o nariadenie PO

Najvyšší súd 2 Obdo 41/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M., a. s., P., IČO: X., zastúpeného: Č. U. s. r. o., T., proti odporcovi: P., a. s., D., IČO: X., o nariadenie predbežného opatrenia, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. marca 2013, č. k. 3 Cob 81/2013-457, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. marca 2013, č. k. 3 Cob 81/2013-457 o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Malackách uznesením zo dňa 19. decembra 2012, č. k. 10 Cb 109/2012-35 nariadil predbeţné opatrenie, ktorým uloţil odporcovi povinnosť zdrţať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záloţného práva zriadeného v prospech odporcu na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľa v 1/1, evidovaných na LV č. X., vedenom Katastrálnym úradom v B., Správou katastra M., okres M., obec V., pre katastrálne územie V., a to na: pozemok registra „C“, parc. č. X. o výmere 122 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C", parc. č. X. o výmere 137 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok registra „C", parc. č. X. o výmere 181 m2, druh pozemku záhrady, pozemok registra „C", parc. č. X. o výmere 14 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, stavba - rodinný dom, súp. č. X., postavený na pozemku registra „C", parc. č. X. o výmere 137 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria na základe zmluvy o zriadení záloţného práva k nehnuteľnosti č. 023/06/550088/A/041 zo dňa 20. 12. 2007, podľa ktorej bol vklad záloţného práva do katastra nehnuteľností povolený pod V X., právoplatný dňa 26. 04. 2008 - X., a to aţ nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v konaní o návrhu na určenie, ţe záloţné právo na nehnuteľnostiach zaniklo. Navrhovateľovi 2 2 Obdo 41/2013 uloţil povinnosť, aby do 30 dní od doručenia uznesenia podal návrh na začatie konania proti odporcovi o určenie, ţe záloţné právo na vyššie uvedených nehnuteľnostiach zaniklo. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe navrhovateľ sa domáhal nariadenia predbeţného opatrenia tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia, z dôvodov pristúpenia k výkonu záloţného práva odporcom, napriek tomu, ţe navrhovateľ vykonal voči odporcovi započítanie svojej nesplatenej pohľadávky z titulu náhrady škody s nesplatenými pohľadávkami odporcu z úverových zmlúv, v dôsledku čoho všetky započítané pohľadávky odporcu zanikli a rovnako tak zanikli aj všetky zabezpečovacie práva a inštitúty, ktoré zabezpečovali pohľadávky odporcu, vrátane záloţných práv. Začatím výkonu záloţného práva by došlo k vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch účastníkov, k vzniku škody, resp. spôsobeniu inej ujmy navrhovateľovi. Súd prvého stupňa uzavrel, ţe návrh navrhovateľa na vydanie predbeţného opatrenia je dôvodný v rozsahu uvedenom vo výroku uznesenia a konštatoval, ţe vydanie predbeţného opatrenia nie je neprimeraným zásahom do záloţného práva odporcu, je len dočasným obmedzením práva, do rozhodnutia súdu vo veci samej, keď mal preukázané, ţe odporca po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia pristúpil v zmysle § 151m Občianskeho zákonníka k výkonu záloţného práva k nehnuteľnostiam označeným vo výroku. Súd sa stotoţnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, keď dospel k záveru, ţe v prípade výkonu záloţného práva by navrhovateľ a tretie subjekty utrpeli ujmu, ktorej náprava by bola značne sťaţená, pričom z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe vychádzal z najmä z listu odporcu zo dňa 20. 11. 2012, označeného ako „oznámenie o začatí výkonu záloţného práva" a z výpisu z listu vlastníctva zo dňa 17. 12. 2012, kde v časti vlastníci je vyznačená plomba Z - 4233/2012. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. Poukázal na citované ust. §§ 74, 75 O. s. p. a § 364 Obch. zák. a ďalej uviedol, ţe ţalobca nepreukázal dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbeţná ochrana. Odvolací súd vyjadril názor, ţe navrhovateľ osvedčil nebezpečenstvo priamo hroziacej ujmy na svojich majetkových právach, ale nepresvedčil súd o reálnej existencii svojej splatnej pohľadávky proti odporcovi, ako aj to, ţe táto pohľadávka je započítateľnou, čím súdu 3 2 Obdo 41/2013 nepreukázal elementárnu náleţitosť návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, a to dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbeţná ochrana. Ďalej uviedol, ţe