3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe ich treba zrušiť. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. iných procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa prihliada nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p.
1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli konaní o mimoriadnom dovolaní namietané a ani nevyšli najavo. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu ale v konaní na súdoch niţších stupňov došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.). O vadu tejto povahy ide medziiným v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (viď R 111/1998). 3 M Cdo 7/2009 4 Rozhodnutie súdu (aţ na výnimky stanovené zákonom – viď napr. § 157 ods. 4 O.s.p.) musí obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku (resp. uznesenia – viď § 167 ods. 2 O.s.p.) podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami; jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na prijaté právne závery. Podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú pohľadávky zabezpečené záloţným právom zákonným, zmluvným, sudcovským alebo exekučným, zabezpečovacím prevodom práva, postúpením pohľadávky, prípadne obmedzením prevodu nehnuteľností vcelku podľa času vzniku záloţného práva, prípadne vzniku obmedzenia prevodu nehnuteľností (§ 157 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku). V ustanovení § 157 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku je vyjadrený princíp prednosti zaradenia pohľadávok zabezpečených niektorým z vymenovaných záloţných práv (prípadne obmedzením prevodu nehnuteľností) podľa času ich vzniku. K vyššie podanému výkladu najvyššieho súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia je pre účely preskúmavanej veci potrebné dodať, ţe odôvodnenie uznesenia súdu o schválení rozvrhu výťaţku musí obsahovať vysvetlenie, na ktoré skutočnosti súd vzal zreteľ pri zaraďovaní pohľadávok do jednotlivých skupín uvedených v § 157 ods. 1 Exekučného poriadku, a v prípade pohľadávok uvedených v § 157 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku tieţ vysvetlenie, ako (na základe čoho) bol pri rozvrhu výťaţku uplatnený tento princíp. Musí preto obsahovať údaje o tom, o aké záloţné práva ide a kedy vznikli. Takéto vysvetlenie musí obsahovať odôvodnenie rozhodnutia o schválení rozvrhu výťaţku osobitne v prípade prihlásenia viacerých pohľadávok zabezpečených samostatnými záloţným právami s odlišným okamihom vzniku. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa takéto jednoznačné a preskúmateľné vysvetlenie neobsahuje. Vyplýva z neho, ţe za pohľadávky, ktoré sa majú uspokojiť podľa § 157 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku povaţoval súd prvého stupňa pohľadávky prihlásené súdnou exekútorkou Bc. A. M. s tým, ţe ide o pohľadávky zabezpečené zriadeným exekučným právom. 3 M Cdo 7/2009 5 Pohľadávkami, na ktoré sa vzťahuje uvedené ustanovenie, neboli však len tieto pohľadávky, ale aj osem ďalších pohľadávok. Napadnuté uznesenie nekonkretizuje, kedy boli zriadené záloţné práva zabezpečujúce pohľadávky prihlásené Bc. A. M., podobne nie pri všetkých ďalších prihlásených pohľadávkach uvádza vyčerpávajúcim spôsobom údaje umoţňujúce záver o rešpektovaní vyššie uvedeného princípu prednosti. Z týchto dôvodov nemoţno povaţovať toto rozhodnutie za preskúmateľné. Tento nedostatok zostal neodstránený aj po rozhodnutí odvolacieho súdu. Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, ţe v predmetných konaniach došlo k procesnej vade v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., na ktorú musel vziať zreteľ. V písomnom vyhotovení uznesenia má súd uviesť (o.i.) označenie účastníkov konania (viď § 169 ods. 1 veta prvá O.s.p.). V záhlaví napadnutých uznesení je ako „oprávnený“ uvedený Š. S. – zástupca zamestnancov S., a.s. „v likvidácii“. V zmysle bodu I. notárskej zápisnice spísanej 27. septembra 1999 notárom JUDr. J. E. pod sp. zn. N 293/1999, Nz 260/1999, ktorá je v spise zaloţená na č.l. 4 spisu, sú ale ako oprávnení označení „zamestnanci a.s. S.“. Napadnuté rozhodnutia dôvod tohto rozporu nevysvetľujú. Najvyšší súd vzhľadom na to konštatuje, ţe k ich nepreskúmateľnosti viedla aj absencia tohto vysvetlenia. Pokiaľ generálny prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., treba uviesť, ţe mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenia nebolo moţné podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti v nich zaujatých právnych záverov, lebo v dôsledku spomenutej procesnej vady nemoţno posúdiť, či súdy správne aplikovali príslušnú právnu normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili správne právne závery. Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243i O.s.p.
1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.