o zaplatenie 309,67 eur s prísl.

Najvyšší súd 6 Cdo 77/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO : 35 724 803, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorej koná ako prokurista advokát JUDr. Juraj Klačan,, proti ţalovanej L. G., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou T. M., tajomníčkou Okresného súdu Bratislava II, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej, o zaplatenie 309,67 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 19 C 232/2012, o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

1. mája 2013 sp. zn. 5 Co 314/2013 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
2. mája 2013 sp. zn. 5 Co 314/2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) označeným uznesením odmietol odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z
3. februára 2013 č. k. 19 C 232/2012-77, ktorým bola ţalovanej uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 309,67 EUR spolu s úrokmi z omeškania 77,57 EUR a s úrokmi z omeškania 9% zo sumy 192,40 EUR od
5. 2010 do zaplatenia, a zaplatiť jej aj náhradu trov konania 96,57 EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odmietnutie odvolania 6 Cdo 77/2014 2 odôvodnil tým, ţe vedľajší účastník nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania, pretoţe medzi ţalovanou a ním neexistuje ţiadny spôsob vyrovnania vzťahu, ktorý by vyplýval z právneho predpisu. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Ţiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, ţe odmietnutím odvolania mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Poukazoval na to, ţe odvolací súd nesprávne aplikoval na daný prípad ustanovenie § 201 O. s. p., keď správne mal vychádzať z § 93 ods. 4 tohto predpisu, a ţe nepostupoval správne, keď hlavného účastníka (ţalovanú) nevyzval, aby sa k ním podanému odvolaniu vyjadrila. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť. Ţalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na jeho podanie, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a
6. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O. s. p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237 O. s. p. dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/. 6 Cdo 77/2014 3 Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania z dôvodu, ţe bolo podané neoprávnenou osobou, ak záver odvolacieho súdu o tejto otázke nie je správny. Pretoţe v zmysle ustanovenia § 93 ods. 4 veta prvá O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, môţe dôjsť postupom súdu k odňatiu moţnosti konať pred súdom aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. Vedľajší účastník má v rozsahu legitimácie účastníka tieţ právo podať odvolanie alebo dovolanie, a to buď vedľa účastníka, ktorého podporuje, alebo sám. Pokiaľ sa jeho úkony dostanú do rozporu s úkonmi účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností. V prípadoch, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe vedľajší účastník bez ďalšieho (t. j. bez ohľadu na postoj účastníka, na strane ktorého vystupuje) podať odvolanie (§ 201 veta druhá O. s. p.). Ak nejde o situáciu vyplývajúcu z § 201 veta druhá O. s. p., nesúhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom okrem prípadu, ak konkrétne okolnosti výnimočne odôvodňujú iný postup, napr. ak by tento nesúhlas mohol byť hodnotený ako zneuţitie práva na úkor iných, v konaní priamo nezúčastnených subjektov. Dispozičná zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne konanie, znamená totiţ zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu neúspešného účastníka konania (účastník je dominus litis) nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania na základe odvolania podaného vedľajším účastníkom. 6 Cdo 77/2014 4 Rovnaký následok, vrátane vyššie uvedenej výnimky, treba vyvodiť aj zo situácie, ak účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom vystupujúcim na jeho strane, v rozpore so zásadou vigilantibus scripta sunt (nech si kaţdý stráţi svoje práva) zostane nečinný. Zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby takáto pasivita účastníka sa zásadne prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania. Vedľajšiemu účastníkovi zostáva moţnosť, aby v takomto prípade na výzvu súdu sám obstaral a predloţil vyjadrenie účastníka obsahujúce jeho súhlas s podaným odvolaním. V preskúmavanej veci odvolací súd správne konštatoval, ţe nejde o prípad, keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ţalovanou a vedľajším účastníkom. Rovnako správne poznamenal, ţe v prípadoch, ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, je pre posúdenie oprávnenosti vedľajšieho účastníka podať odvolanie významné, či s ním súhlasí účastník, ktorý sám odvolanie nepodal. Nesprávny bol však jeho postup, pokiaľ nezistil, resp. sa ani nepokúsil zistiť stanovisko ţalovanej (opatrovníčky ţalovanej), či s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jej strane súhlasí, prípadne nevyzval aj samotného vedľajšieho účastníka na predloţenie tohto súhlasu. Jeho rozhodnutie o odmietnutí odvolania vedľajšieho účastníka tak treba povaţovať za predčasné, a teda nesprávne. Nesprávnym rozhodnutím o odmietnutí odvolania odňal vedľajšiemu účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Konanie pred odvolacím súdom tak bolo postihnuté vadou vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O. s. p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
7. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. mája 2014 JUDr. Rudolf Čirč, v.r. Za správnosť vyhotovenia: predseda senátu Zuzana Pudmarčíková