navrhovateľ nepreukázal dohodu účastníkov o započítaní vzájomných pohľadávok, čím by pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi zanikla a realizácia výkonu záloţného práva k predmetným nehnuteľnostiam by mohla byť povaţovaná za neoprávnený zásah do práv navrhovateľa. Poukázal na to, ţe z doposiaľ vykonaného dokazovania, ktoré nebolo vykonané v rozsahu, v akom sa vykonáva dokazovanie vo veci samej, nemal odvolací súd za zrejmé osvedčenie práva, ktorému by mal súd poskytnúť ochranu nariadením predbeţného opatrenia. Poukázal ďalej na to, ţe takéto dokazovanie bude moţné vykonať v konaní o veci samej, nakoľko je zo spisového materiálu zrejmé, ţe navrhovateľ ţalobu vo veci samej podal a ak jeho výsledky budú v prospech tvrdenia navrhovateľa, tento môţe v ktoromkoľvek jeho štádiu opätovne podať návrh na nariadenie predbeţného opatrenia. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na ust. § 237 písm. f/ a § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Dovolateľ má za to, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo nepreskúmateľnosťou uznesenia odvolacieho súdu, z odôvodnenia ktorého nie je zrejmé, ako odvolací súd dospel k záveru, ţe navrhovateľ neosvedčil nárok vo veci samej, arbitrárnym právnym posúdením veci a nedodrţaním princípu právnej istoty. V dovolaní uviedol, ţe odvolací súd v rozhodnutí neuviedol, podľa akej právnej normy vec posúdil, iba stroho skonštatoval, ţe „ţalobca nepreukázal dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbeţná ochrana". Namietol nesprávnu aplikáciu § 364 Obchodného zákonníka, keď má za to, ţe započítanie je moţné nielen na základe dohody strán, ale aj na základe jednostranného právneho úkonu. K namietanému arbitrárnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, ţe je toho názoru, ţe právny názor odvolacieho súdu, ktorý poukazuje na nepreukázanie elementárnej náleţitosti návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, a to dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbeţná ochrana, je arbitrárny. Právna skutočnosť, od ktorej odvodzuje navrhovateľ základ svojho nároku na náhradu škody, pozastavenie uvoľňovania úverových tranţí odporcom, bola preukázaná. Túto skutočnosť odporca nikdy nerozporoval. Odôvodnenie odvolacieho súdu je podľa dovolateľa protirečivé, 4 2 Obdo 41/2013 keď na jednej strane súd konštatuje, ţe navrhovateľove argumenty o dôvodnosti nároku trpia dôkaznou núdzou, a na strane druhej, ţe dokazovanie bude moţné vykonať v konaní vo veci samej. Poukázal na nesprávne právne posúdenie podmienky na nariadenie predbeţného opatrenia, a preto rozhodnutie odvolacieho súdu podľa dovolateľa v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. K namietanému nedodrţaniu princípu právnej istoty poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Ţiline, č. k. 13Cob/16/2013 zo dňa 19. 02. 2013, ktorý v obdobnej veci potvrdil uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši o nariadení predbeţného opatrenia, Krajského súdu v Prešove, č. k. 2Cob/11/2013, zo dňa 07. 03. 2013, Krajského súdu v Nitre, č. k. 26Cob/18/2013, zo dňa 21. 03. 2013. Odporca vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol skutkové okolnosti, týkajúce sa veci samej a ďalej uviedol, ţe odvolací súd postačujúcim spôsobom odôvodnil napadnuté uznesenie, pričom rozsah odôvodnenia napadnutého uznesenia zodpovedá charakteru rozhodnutia o nariadení predbeţného opatrenia. Poukázal na to, ţe zo strany navrhovateľa ide o uplatňovanie fiktívnej pohľadávky, s cieľom vyhnúť sa splateniu nespornej pohľadávky odporcu z úverových zmlúv. Odporca navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu zrušiť a konanie zastaviť z dôvodu existencie prekáţky rei iudicatae, zaloţenej uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. HCb/116/2012-223 zo dňa 30. 11. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12. 2012, alebo dovolanie zamietnuť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia viacerých súdov, a to: Uznesenie Krajského súdu v Ţiline zo dňa 21. 05. 2013, č. k. 13Cob/147/2013, ktorým Krajský súd v Ţiline potvrdil Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 08. 04. 2013, č. k. 9Cb/65/2013-122 o zastavení konania z dôvodu existencie prekáţky rei iudicatae, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15. 05. 2013, č. k. 4Cob/66/2013-1139, Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22. 04. 2013, č. k. 16Cob/56/2013-947 a ďalšie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), preskúmal vec v zmysle ust. § 242 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 243a ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe z hľadiska prípustnosti dovolania neboli splnené zákonné podmienky. 5 2 Obdo 41/2013 Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje ustanovenie § 237 a § 239 O. s. p. Podľa ust. § 239 ods. 1, 2, 3 O. s. p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa. Dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

1. a)odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
2. b)ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,
3. c)ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V prejednávanej veci je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení, preto dovolanie podľa § 239 O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p., bez ohľadu na to, či ju účastník namieta alebo nie, neobmedzil sa dovolací súd len sa skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či je dovolanie prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou so závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. 6 2 Obdo 41/2013 Podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje z písm. f/ § 237 O. s. p., podľa ktorého sa posudzuje odňatie moţnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Podľa ustálenej judikatúry postup, odnímajúci účastníkovi moţnosť konať pred súdom, ide tieţ v prípade rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nespĺňa zákonné náleţitosti. Dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania z dôvodov uvedených dovolateľom v dovolacom podaní. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede 7 2 Obdo 41/2013 na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Podľa ust. § 167 ods. 1, 2 O. s. p., ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania. Ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ust. § 211 ods. 2 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Dovolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá poţiadavkám/kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Postup odvolacieho konania v odvolacom konaní zavŕšený vynesením uznesenia, jeho písomným vypracovaním a obsahom zodpovedá zákonnej úprave Občianskeho súdneho poriadku a obsahovo spĺňa citované ust. § 167, § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 211 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, uviedol, ţe ku skutkovým záverom dospel z tvrdenia účastníkov a predloţených dôkazov. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení navrhovateľa, ktorý v konaní/ okrem svojich tvrdení, nepredloţil ţiadne relevantné listinné doklady, a to ani v odvolacom konaní, na základe ktorých by osvedčil svoj nárok uplatnený návrhom na predbeţné opatrenie. Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vyhovenie návrhu na predbeţné opatrenie zrozumiteľne 8 2 Obdo 41/2013 a v potrebnom rozsahu vysvetlil. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Procesný postup odvolacieho súdu prebiehal v zmysle právnej úpravy Občianskeho právneho poriadku, na ktoré konkrétne ustanovenia zákona odvolací súd odkazoval a citoval ich, a umoţňoval navrhovateľovi zúčastniť sa na všetkých úkonoch odvolacieho súdu. Zo skutočnosti neúčinného bránenia svojho práva, ktorá skutočnosť viedla k neúspech navrhovateľa v konaní vo veci nariadenia predbeţného opatrenia, nemoţno bez ďalšieho vyvodzovať odňatie moţnosti účastníka konať pred súdom. Postupom odvolacieho súdu nebola odňatá moţnosť konať navrhovateľovi pred súdom, a preto v danej veci nebola splnená podmienka prípustnosti podania dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Navrhovateľ podal dovolanie aj z dôvodu, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pre ktorý dôvod nie je procesná prípustnosť dovolania daná. Z uvedeného je zrejmé, ţe navrhovateľ dovolaním napadol také uznesenie, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a preto dovolací súd dovolanie navrhovateľa podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4 prvá veta O. s. p. odmietol. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O trovách dovolacieho konania rozhodne súd v konaní vo veci samej v zmysle ust. § 145 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbeţného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 9 2 Obdo 41/2013 V Bratislave 30. septembra 2013 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová