Obsah (7)

§ 146§ 92§ 95§ 236§ 239§ 96§ 243b

Najvyšší súd 3 Cdo 82/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. O. F., bývajúceho v B., proti ţalovaným 1/ P. 2/ Slovenskej republike, v

§ 146ods.

1 písm. c/ O.s.p. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobcu uznesením z

1. decembra 2010 sp. zn. 19 Co 222/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanému 3/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Preskúmaním veci v odvolacom konaní dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne (§ 219 O.s.p.). Ţalobca v podaní z
2. marca 2010 jednoznačne prejavil svoju vôľu, ţe berie ţalobu proti ţalovanému 3/ späť, preto súd prvého stupňa správne rešpektoval toto dispozičné oprávnenie ţalobcu a konanie po tom, čo ţalovaný 3/ prejavil súhlas so späťvzatím ţaloby, konanie proti ţalovanému 3/ zastavil. Súčasne k námietkam ţalobcu uvedeným v odvolaní ohľadne dispozičného práva v súvislosti s označením nového ţalovaného (Obvodný pozemkový úrad Trenčín) uviedol, ţe týmito sa bude v ďalšom konaní zaoberať súd prvého stupňa postupom

§ 92ods.

l O.s.p. a ohľadne výšky škody postupom

§ 95O.s.p.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. l O.s.p. Uznesenie odvolacieho súdu napadol ţalobca dovolaním, v ktorom navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, ţe postupom odvolacieho súdu mi bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, ţe „Okresný súd neuznal navrhovateľovi v konaní nárok jeho vlastnej dispozície o určení ţalovaného a o náhrade škody a priori zastaveniu konania voči ţalovanému v 3. rade, Krajský úrad v Trenčín, voči ktorému navrhovateľ stiahol ţalobný návrh. Súd nezobral na vedomie pred zastavením konania voči tomuto ţalovanému ani len súčasné uznanie takej dispozície navrhovateľa, ktorá bola procesnou podmienkou ďalšieho konania, o ktorej súd vţdy rozhodne pred zastavením konania“. „Súčasne navrhovateľ nepovaţuje za zmenu svojho návrhu ani určenie odporcu 3) na Obvodný úrad Trenčín, lebo

zmien v štátnej správe, právomoci Krajského úradu prešli na obvodné úrady zo zákona zrušením krajských úradov

zák. č. 254/2007Z.z.“ Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, ţe o vstupe ďalšieho účastníka do konania a o zmene návrhu sa bude zaoberať súd prvého stupňa v ďalšom konaní, nakoľko ním objektívne určenú celkovú škodu nemoţno povaţovať za zmenu ţaloby, ale „za určenie celkovej škody, ak odporca pôdu nevydá“. 3 3 Cdo 82/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal účastník konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby bolo moţné preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej správnosti.

§ 236ods.

1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).

§ 239ods.

2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďţe napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemoţno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. a tieţ so zreteľom na námietku dovolateľa dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p.

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné tvrdenie účastníka o tom, ţe v konaní došlo k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou. 4 3 Cdo 82/2011 Ţalobca netvrdil, ţe by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou v ustanovení § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Dovolateľ v dovolaní tvrdí, ţe mu bola postupom odvolacieho súdu odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu týchto práv dochádza v dôsledku nesprávneho – zákonu sa priečiaceho procesného postupu súdu, ktorým je účastník vylúčený z ich realizácie. V zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. môţe ţalobca za konania vziať ţalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je ţaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je ţaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

§ 96ods.

2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak ţalovaný so späťvzatím návrhu z váţnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Obsahové náleţitosti späťvzatia ţaloby celkom alebo čiastočne ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p. nestanovuje, z jeho zmyslu však vyplýva, sú nimi tie, z ktorých moţno bez pochybností vyvodiť, ţe vyjadruje rezignáciu na pôvodný zámer, aby o ţalobe vecne nebolo rozhodované. Späťvzatie ţaloby je procesným úkonom ţalobcu, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva (teda prejav ţalobcu nezanecháva pochybnosti o svojom obsahu a zmysle), ţe na prejednaní svojej ţaloby celkom, prípadne v presne určenej časti nemá záujem a ţe je uzrozumený s tým, ţe o jeho ţalobe v tomto rozsahu nebude súdom meritórne rozhodnuté. Z pojmu a povahy procesných úkonov vyplýva, ţe v sebe zahrňujú istý, spravidla výslovne vyjadrený prejav vôle. Všeobecnou podmienkou procesného úkonu teda je, aby tu bola vôľa určitý prejav urobiť. Procesné úkony sú prejavy vôle účastníkov, ktorých adresátom je súd a ktoré sa týkajú okolností významných pre priebeh a vedenie súdneho konania. Procesný postup súdu sa preto logicky môţe vzťahovať len k tomu, čo účastník objektívne vyjadril a nie k tomu, čo prejaviť iba zamýšľal. Preto aj kaţdý procesný úkon treba posudzovať z objektívneho hľadiska, to znamená

toho, ako bol prejavený navonok, nie

toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je skutočný súhlas. 5 3 Cdo 82/2011 Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca reagujúc na výzvu súdu z

1. decembra 2009 (č.l. 330 spisu) týkajúcu sa rozdielnosti označenia ţalovaných v jeho podaniach z
2. marca 2003 a
3. apríla 2009, v písomnom podaní z
4. marca 2010 (č.l. 350 spisu) uviedol, ţe „
5. svoj návrh v časti proti odporcovi SR v zastúpení Krajským úradom v Trenčíne beriem späť,
6. odporcami navrhovateľa teda sú : 1/ P., 2/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom pôdohospodárstva SR, a 3/ Ministerstvo spravodlivosti SR“. Z vyššie uvedeného písomného podania ţalobcu vyvodil súd prvého stupňa dôsledky v zmysle § 96 ods. 1 OSP dôvodne, lebo v ňom ţalobca jednoznačne a bez pochybností navonok vyjadril svoju vôľu, ţe naďalej neţiada, aby ţaloba bola v konaní vecne prejednaná aj proti ţalovanému 3/. Z toho dôvodu nie je pravdivé tvrdenie ţalobcu uvedené v dovolaní, ţe „okresný súd neuznal navrhovateľovi v konaní nárok jeho vlastnej dispozície o určení ţalovaného“. Súd prvého stupňa právo ţalobcu disponovať ţalobou rešpektoval a na základe čiastočného späťvzatia ţaloby proti ţalovanému 3/, konanie proti nemu zastavil. Nakoľko zákonom č. 254/2007 Z.z. o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z.z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z.z. boli krajské úrady zrušené a ich pôsobnosť vo veci, ktorá je predmetom daného konania, prešla na Obvodný úrad Trenčín, správne súd prvého stupňa v súlade s § 107 ods. 4 O.s.p. pokračoval v konaní s týmto právnym nástupcom, ktorý podaním z
7. mája 2010 (č.l. 355 spisu) vyjadril súhlas so späťvzatím ţaloby proti nemu. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe v danom prípade nebola postupom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania proti ţalovanému 3/, odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnosť právneho posúdenia veci súdmi, treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania 6 3 Cdo 82/2011 v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti dovolania ţalobcu. Jeho mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému 3/ vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanému 3/ náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. júla 2011 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová