← Slovensko

sťažnosť obvinených

Obsah (6)§ 296§ 193§ 79§ 80§ 81§ 71

N a j v y š š í s ú d 6 Tost 18/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 29. júna 2011 v Bratislave v senáte zloţenom z predsedu se

§ 296Tr.

zák. a iné, o sťaţnostiach obvinených A. P., Y. N., V. L. a M. O. proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. Tp 35/2010, zo dňa 10. júna 2011, takto r o z h o d o l :

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosti obvinených A. P., V. L., Y. N. a M. O. sa z a m i e t a j ú. O d ô v o d n e n i e Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava boli postupne doručené ţiadosti obvinených A. P., V. L., Y. N. a M. O. o prepustenie z väzby. Ţiadosť M. O. bola Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky doručená

  1. mája 2011, ţiadosti A. P., V. L., Y. N.
  2. mája
  3. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ţiadostiam obvinených o prepustenie z väzby na slobodu nevyhovel, pretoţe dôvody väzby u obvinených naďalej trvajú. Navrhované a ponúkané záruky na nahradenie väzby povaţoval za nedostatočné a predloţil spis na rozhodnutie Špecializovanému trestnému súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica. 2 6 Tost 18/2011 Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, dňa
  4. júna 2011 rozhodol tak, ţe

§ 79ods.

3 Tr. por. ţiadosti obvinených A. P., V. L., Y. N., M. O. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

§ 80ods.

1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obvinených A. P., Y. N., V. L., M. O. neprijal.

§ 80ods.

1 písm. c/ Tr. por. dohľad probačného a mediačného úradníka nad obvinenými A. P., M. O., Y. N. V. L. neuloţil.

§ 81ods.

1 Tr. por. ponuku peňaţnej záruky obvineného A. P. neprijal. Proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, podali riadne, v zákonom stanovenej lehote sťaţnosti obvinení A. P., V. L., Y. N., M. O. a ich obhajcovia. A. P. v písomne podanej sťaţnosti uviedol, ţe v čase vznesenia obvinenia neexistovali ţiadne dôkazy voči nemu, ţe by bol organizátorom zločineckej skupiny. Vyšetrovateľ mu pri prvom výsluchu povedal, ţe preto je tak označovaný, lebo je zo všetkých obvinených najstarší a najinteligentnejší. Takéto dôvody povaţuje za nedostatočné, neboli k tomu zadováţené ţiadne dôkazy a výsledky vyšetrovania potvrdzujú, ţe hovoril pravdu, ţe ţiadnu skupinu nezaloţil a neriadil, pretoţe sa so spoluobvinenými nestretával, keď malo dochádzať k páchaniu údajnej trestnej činnosti. Poskytoval len právne sluţby a tieto skutočnosti sú potvrdené viacerými výpoveďami a dôkazmi. K obvineniu vznesenému vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III vypovedal, ţe vyšetrovateľovi pri prvom výsluchu popísal, čo sa stalo v r. 2006 a uviedol, ţe on sám sa stal obeťou podvodného konania inej osoby, je poškodený. Vyšetrovateľ mu vzniesol obvinenie, namiesto toho, aby stíhal skutočného páchateľa. Neexistujú u neho dôvody na väzbu, vzatie do väzby mu neumoţňuje vykonávať právnu prax a hrozí, ţe príde o strechu nad hlavou. Počas pobytu vo väzbe sa mu narodila dcéra, nemôţe ju vychovať a starať sa o ňu. Myslí si, ţe postačí nahradiť väzbu iným opatrením. V sťaţnosti podanej prostredníctvom svojho obhajcu vyslovil názor, ţe súd i prokurátor pri rozhodovaní o predĺţení lehoty trvania väzby porušili ustanovenie § 72 ods. 2 3 6 Tost 18/2011 Tr. por., pretoţe obvineného v konaní neoboznámili s doplneným návrhom na predĺţenie lehoty väzby zo dňa

