ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č.: 1020501/1/1024464/2012 zo dňa 06. júna 2012, ktorým ţalovaný
5 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní a poplatkov“), v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 9800304/1/271331/2012 zo dňa 28. februára 2012, ktorým bol ţalobcovi
6 písm. b/ bod
zákona o DPH daňová povinnosť dňom dodania sluţby (30.09.2006) a následne
Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom a vyslovil rozsudkom, ţe ţaloba sa zamieta. Zároveň
1 OSP ţalobcovi nepriznal súd právo na náhradu trov konania nakoľko nebol v konaní úspešný. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/123/2012-95 zo dňa
názoru ţalobcu, ak špeciálna norma (§ 15 ods. 17, predtým § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov) ustanovuje záväzný limit na ukončenie daňovej kontroly s výnimkou
ustanovenia §15 ods. 19 zákona o správe daní a poplatkov, nemoţno za zneuţitia ustanovenia 4 5Sžf/57/2013 o prerušení daňového konania prerušiť daňovú kontrolu tak, aby v konečnom dôsledku trvala u daňového subjektu viac neţ 2 roky a 5 mesiacov. Ďalej namietal, ţe krajský súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, ţe správca dane prerušil konanie vo veci daňovej kontroly bez toho, aby boli splnené predpoklady uvedené v ustanovení § 25a zákona o správe daní a poplatkov. Poukázal na to, ţe protokol z daňovej kontroly je nezákonným dôkazom a namietal, ţe krajský súd takýto nezákonný postup daňových orgánov akceptoval bez relevantného dôvodu, čím neposkytol ţalobcovi súdnu ochranu jeho práv (čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR), na ktorých bol ukrátený nezákonným rozhodnutím ţalovaného. Ďalej ţalobca uviedol k miestu dodania sluţieb, ţe
platnej právnej úpravy v septembri 2006 nebolo rozhodujúce , či sluţby boli poskytované na území SR, ale rozhodujúci bol iba charakter sluţieb. Poukázal na skutočnosť, ţe zmluva o konzorciu je zmluvou na poskytnutie profesionálnych inţinierskych sluţieb, nikdy nebola viazaná na činnosti predpokladané v § 15 ods. 2 zákona o DPH, a preto miesto zdaniteľného obchodu nebolo na území SR. Dôvodil, ţe profesionálne inţinierske a poradenské sluţby boli poskytnuté ţalobcom spoločnosti LOOP, ktorá podnikala v Nemecku a preto miestom ich dodania na účely zákona č. 222/2004 Z.z. je Nemecko, bez ohľadu na to, ţe sa tieto sluţby skutočne vykonávali v SR. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil a ţalobcu zaviazal náhradou trov konania. Uviedol, ţe súhlasí so závermi napadnutého rozsudku Krajského súdu v Košiciach a zároveň trvá na svojom rozhodnutí č.: 1020501/1/1024464/2012 zo dňa 06. júna 2012 a vyjadrení k ţalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Rozhodnutím ţalovaného 5 5Sžf/57/2013 č.: 1020501/1/1024464/2012 zo dňa 6. júna 2012, ktorým ţalovaný
5 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9800304/1/271331/2012 zo dňa 28. februára 2012, ktorým bol ţalobcovi
6 písm. b/ bod 1. zákona o správe daní a poplatkov, v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 o správe daní, vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2006 vo výške 18 607,39 €. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správcu dane a konania mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2006 ţalobcovi. Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia 6 5Sžf/57/2013 (§ 250i ods. 3 OSP). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods. 2 OSP). Najvyšší súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov v rozsahu ţalobných a odvolacích dôvodov posudzoval, či ţalovaný pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a rozhodol v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a poplatkov a taktieţ v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.
názoru odvolacieho súdu medzi účastníkmi konania v danej veci ostala spornou otázka, či správca dane vydal vo veci zákonné rozhodnutia, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, a či správne hodnotil vykonané dôkazy v danej veci, a či nedošlo k porušeniu zásady zákonného hodnotenia dôkazov v rámci úvahy správneho orgánu. Najvyšší súd poznamenáva, ţe účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Zákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania tak, ţe v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. 1). Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo 7 5Sžf/57/2013 a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumoţňuje (ods. 4). Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vţdy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, ţe daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti (ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní (ods. 8).
1 zákona o DPH, dodaním sluţby je kaţdé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
, vrátane
1 zákona o DPH, miestom dodania sluţby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je sluţba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania sluţby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom sluţby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania sluţby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdrţiava.
2 zákona o DPH, miestom dodania sluţby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ sluţby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je sluţba dodaná z prevádzkarne dodávateľa sluţby, miestom dodania sluţby je miesto, kde má dodávateľ sluţby prevádzkareň. Ak dodávateľ sluţby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania sluţby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdrţiava. 8 5Sžf/57/2013
2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania sluţby.
3 zákona o DPH, ak sa dodanie tovaru alebo sluţby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, povaţuje sa tovar alebo sluţba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo sluţbu vzťahuje, a ak je dohodnutá platba za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, povaţuje sa tovar alebo sluţba za dodaný najneskôr posledným dňom 12. mesiaca.
