← Slovensko

o vymoženie uloženej povinnosti

Obsah (8)§ 57§ 243e§ 203§ 242§ 196§ 197§ 200§ 243b

Najvyšší súd 6M Cdo 17/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: S., zastúpená K., Š., proti povinnému: O. R., S., zastúpenému T. M., sú

§ 57Exekučného poriadku, keď oprávnený navrhol jej zastavenie.

Uznesením z

  1. decembra 2009, č. k. 39Er/3548/06-14 Okresný súd Bratislava II zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. U. trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 97,65 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Ţiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe odmenu vo výške 97,65 eur zaplatí v zmysle § 203 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi oprávnený, nakoľko zavinil zastavenie exekúcie. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. 2 6M Cdo 17/2012 Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z
  2. augusta 2011, č. k. 20CoE/229/2010-29 rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ţe oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. U. trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 51,88 eur. Oprávnenému trovy odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd uviedol, ţe súd prvého stupňa pochybil, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorým exekúciu zastavil, uviedol ako jej dôvod, ţe zastavenie navrhol oprávnený, hoci skutočným dôvodom zastavenia exekúcie bolo, ţe po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané (§ 57 ods. 1 písm. f/ Ex. poriadku). Vychádzajúc zo skutočnosti, ţe záväznou časťou rozhodnutia je jeho výrok, odvolací súd ďalej uviedol, ţe oprávnený svoje právo uplatnil relatívne včas, keď návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu – blok na pokutu č. k. AA 574191 zo dňa
  3. 2004, vykonateľného dňa
  4. 2004, podal súdnemu exekútorovi dňa
  5. Trojročná prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu uplynula dňom
  6. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, ţe oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie aţ po uplynutí viac ako dvoch rokov po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu, mal moţnosť ovplyvniť dĺţku trvania exekučného konania začatého na jeho návrh a niesol riziko neúspechu exekúcie pre prípad uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty spojenej s jeho právom na zaplatenie dlţnej sumy skôr, neţ dôjde k jej vymoţeniu. Odvolací súd poukázal aj na to, ţe proces rozhodovania o trovách exekúcie

Ex. por. je odchylný od procesu rozhodovania o trovách konania

Občianskeho súdneho poriadku.

odvolacieho súdu ust. § 203 Ex. por. rieši len vzájomný vzťah súdneho exekútora a oprávneného a cieľom tejto úpravy je zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných trov exekúcie i v tých prípadoch, v ktorých moţnosť uspokojenia na povinnom bola zmarená tým, ţe došlo k zániku práva oprávneného, z ktorých dôvodov mal odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa rozhodol správne, keď na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Zo spisového materiálu následne dospel odvolací súd k záveru, ţe niektoré úkony súdneho exekútora, za ktoré mu bola priznaná náhrada trov exekúcie, boli vykonané aţ po preklúzii, z ktorého dôvodu uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,88 eur. Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ako i uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie 3 6M Cdo 17/2012

§ 243ev spojení s § 243f ods.

1 písm. c/ O. s. p. ţiadajúc, aby dovolací súd uznesenia súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, ţe rozhodnutiami obidvoch súdov, tak prvostupňového súdu, ako i súdu odvolacieho, bol porušený zákon, pretoţe konajúce súdy sa v prejednávacej veci neriadili zákonnými ustanoveniami § 251 ods. 4 O. s. p., § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a podanie mimoriadneho dovolania vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane oprávneného, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, neţ mimoriadnym dovolaním.

generálneho prokurátora náhradu nevyhnutných trov exekúcie moţno uloţiť oprávnenému, a to v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku za predpokladu, ţe zastavenie exekúcie zavinil. Vyjadril názor, ţe pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený nemohol postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺţku trvania tohto konania, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu jeho konania ovplyvniť. Poukázal tieţ na to, ţe súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Generálny prokurátor konštatoval, ţe náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie moţno uloţiť oprávnenému

§ 203ods.

2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ţe majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný. Vychádzajúc z uvedeného vyslovil generálny prokurátor názor, ţe oprávnenému nemoţno uloţiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len preto, ţe podal návrh na vykonanie exekúcie, ale vţdy treba skúmať, či oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, a ak zavinil, aj mieru jeho zavinenia na zastavení exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného nemoţno zaloţiť bez ďalšieho iba na jeho dispozičnom úkone – podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemoţno uloţiť povinnému, ani oprávnenému. Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora stotoţnil. 4 6M Cdo 17/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.) za súčasného splnenia podmienok na podanie mimoriadneho dovolania

§ 243e, § 243f, § 243h O.

s. p., preskúmal rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov

§ 242ods.

1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, ţe napadnuté uznesenia súdov niţších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p)., keď súdy nesprávne posúdili zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal pouţiť, alebo ak pouţil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

§ 196

Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti

tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty

osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

§ 197ods.

1 Exekučného poriadku náklady

§ 196

uhrádza povinný.

§ 200ods.

1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

§ 203ods.

1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môţe uloţiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, ţe majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoţenie pohľadávky na výţivnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 5 6M Cdo 17/2012 Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, ţe odmenu, patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času, uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môţe súd uloţiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváţi, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náleţitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Podmienkou uloţenia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému je však určitá forma procesného zavinenia oprávneného.

ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“ oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď 3M Cdo 6/2012, 6 M Cdo 2/2012). Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţnil s názorom generálneho prokurátora, ţe ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na vykonanie predmetného exekučného titulu, keď oprávnený postup exekútora a exekučného súdu a dĺţku exekučného konania (vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty) nemohol ovplyvniť. Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdov niţších stupňov o trovách exekúcie, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 243bods.

2 veta prvá a ods. 3, § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou, v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.). 6 6M Cdo 17/2012 Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 4. apríla 2013 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.