  1. marca 2011, týkajúci sa páchania ďalšej trestnej činnosti. Napriek tejto skutočnosti súd odôvodnenie ďalšieho trvania väzby oprel aj o túto skutočnosť. Tým došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní, pretoţe v konaní o väzbe treba návrhy prokurátora doručiť obvinenému s časovým predstihom, aby sa k nim mohol vyjadriť. Nerešpektovaním tohto princípu došlo k porušeniu práv obvineného. Poukázal na to, ţe orgány činné v trestnom konaní nekonajú v súlade so zásadou zakotvenou v ustanovení § 2 ods. 6 Tr. por. Od
  2. marca 2011 do
  3. júna 2011 bolo vykonaných 10 výsluchov. Neboli vykonané ani iné dôkazy. Orgány činné v trestnom konaní mohli vo veci vykonať viac procesných úkonov. Vzhľadom na to, ţe nebol doteraz súdne potrestaný, má stále zamestnanie, vykonával podnikateľskú činnosť, nehrozí, ţe by pokračoval v páchaní trestnej činnosti. V jeho prospech treba vyhodnotiť, ţe svedkovia, ktorí zamestnávali ukrajinských robotníkov ho vôbec nepoznajú. Nestotoţňuje sa s názorom súdu, ţe pri ponuke peňaţnej záruky nekonkretizoval výnimočnosť prípadu. Je toho názoru, ţe spĺňa podmienky na nahradenie väzby peňaţnou zárukou alebo nahradenie väzby písomným sľubom obvineného v zmysle ustanovenia § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. Tp 35/2010, zo dňa
  4. júna 2011 a prepustil obvineného z väzby na slobodu, alternatívne, aby tak urobil po prijatí sľubu alebo peňaţnej záruky a nariadil nad obvineným dohľad probačného a mediačného úradníka a prepustil ho na slobodu. V. L. podal sťaţnosť sám aj prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch sťaţnosti uviedli, ţe dôvod väzby

ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. nie je daný. Nie je ničím konkrétnym ustálená obava, ţe by ušiel alebo sa skrýval. Hrozbu vysokým trestom a fakt, ţe je štátnym občanom Ukrajiny, nepostačujú na naplnenie dôvodov tzv. útekovej väzby, ţe neexistuje obava z úteku, podporuje aj tá skutočnosť, ţe obvinený má trvalý pobyt na Slovensku, kde ţije so svojou rodinou. Adresa trvalého pobytu je orgánom činným v trestnom konaní známa, preberal na nej všetky zásielky predtým, ako bol vzatý do väzby. Pokiaľ ide o páchanie trestnej činnosti v Čechách, táto skutočnosť nie je podporená ţiadnym relevantným dôkazom. Namietal, ţe vyšetrovanie má v prípade väzby prebiehať prednostne a urýchlene, ale orgány činné v trestnom konaní tak nepostupujú. Prvostupňový súd nebral do úvahy pri rozhodovaní o väzbe dôkazy a okolnosti svedčiace v prospech 4 6 Tost 18/2011 obvineného. Je potrebné v kaţdom štádiu konania skúmať dôvody väzby a starostlivejšie ako pri rozhodovaní o vzatí do väzby a v tomto štádiu konania

obvineného nie sú dané dôvody ani útekovej ani preventívnej väzby. V prípade, ţe nebudú prijaté argumenty o neexistencii, resp. zániku dôvodov väzby, navrhol, aby súd nahradil väzbu písomným sľubom alebo aby sa vyuţila moţnosť ustanovenia probačného dohľadu za súčasného uloţenia povinností a obmedzení. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. Tp 35/2010, zo dňa 10. júna 2011 a prepustil ho z väzby alebo ho prepustil z väzby po prijatí písomného sľubu alebo po nariadení dohľadu probačným a mediačným úradníkom. Y. N. v sťaţnosti, ktorú podal sám, uviedol, ţe Špecializovaný trestný súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 Ústavy, pretoţe ho síce vypočul do zápisnice, ale rozhodnutie o jeho ţiadosti o prepustenie z väzby vyhlásil v jeho neprítomnosti. V ďalšej časti sťaţnosti namieta všeobecné odôvodnenie rozhodnutia, bez konkrétnych skutočností a dôkazov. Namieta, ţe súd o jeho ţiadosti rozhodoval v uznesení spolu s ďalšími spoluobvinenými a mal rozhodovať o kaţdom samostatne. Pripojil písomný sľub na nahradenie väzby

§ 80ods.

1 písm. b/ Tr. por. Obhajca obvineného tú istú sťaţnosť, akú podal za obvineného V. L. podal v doslovnom znení aj za Y. N.. Namietal, ţe u obvineného nie sú dané konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali u obvineného dôvod väzby

§ 71ods.

1 písm. a/ Tr. por., nehrozí obava, ţe by ušiel, alebo sa skrýval, má na Slovensku trvalý pobyt, ţije tu s rodinou. V prípade prepustenia na slobodu sa môţe zamestnať a pracovať. Orgány činné v trestnom konaní nekonajú urýchlene tak, ako im to prikazuje zákon. Neboli v konaní vyhodnotené dôkazy, najmä niektoré svedecké výpovede v jeho prospech. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci rozhodol sám, prepustil ho z väzby, lebo nie je u neho daný väzobný dôvod. Ak by súd dospel k záveru, ţe sú u neho dané dôvody väzby tak, ako boli v konaní doteraz ustálené, navrhol, aby ho súd prepustil z väzby a prijal jeho písomný sľub, alebo nariadil nad ním dohľad probačného a mediačného úradníka. 5 6 Tost 18/2011 Obvinený M. O. v písomnej sťaţnosti, ktorú podal sám, uviedol, ţe Špecializovaný trestný súd nerozhodol v ten deň, keď bol vypočutý k ţiadosti o prepustenie z väzby, a tým bolo porušené jeho právo zakotvené v Ústave čl. 48 ods. 2. Vytýkal prvostupňovému súdu všeobecné odôvodnenie rozhodnutia a ak existujú dôkazy proti spoluobvineným, nemal by byť súhrnne s nimi posudzovaný a usvedčovaný. Namieta zlý preklad odtajnených prepisov zvukových záznamov a poukazuje na to, ţe zvukové záznamy boli doplnené, ţiada odstránenie týchto chýb a po ich odstránení sa zmení aj podstata nahrávok. Úkony, ktoré boli vykonané, nepotvrdili protiprávnosť konania, z ktorého je obvinený. V sťaţnosti podanej prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, ţe trestné stíhanie voči jeho osobe je nedôvodné, neexistujú ţiadne relevantné dôkazy o tom, ţe by sa dopustil trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu. Nie je zrejmé, z čoho je obvinený a proti čomu sa má brániť. Trvalé bydlisko má na Slovensku, poukazuje na zmenu právnej kvalifikácie v konaní a prípadnú ďalšiu zmenu právnej kvalifikácie by povaţoval za porušenie jeho práv. Pripojil písomný sľub

§ 80ods.

1 písm. b/ Tr. por. a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu a prepustil ho z väzby na slobodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťaţnostiach preskúmal na základe ustanovenia § 192 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovatelia podali sťaţnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, ţe sťaţnosti obvinených nie sú dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pri rozhodovaní o sťaţnostiach obvinených skúmal, či dôvody väzby trvajú alebo či sa zmenili. Po preštudovaní spisového materiálu konštatuje, ţe dôvody väzby u obvinených tak, ako boli ustálené pri rozhodovaní o ich vzatí do väzby trvajú a nezmenili sa. Aj v tomto štádiu trestného konania sú splnené materiálne aj formálne podmienky väzby u obvinených. Naďalej existujú a sú zistené skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, ţe skutky, pre ktoré sú začaté trestné stíhania, boli spáchané, majú znaky trestných činov a sú dôvody na podozrenie, ţe skutky spáchali obvinení. Obvinení síce v sťaţnostiach spochybňujú dôkaznú situáciu a tvrdia, ţe dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli ich neusvedčujú, a preto by mali byť prepustení z väzby na slobodu. Obvinení v sťaţnostiach citujú svedkov, ktorí ich neusvedčujú zo spáchanej trestnej činnosti a tvrdia, ţe ani ďalšie dôkazy, ktoré boli doteraz vykonané 6 6 Tost 18/2011 neodôvodňujú dôvodnú obavu a nie sú konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by u nich zakladali väzobné dôvody, na základe ktorých boli vzatí do väzby. Najvyšší súd sa nestotoţňuje, ale v tomto smere s tvrdeniami obvinených. Pretoţe niektoré dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané po ostatnom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci (rozhodnutie z

  1. marca 2011) sú v neprospech obvinených a zvyšujú dôvodné podozrenie, ţe obvinení sa dopustili trestnej činnosti tak, ako im to kladú orgány činné v trestnom konaní za vinu. Nie všetky svedecké výpovede a všetky listinné dôkazy, ktoré boli vykonané majú takú dôkaznú hodnotu, ţe usvedčujú osoby, ktoré sú postavené v pozícii obvineného. Všetci sťaţovatelia namietajú, ţe orgány činné v trestnom konaní nekonajú tak, ako to vyţaduje Ústava a zásada zakotvená v § 2 ods. 6 Tr. por. Ani s týmto argumentom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotoţňuje. Od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  2. marca 2011, boli do spisu zadokumentované ďalšie výsluchy svedkov, listinné dôkazy, nové prepisy odtajnených prepisov odpočúvaných hovorov. Pri hodnotení tejto poţiadavky stanovenej Ústavou, Trestným poriadkom, a medzinárodnými dohovormi, je potrebné v prospech orgánov činných v trestnom konaní vyhodnotiť, ţe ide o rozsiahlu trestnú činnosť, ktorá bola páchaná niekoľko rokov, ide o vec s cudzím prvkom, a preto aj vykonávanie jednotlivých dôkazov trvá dlhšie. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje ani s tvrdením dôvodov obvinených, ţe sa u nich zmenili dôvody väzby a nie je daný u nich dôvod väzby

ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/. Tvrdia, ţe u nich neexistuje, resp. nie je daný dôvod väzby tzv. útekovej, lebo ţijú na Slovensku, majú tu zaloţené svoje rodiny a dávajú sľub, ţe na kaţdé predvolanie orgánov činných v trestnom konaní sa dostavia. Osoby obvinených, ich doterajší ţivot, dôvodné podozrenie z páchanej trestnej činnosti, jej charakter nie sú zárukou toho, ţe to, čo tvrdia a ponúkajú aj dodrţia. Pochybenie procesného charakteru, ktoré namieta v sťaţnosti P. (neoboznámenie doplneného návrhu prokurátorom na predĺţenie lehoty väzby zo dňa 22. marca 2011 - jeho doplnenie o skutočnosť, ktorá mala odôvodňovať dôvod väzby

§ 71ods.

1 písm. c/ Tr. por.) nie je takým pochybením, ktoré by malo za následok 7 6 Tost 18/2011 prepustenie obvinených z väzby. Dôvody väzby u obvinených

§ 71ods.

1 písm. c/, boli dané pri jeho vzatí do väzby a súdy rozhodujúce o ţiadostiach obvinených o prepustenie z väzby, o návrhu prokurátora o predĺţenie lehoty trvania väzby v kaţdom štádiu konania skúmali, či dôvody väzby

ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ u obvineného a aj ďalších spoluobvinených trvajú. U obvineného išlo o dôkaz, ktorý mu bol známy. Obvinený si prevzal uznesenie o vznesení obvinenia, sp. zn. ČVS : ORP-684/OVK-B3-2008 zo dňa

  1. júla 2010, advokát obvineného prevzal uznesenie o spojení veci deň pred výsluchom. Nešlo o nový dôkaz, neznámy obvinenému pred rozhodovaním o predĺţenie lehoty trvania väzby dňa
  2. marca
  3. Nemohol byť tým narušený princíp rovnosti zbraní. Inú situáciu by zakladala skutočnosť, keby išlo o jediný dôkaz, ktorý by odôvodňoval dôvod väzby u obvineného

ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/. Ale keďţe ide o skutočnosť, ktorú prokurátor aj Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval za ďalší dôkaz odôvodňujúcu obavu, ţe obvinený P. by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti ani prokurátor ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď túto skutočnosť dali do návrhu a odôvodnenia rozhodnutia o ďalšom trvaní, nepochybili a neporušili princíp rovnosti zbraní. Obvinený A. P. v sťaţnosti vytýkal absenciu dôkazov pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby. Túto skutočnosť mal vyšetrovateľ odôvodňovať tým, ţe je preto povaţovaný za organizátora, lebo je z obvinených najstarší a najinteligentnejší. Súdy konajúce vo veci určite ani v jednom prípade nerozhodovali na základe takýchto argumentov o dôvodnosti alebo existencii dôvodov väzby. V jednotlivých rozhodnutiach súdy jasne a zrozumiteľne rozviedli skutočnosti konkretizujúce odôvodnenosť existencie dôvodnosti väzobných dôvodov u jednotlivých obvinených. Z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise ohľadne trestnej činnosti obvineného v prípade prevzatia trestného stíhania z Českej republiky, je moţné vyvodiť záver, ţe doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo prevzaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie A. P., bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe ho spáchal obvinený. Preto argumentácia obvineného, ţe vysvetlil vyšetrovateľovi, ţe on je vo veci podvedený a poškodený, neobstojí. Ak skutočne obvinený predloţí orgánom činným v trestnom konaní dôkazy a skutočnosti, ktoré potvrdia jeho slová a zmenia dôkaznú situáciu v jeho prospech, nemôţe byť problém po objektívnom vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v súhrne odloţiť alebo zastaviť trestné stíhanie voči obvinenému A. P.. 8 6 Tost 18/2011 Z argumentácie obvineného V. L. a Y. N. spočívajúcej v tom, ţe nie sú u nich dané dôvody ani útekovej ani preventívnej väzby a súdy pri rozhodovaní o väzbe nebrali do úvahy okolnosti svedčiace v ich prospech a ţe súdy musia v kaţdom štádiu skúmať dôvody väzby najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe rozhodovanie o väzbe nie je rozhodovaním o vine alebo nevine obvinených. Ako uţ súd konštatoval v predchádzajúcej časti odôvodnenia, súdy konajúce vo veci skúmali pri kaţdom rozhodovaní o ţiadostiach obvinených súvisiacich s rozhodovaním o väzbe, danosť konkrétnych skutočností odôvodňujúcich väzobné dôvody u obvinených. Pri vyhodnocovaní dôvodnosti trvania väzby sa ale nevyhodnocujú dôkazy tak, ako to vyţaduje ustanovenie § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr. por. Väzba nie je trestom, ani konečným rozhodnutím vo veci. Väzba je len procesným opatrením zabezpečovací inštitút, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu obvinenú z trestných činov pre potreby prebiehajúceho trestného konania. Samozrejme, keby boli produkované závaţné dôkazy, alebo skutočnosti, ktoré by vyvracali podozrenie obvineného z trestnej činnosti, tieto by súd vyhodnotil aj pri rozhodovaní o dôvodoch väzby. Ale vyhodnocovať dôkazy tak, ţe bolo vypočutých ďalších 10 svedkov, ktorí obvineného neusvedčujú z trestnej činnosti, a preto uţ nie sú dané dôvody väzby alebo sa zmenili, nie je moţné. Neobstojí ani námietka obvineného Y. N., ţe odôvodnenie sudcu Špecializovaného trestného súdu Pezinok je všeobecné a o jeho ţiadosti o prepustenie z väzby sa malo rozhodovať samostatne a nie v uznesení spolu ďalšími spoluobvinenými. Sudca Špecializovaného trestného súdu Pezinok v odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí sťaţnosti obvinených o prepustenie z väzby rozviedol skutočnosti, ktoré odôvodňovali existenciu dôvodnosti väzby. Sudca nemôţe vyhodnocovať kaţdý dôkaz, ktorý orgány činné v trestnom konaní od ostatného rozhodnutia vykonali. Inštitút spoločného konania zakotvený v Trestnom poriadku umoţňuje, aby sa o trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia vykonalo spoločné konanie. Rozhodnutie o ţiadostiach obvinených v jednom uznesení je v súlade so zákonom. Obvinený M. O. namietal, ţe Špecializovaný trestný súd nerozhodol v ten deň. O jeho ţiadosti o prepustenie z väzby, keď bol vypočutý a túto skutočnosť povaţuje za porušenie zákona. Ustanovenia § 72 ods. 2 ukladá súdu vypočuť obvineného pred rozhodnutím o väzbe, ale neukladá mu povinnosť aj rozhodnúť bezprostredne po výsluchu. 9 6 Tost 18/2011 Zlý preklad odtajnených prepisov zvukových záznamov alebo ich doplnenie musí namietať sťaţovateľ u vyšetrovateľa alebo dozorujúceho prokurátora. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o sťaţnosti nemôţe tieto chyby (ak k ním došlo) naprávať. Zmena právnej kvalifikácie konania obvineného nemôţe byť dôvodom na vyhodnotenie, ţe ak dochádza k zmene právnej kvalifikácie konania obvineného, dochádza tým zároveň k porušeniu jeho práv. Opačne je v súlade so zákonom, keď výsledky dokazovania sú dôvodom zmeny právnej kvalifikácie a vyšetrovateľ na základe nových dôkazov upozorní obvineného na inú právnu kvalifikáciu, ako to bolo pri vznesení obvinenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje s tvrdením obvineného, ţe nie je mu zrejmé, z čoho je obvinený a nevie, proti čomu sa má brániť. V jednotlivých uzneseniach o začatí trestného stíhania, resp. oznámenia obvinenia sú uvedené jednotlivé skutky, pre ktoré bolo obvinenému vznesené obvinenie. Hore uvedené argumentácie obvineného nemôţu byť dôvodom na jeho prepustenie z väzby. V súlade so zákonom je aj rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu o neprijatí písomného sľubu obvinených A. P., Y. N., V. L., M. O. a o neuloţení dohľadu probačného a mediačného úradníka u obvinených A. P., M. O., Y. N., V. L.. Správne sudca Špecializovaného trestného súdu v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe u obvinených vzhľadom na to, ţe sú stíhaní za obzvlášť závaţný zločin, je moţno prijať nahradenie väzby sľubom alebo dohľadom len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých okolností prípadu. Práve okolnosti prípadu (dĺţka páchanej trestnej činnosti, jej charakter, spôsob, akým bola trestná činnosť páchaná) neumoţňujú súdom prijať písomný sľub alebo uloţiť nad nimi dohľad probačného alebo mediačného úradníka. Z týchto istých dôvodov ani Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol rozhodnúť o nahradení väzby sľubom alebo dohľadom u obvinených a ani o ponuke peňaţnej záruky. Sťaţnosti obvinených neboli dôvodné a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ich

§ 193ods.

1 písm. c/ Tr. por. zamietol. 10 6 Tost 18/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave 29. júna 2011 JUDr. Peter H a t a l a , v. r. predseda senátu Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.