1 a 2 písm. a/ a b/ zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená zo sluţieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montáţou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň
2 aţ 4.
1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar, alebo sluţbu v tuzemsku, je povinný platiť daň. Najvyšší súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. ods. 1 a 2 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním v celom rozsahu stotoţňuje. Najvyšší súd povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd zhodne ako súd prvého stupňa povaţoval za súladné so zákonom rozhodnutie a postup správcu dane, ktorý ako oprávnený prvostupňový správny orgán vydal 9 5Sžf/57/2013 na základe vykonanej daňovej kontroly
6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní a poplatkov dodatočný platobný výmer, ktorým ţalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2006 vo výške 18 607,39 €. Z dokazovania vykonaného správcom dane, ako aj druhostupňovým správnym orgánom v priebehu daňovej kontroly, jednoznačne vyplynul záver, ţe dôvod na prerušenie daňovej kontroly bol daný ustanovením § 25a ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, pričom výsledky z tohto preverenia boli premietnuté do rozhodovacej činnosti prvostupňového, ale aj druhostupňového správneho orgánu. Taktieţ je nutné prisvedčiť správcovi dane a ţalovanému, ţe daňový subjekt dodal sluţbu za protihodnotu viaţucu sa k nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky. Preto aj
názoru Najvyššieho súdu v danej veci správca dane vykonal dostatočné dokazovanie tak, aby správne a úplne zistil skutkový stav veci, pričom vo veci vyhodnotil správne všetky získané dôkazy, ku ktorým sa mal moţnosť vyjadriť aj ţalobca. Bolo by irelevantné v danej veci vykonávať ďalšie neúčelné a nehospodárne dokazovanie, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, ţe protokol o daňovej kontrole bol vyhotovený v súlade s platnou právnou úpravou a sluţby boli poskytované na území Slovenskej republiky a preto správca dane správne vyrubil ţalobcovi rozdiel DPH za predmetné zdaňovacie obdobie. Ţalobcom namietané nezohľadnenie tvrdenia, ţe ustanovenie § 25a zákona o správe daní a poplatkov nemoţno aplikovať na prerušenie daňovej kontroly neobstojí.
Najvyššieho súdu, správca dane môţe konanie v zmysle cit. ustanovenia prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbeţnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. V danom prípade musel správca dane zistiť, či zdaniteľné plnenie nastalo na území Slovenskej republiky, alebo na území Nemecka. Najvyšší súd sa taktieţ nestotoţňuje s tvrdením ţalobcu, ţe miestom dodania sluţieb nebola Slovenská republika a rozhodujúci bol iba charakter sluţieb. V danom prípade sa jednalo o sluţby fakturované na základe Zmluvy o Joint Venture nemeckej obchodnej spoločnosti, ktorá bola vedúcim členom konzorcia na poskytnutie profesionálnych inţinierskych sluţieb pre spoločnosť Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Najvyšší súd zastáva názor, ţe fakturované sluţby boli dodané na území Slovenskej republiky, keďţe predstavovali komplexnú sluţbu expertov a sluţieb zameraných na dohľad a kontrolu nad uskutočňovaním stavby v prípade 10 5Sžf/57/2013 rozsiahlych vodných stavieb uskutočňovaných v rámci ISPA projektu vodovodnej siete a odkanalizovania v regióne juhovýchodného Zemplína. Vzhľadom k uvedenému aj
názoru najvyššieho súdu ţalobca v danej veci nepostupoval v súlade so zákonom o DPH a neoprávnene si uplatnil zo spornej faktúry odpočet DPH za zdaňovacie obdobie september 2006, keďţe sluţby, ktoré na základe spornej faktúry č. 2006/048 za príslušné zdaňovacie obdobie boli poskytované ţalobcom na území Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť na odvolacie námietky ţalobcu, ktorými namietal, ţe prvostupňový súd nezdôvodnil dostatočne svoje rozhodnutie a nevysporiadal sa so všetkými námietkami ţalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia. Najvyšší súd zhodnotil, ţe spôsob, akým sa prvostupňový súd vysporiadal s relevantnými ţalobnými námietkami ţalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia je postačujúci a súd prvého stupňa náleţite a správne aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec, zodpovedal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na právne významné námietky ţalobcu (najmä námietku miesta dodania sluţieb, moţnosť prerušenia daňovej kontroly a vysporiadal sa s námietkou retroaktivity) a realizoval tak jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, súčasťou ktorého je aj právo účastníka konania, aby v rozhodnutí súdu boli uvedené dostatočné dôvody, na základe ktorých súd rozhodol vo veci. Najvyšší súd rovnako preskúmajúc formálne a obsahové náleţitosti rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj ţalovaného nevzhliadol ich nezákonnosť, keďţe správne orgány oboch stupňov svoje rozhodnutia náleţite a podrobne odôvodnili, pričom treba zdôrazniť, ţe ţalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náleţitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, vznesenými v daňovej kontrole a v konaní o odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane. Najvyšší súd Slovenskej republiky, povaţujúc rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náleţite zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP. 11 5Sžf/57/2013 O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe ţalobca nebol v odvolacom konaní úspešný. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 27. júna 2014 JUDr. Milan M o r a v a , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.