1 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
1 Trestného zákona a návod na zločin marenia v spravodlivosti podľa § 21 ods. 1 písm. b/, § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a P. V. pre prečin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a pomoc k prečinu podplácania podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, § 333 ods. 1 Trestného zákona Okresnému súdu Ţiar nad Hronom. Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, ţe trestné stíhanie obvineného D. Š.
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s návodom na 6 Tost/ 16/2011 2 zločin marenia spravodlivosti podľa § 21 ods. 1 písm. b/, § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. nie je moţné. U obvineného P. V. je toho názoru, ţe pri správnom pouţití Trestného zákona mal byť skutok, pre ktorý je obvinený P. V. trestne stíhaný právne kvalifikovaný ako pomoci k zločinu marenia spravodlivosti podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 344 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Na rozdiel od obţaloby prokurátora je samosudca toho názoru, ţe doterajšie dokazovanie, ktoré bolo v prípravnom konaní vykonané odôvodňuje záver pre právnu kvalifikáciu skutku u obvineného D. Š. nie podľa ustanovenia § 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ale podľa ustanovenia § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. Ide o konanie, ktoré je potrebné označiť ako špecifický prípad podplácania. Nejde teda o trestný čin podplácania, podľa § 333 Tr. zák., pretoţe v tomto prípade je trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. v pomere špeciality k trestnému činu podplácania. Na prejednanie tejto trestnej veci je v zmysle ustanovenia § 15 a § 17 Trestného poriadku príslušný Okresný súd Ţiar nad Hronom. Proti tomuto uzneseniu podal včas sťaţnosť obvinený D. Š., ktorý v dôvodoch svojej sťaţnosti namietal, ţe konanie orgánov činných v prípravnom konaní nebolo v súlade so zákonom, na Špecializovanom trestnom súde by mali pracovať sudcovia s najvyššou odbornosťou. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, ţe sťaţnosť obvineného Š. nie je dôvodná. Podľa § 14 písm. f/ Tr. por. pôsobnosť Špecializovaného súdu sa vzťahuje na trestné činy podplácania podľa § 332 aţ § 335 Trestného zákona. Podľa ustanovenia § 278 ods. 3 Trestného poriadku súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obţalobe. 6 Tost/ 16/2011 3 Podľa ustanovenia § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. zločin marenia spravodlivosti spácha ten, kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní pouţije násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťaţkej ujmy, alebo sľúbi, ponúkne alebo poskytne neoprávnenú výhodu, aby pôsobil na stranu trestného konania, účastníka súdneho konania, svedka, znalca, tlmočníka, prekladateľa alebo na orgán činný v trestnom konaní. Obvineným mal ponúkať a poskytnúť peňaţnú hotovosť svedkom za to, ţe budú nepravdivo vypovedať v trestnom konaní. Nemôţe preto byť konanie obvineného kvalifikované ako trestný čin podplácania, podľa § 333 Tr. zák., pretoţe v tomto prípade je trestný čin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. v pomere špeciality k trestnému činu podplácania. Aj keď naďalej platí pravidlo, ţe zásadne kaţdý skutok má byť posúdený podľa všetkých zákonných ustanovení, znaky ktorých inkriminovaný trestný čin napĺňa, t.j. keď ide o súbeh trestných činov, vrátane ich jednočinného súbehu. Základným zmyslom jednočinného súbehu trestných činov je vystihnúť povahu a stupeň závaţnosti konania páchateľa pre spoločnosť. Ten bude spravidla najlepšie vystihnutý, ak bude inkriminovaný skutok kvalifikovaný podľa všetkých ustanovení Trestného zákona, znaky ktorých sú v skutku obsiahnuté. Situáciu však komplikuje tzv. zdanlivý súbeh, teda prípady, keď je jednočinný súbeh vylúčený, hoci skutok formálne vykazuje znaky dvoch alebo aj viac skutkových podstát trestných činov. Právna veda, aj súdna prax akceptuje, ţe jednočinný súbeh je vylúčený aj v prípadoch, keď sú trestné činy navzájom v pomere špeciality. V pomere špeciality sú tie ustanovenia, ktoré sú určené na ochranu tých istých záujmov, ak má byť špeciálnym ustanovením (zvlášť) osobitne postihnutý určitý druh útokov proti tým istým individuálnym záujmom (individuálnym objektom), aby bola vystihnutá zvláštna povaha, závaţnosť takýchto útokov pre spoločnosť. V dôsledku pomeru špeciality sa pouţije to ustanovenie, u ktorého je obsah pojmu širší a rozsah pojmu uţší, teda ustanovenie, ktoré lepšie vystihuje nielen daný prípad, ale i závaţnosť činu pre spoločnosť. 6 Tost/ 16/2011 4 Miera závaţnosti trestného činu (zločinu) je typovo vyjadrená rozsahom trestnej sadzby odňatia slobody uvedenej v konkrétnom ustanovení Trestného zákona. Páchateľovi trestného činu (zločinu) marenia spravodlivosti hrozí trest straty slobody uvedený v odseku 1 § 344 Tr. zák. v rozpätí na jeden aţ šesť rokov. Najvyšší súd zároveň dáva do pozornosti, ţe v prípade preukázania hrubého zásahu do občianskych práv poškodeného (väzba, uloţenie nepodmienečného trestu odňatia slobody, ťaţký psychický následok pre neprávom obvinenú osobu...), by mohlo ísť aj o „iný obzvlášť závaţný následok“, čo by mohlo viesť aj k prísnejšej kvalifikácii. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotoţňuje so závermi Špecializovaného trestného súdu a nakoľko jednočinný súbeh vyššie uvedených trestných činov v uvedenom rozsahu je vylúčený, nie je daná príslušnosť Špeciálneho trestného súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto sťaţnosti obvineného D. Š. nevyhovel a ako nedôvodnú ju zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave 12. júla 2011 JUDr. Petra H a t a l a , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.