co 355/2011-284 rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 3 343 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil. V časti výroku, ktorým okresný súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3 343 € od 28.8.2007 do zaplatenia zmenil tak, ţe návrh v tejto časti zamietol. Výrok, ktorým zaviazal ţalovaného nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 1 522,16 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne ţalobcu JUDr. V. R. advokátky so sídlom Advokátska kancelária H. potvrdil. Výrok, ktorým okresný súd zaviazal ţalovaného zaplatiť na účet súdu na súdnom poplatku za návrh na začatie konania sumu 66,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil. Výrok, ktorým zaviazal ţalovaného zaplatiť na účet súdu trovy znaleckého konania v sume 495,12 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku rozsudok okresného súdu potvrdil. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ohľadne rozhodnutia okresného súdu v časti výroku o úrokoch z omeškania odvolací súd uviedol, ţe z ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, ţe poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľom, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota. Z odpovede Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. na vyţiadanie správy o dopravnej nehode doručenej ţalovanému dňa 12.8.2007 ţalovaný nemal zistenú zodpovednosť poisteného za vzniknutú škodu ani rozsah poškodenia motorového vozidla N. ev. č. B., pretoţe táto otázka nebola výslovne riešená v rámci priestupkového konania vedeného voči chodcovi O. B.. V tomto smere nemoţno za relevantné povaţovať ani stanovisko S., pretoţe skutočná výška škody bola stanovená aţ znalcom v Doplnení č. 1 zo dňa 25.4.2011 znaleckého posudku č. X. zo dňa 13.2.2011, z ktorého súdu pri konečnom rozhodnutí vo veci vychádzal. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru ODI B. v správe o nehode uviedlo, ţe dopravnú nehodu zavinil chodec O. B.. 4 2 Cdo 224/2013 Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ je omeškanie s plnením peňaţného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na plnenie, zročnosť (splatnosť) pohľadávky. Pohľadávka ţalobcu proti ţalovanému vznikne aţ právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pretoţe aţ v súdnom konaní bola ustálená zodpovednosť poisteného vodiča P. B. (a prevádzkovateľa Z. B.) za vzniknutú škodu a ustálená jej výška (skutočná škoda). Odkaz ţalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 23/96 z 30.9.1996 nie je náleţitý. Predmetom konania 3 Cdo 23/1996 bolo zvýšenie odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia, o ktorom môţe rozhodnúť len súd. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaný sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. dostane do omeškania aţ uplynutím lehoty na plnenie vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia vo veci samej, preto rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3 343 € od 28.8.2007 aţ do zaplatenia podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe návrh v tejto časti zamietol. Proti rozsudku odvolacieho súdu do výroku o príslušenstve pohľadávky podal dovolanie ţalobca, ktorého prípustnosť odôvodňoval ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., t.j. nesprávnym právnym posúdením veci. Ţiadal rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku o príslušenstve pohľadávky zmeniť tak, ţe zaviaţe ţalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3 343 € za čas od 28.8.2007 do 28.11.2012 spolu v sume 1 491,81 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a zaviazal ţalovaného k náhrade trov dovolacieho konania. Uviedol, ţe v konaní bolo jednoznačne preukázané, ţe spoločnosť S. dňa 28.3.2007 na základe vykonanej ohliadky vypracovala kalkuláciu opravy č. X., ktorou ustálila škodu, spôsobenú na motorovom vozidle ţalobcu pri dopravnej nehode dňa 15.3.
- Listom zo dňa 14.8.2007 ţalovaný ţalobcovi oznámil, ţe nie je oprávnený poskytnúť mu poţadované poistné plnenie, teda náhradu škody, nakoľko podľa jeho názoru za škodu zodpovedá chodec O. B., ktorý vošiel náhle do jazdnej dráhy motorového vozidla B.. Teda uţ dňa 14.8.2007 mal ţalovaný k dispozícii všetky podklady potrebné na posúdenie miery zodpovednosti ako výšky škody, keďţe rozhodol o nároku ţalobcu na náhradu škody síce zamietavým stanoviskom. Je teda toho názoru, ţe ţalovaný k tomuto termínu povaţoval prešetrenie škodovej udalosti za skončené. Táto skutočnosť nemá podľa názoru ţalobcu vplyv na okolnosť, ţe ţalovaný nesprávne právne posúdil uplatnený nárok na náhradu škody. Z obsahu všetkých vyjadrení 5 2 Cdo 224/2013 ţalovaného nielen v priebehu prvostupňového konania, ale aj z obsahu samotného odvolania vo veci samej je viac neţ zrejmé, ţe ţalovaný od počiatku nesprávne posudzoval uplatnený nárok na náhradu škody a absolútne popieral čo i len moţnosť posúdenia uplatneného nároku podľa ustanovenia § 431 OZ. V predmetnej veci poistený oznámil ţalovanému škodovú udalosť, ţalobca ako poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil a svoje nároky preukázal podľa poţiadaviek ţalovaného a preto bolo povinnosťou ţalovaného sa zaoberať v rámci prešetrovania mierou účasti na vzniknutej škode. Nesplnenie týchto zákonných povinností ţalovaným nemôţe zaťaţovať a poškodzovať ţalobcu v tom, ţe po dobu viac ako piatich rokov nedostal od ţalovaného ţiadne, teda ani čiastočné plnenie, hoci miera účasti mohla byť pri serióznom prístupe ţalovaného stanovená mimosúdne. Tento postup ţalovaného poškodil ţalobcu v tom, ţe aţ po piatich rokoch bola uhradená náhrada škody, teda sa mu vrátili peňaţné prostriedky, ktoré ešte v roku 2007 investoval do opravy poškodeného motorového vozidla. Náhradu škody obdrţal dňa 28.11.2012 a teda výška uplatneného úroku z omeškania za dobu od 28.8.2007 do 28.11.2012 predstavuje čiastku 1 491,81 €. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému zákon pripúšťa dovolanie. Podľa § 238 ods. 5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach 10 násobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Predmetom dovolacieho konania je príslušenstvo pohľadávky, ktorého výška ku dňu začatia dovolacieho konania, teda podania dovolania, predstavuje sumu 1 491,81 €. Dovolanie ţalobcu preto v zmysle ustanovenia § 238 ods. 5 O.s.p. je prípustné. 6 2 Cdo 224/2013 V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi; obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p., a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. I keď ţalobca namietal, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.), dovolací súd vzhľadom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmal, či dovolaním napadnutý rozsudok (výrok o príslušenstve pohľadávky) nebol vydaný v konaní, v ktorom došlo k procesnej vade konania uvedenej v § 237 O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm.a/ O.s.p.). V dovolacom konaní ale existencia vady tejto povahy nevyšla najavo. Rovnako so zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.). Na takúto vadu musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná. Z ustanovenia § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p. vyplýva moţnosť odôvodniť procesne prípustné dovolanie tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Predpokladom naplnenia dôvodu dovolania podľa citovaného zákonného ustanovenia, samozrejme len za predpokladu splnenia podmienok prípustnosti dovolania v zmysle § 238 a § 239 O.s.p., je kumulatívne splnenie podmienok v ňom obsiahnutých. Konanie musí byť preto postihnuté inou vadou, t.j. vadou odlišnou od vád taxatívne stanovených v ustanovení § 237 O.s.p., resp. vadou, ktorá nezakladá tzv. zmätočnosť rozhodnutia, vedúcimi k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Zároveň medzi inou vadou a napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu musí existovať kauzálny nexus. Iná vada tak predstavuje spôsobilý dôvod dovolania aj v prípade, ak jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. V zmysle konštantnej judikatúry dovolacieho súdu sa tento obligatórne zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Samotná skutočnosť, ţe iná vada existovala, 7 2 Cdo 224/2013 poprípade mohla vyústiť do nesprávneho rozhodnutia odvolacieho súdu, sa povaţuje za nepostačujúcu. Z daného dôvodu sa iné vady konania povaţujú za tzv. relatívne dovolacie dôvody. Posúdenie vplyvu inej vady na nesprávne rozhodnutie vo veci, závisí na právnej úvahe dovolacieho súdu v závislosti od okolností podmienok konkrétneho prípadu. V nadväznosti na dovolacie námietky a tieţ so zreteľom na právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zaujaté v niektorých jeho nálezoch (viď napr. II. ÚS 261/06) treba dodať, ţe je vţdy vecou individuálneho posúdenia v kaţdom jednotlivom prípade, aké dôsledky majú tie procesné nedostatky, ku ktorým došlo v občianskom súdnom konaní v postupe súdov. S poukazom na všeobecné vymedzenie dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p., moţno tieţ všeobecne určiť jeho rámec tak, ţe konanie trpí vadou vtedy, ak bolo porušené niektoré z ustanovení o konaní na súde (okrem vád podľa § 237). Pritom môţe ísť o ktorúkoľvek fázu konania od jeho začatia aţ po jeho skončenie. Za inú vadu konania sa spravidla povaţuje najmä porušenie ustanovení o dokazovaní, a to tým, ţe súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, ţe boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov (napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s § 129 O.s.p. a pod.), nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom na preukázanie rozhodujúcich skutočností, hoci súd následne dospel k záveru, ţe účastník neuniesol dôkazné bremeno, nesprávne rozloţenie dôkazného bremena medzi účastníkov konania, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvého stupňa bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, nesplnenie poučovacej povinnosti, zohľadnenie skutočnosti, ktorá z dokazovania nevyplynula, opomenutie rozhodnej skutočnosti, ktorá vyšla v konaní najavo a logický rozpor v hodnotení dôkazov (nemoţno pritom vylúčiť, ţe v závislosti od konkrétnych okolností môţe vyššie uvedený nesprávny procesný postup súdu nadobudnúť intenzitu vady v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p., spočívajúcu v odňatí moţnosti účastníkovi konať pred súdom). O vadu konania (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) tejto povahy ide tieţ vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, zaloţil na výsledkoch dokazovania nevykonaného v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania 8 2 Cdo 224/2013 dokazovania určitým dôkazným prostriedkom. Zo spisu vyplýva, ţe v konaní na odvolacom súde došlo k vade uvedenej povahy. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza (týka sa to výroku o príslušenstve pohľadávky), ţe z odpovede Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. na vyţiadanie správy o dopravnej nehode doručenej ţalovanému dňa 12.8.2007 ţalovaný nemal zistenú zodpovednosť poisteného za vzniknutú škodu ani rozsah poškodenia motorového vozidla N. ev. č. B., pretoţe táto otázka nebola výslovne riešená v rámci priestupkového konania vedeného voči chodcovi O. B.. V tomto smere nemoţno za relevantné povaţovať ani stanovisko S., pretoţe skutočná výška škody bola stanovená aţ znalcom v Doplnení č. 1 zo dňa 25.4.2011 znaleckého posudku č. X. zo dňa 13.2.2011, z ktorého súd pri konečnom rozhodnutí vo veci vychádzal. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd v predmetnej veci dňa 14.11.2012 vyhlásil verejne rozsudok (zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku č.l. 282- 283) bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie. Z uvedeného je zrejmé, ţe dokazovanie listinou Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. zo dňa 8.8.2007 ako aj listinou Stanovisko S. zo dňa 28.3.2007 a Doplnením č. 1 zo dňa 25.4.2011 znaleckého posudku č. 10/2011 zo dňa 13.2.2011 nebolo vôbec vykonané. Dokazovanie listinami (list Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. zo dňa 8.8.2007, Stanovisko S. zo dňa 28.3.2007 a Doplnok znaleckého posudku zo dňa 25.4.2011) sa pritom malo vykonať tak, ţe predseda senátu mal na pojednávaní listiny alebo ich časť prečítať alebo oboznámiť ich obsah (viď § 129 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd sa dopustil procesného pochybenia, keď bez akéhokoľvek doplnenia alebo zopakovania dokazovania (listinami list Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. zo dňa 8.8.2007, Stanovisko S. zo dňa 28.3.2007 a Doplnok č. 1 zo dňa 25.4.2011 znaleckého posudku č. 10/2011 zo dňa 13.2.2011) zaujal odlišné skutkové závery, z ktorých vyvodil právny názor, ţe základným predpokladom omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na plnenie, zročnosť (splatnosť) pohľadávky. Pohľadávka ţalobcu proti ţalovanému vznikne aţ právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pretoţe aţ v súdnom konaní bola ustálená zodpovednosť poisteného vodiča P. B. (a prevádzkovateľa Z. B.) za vzniknutú škodu a ustálená jej výška (skutočná škoda). Ustanovenie § 213 ods. 3 O.s.p. umoţňovalo odvolaciemu súdu, aby na základe opakovaného dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré mohlo byť odlišné od skutkového zistenia, ktoré urobil súd prvého stupňa. Ak sa však odvolací súd chcel 9 2 Cdo 224/2013 odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, mal dokazovanie sám opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný poklad pre odlišné hodnotenie v zmysle § 132 O.s.p. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam vedúcim k odlišnému právnemu záveru dospel bez vykonania dokazovania. So zreteľom na vyššie uvedené procesné pochybenie odvolacieho súdu dospel dovolací súd k záveru, ţe v predmetnom konaní došlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm.b/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na túto procesnú vadu konania zrušil rozsudok odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcej časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky a v nadväzujúcom výroku o trovách odvolacieho konania a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). S prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie, nezaoberal sa ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní (vrátane námietky, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2014 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová