Najvyšší súd 6 Cdo 119/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú L. D., narodenú X. a maloletého J. D., narodeného X., oboch bývajúcich u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov Mgr. V. D., bývajúceho v B., zastúpeného Mgr. Igorom Schweighoferom, advokátom so sídlom v Bratislave, Holíčska 28 a Mgr. M. K., MBA, bývajúcej v T., zastúpenej AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 5, v mene ktorej koná ako konateľka advokátka Mgr. Zuzana Neuschlová, o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17 P 22/2013, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- decembra 2013 sp. zn. 9 CoP 33/2013 takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava (ďalej aj „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) z
- septembra 2013 č. k. 17 P 22/2013-139, ktorým bola zmenená úprava styku otca s maloletými deťmi spôsobom špecifikovaným vo výroku prvostupňového rozsudku. Potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými i právnymi závermi obsiahnutými v odôvodnení tohto rozsudku. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie otec maloletých detí (ďalej aj „dovolateľ“). Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, že Okresný súd 2 6 Cdo 119/2014 Bratislava IV uznesením z
- januára 2013 č. k. 15 P 296/2012-78 preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Trnava, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený prvostupňový rozsudok a že odvolací súd svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil. Namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci oboma súdmi. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa § 238 O.s.p. v predmetnej veci neprichádzala do úvahy. Uvedené ustanovenie v odsekoch 1 až 3 pripúšťa dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu a za určitých podmienok aj proti potvrdzujúcemu rozsudku. V zmysle odseku 4 tohto ustanovenia však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine, ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. V preskúmavanej veci boli predmetom konania práva a povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu upraveného Zákonom o rodine (zmena úpravy styku otca s maloletými deťmi), nešlo však o obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo o pozastavenie ich výkonu, ani o priznanie rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, ani o určenie alebo zapretie rodičovstva a ani o osvojenie. Prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia bola preto vylúčená. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred 3 6 Cdo 119/2014 súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Za dôvodnú nebolo možné považovať dovolaciu námietku otca o odňatí možnosti konať pred súdom uznesením Okresného súdu Bratislava IV z
- januára 2013 č. k. 15 P 296/2012-78, ktorým tento súd preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Trnava. Označené rozhodnutie totiž nebolo predmetom dovolacieho konania, teda nebolo napadnuté dovolaním. Rovnako dôvodnou nebola ani námietka dovolateľa o tom, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie pred súdom prvého stupňa, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Z obsahu spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie určené na deň
- 2013 bolo dovolateľovi doručené dňa
- 2013 (doručenka na č. l. 115). Neopodstatnenou bola aj dovolacia námietka o odňatí možnosti dovolateľovi konať pred súdom tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo neodôvodnil. Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z
- júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“. Nemožno tiež opomenúť, že zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť
- októbra 2008, bol dovtedajší text § 219 O. s. p. doplnený okrem iného odsekom 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Citované nové ustanovenie tak reagovalo na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie 4 6 Cdo 119/2014 rozhodnutia odvolacích súdov bolo len kopírovaním vecne správnych dôvodov. V takých prípadoch je preto podľa novej právnej úpravy postačujúce už len stručné konštatovanie o správnosti a presvedčivosti napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. V preskúmavanej veci tým, že odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a výslovne na ne odkázal, bolo potrebné odôvodnenie jeho rozsudku posudzovať v kontexte s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu. Z hľadiska náležitostí vyžadovaných ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. na riadne odôvodnenie rozsudku je postačujúce, ak súd v odôvodnení stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., keďže ním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa predmetu konania z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania a ako vec právne posúdil, pričom prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Prvostupňový súd vysvetlil, z akých úvah vychádzal, keď dospel k záveru, že na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmeny úpravy styku otca s nimi, a tiež v čom táto zmena spočíva. Jeho skutkové a právne závery nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na ne odkazujúce odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd sa vysporiadal aj s odvolacou námietkou otca, týkajúcou sa striedavej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie otca maloletých detí ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p.). O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre použitie 5 6 Cdo 119/2014 odseku 2 tohto ustanovenia, pretože ostatným účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatnili. Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2014 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková