Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 Cdo 454/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 10 C 161/2012, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- decembra 2012 sp. zn. 5 Co 670/2012, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- decembra 2012 sp. zn. 5 Co 670/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobkyňa podala
- septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava V ţalobu, ktorou sa voči ţalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V ţalobe medziiným uviedla, ţe predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Bratislava V, preto jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Okresný súd Bratislava V povaţoval ţalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii ţalobkyne predloţil na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1 O.s.p.). 2 5 Cdo 454/2013 Krajský súd v Bratislave uznesením z
- októbra 2012 sp. zn. 9 NcC 126/12 rozhodol, ţe sudcovia Okresného súdu Bratislava V, ktorých bliţšie konkretizoval vo výroku uznesenia, nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci. Okresný súd Bratislava V uznesením zo
- novembra 2012 č.k. 10 C 161/2012-17 vyzval ţalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 € za námietku zaujatosti podľa poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Toto uznesenie napadla ţalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, ţe v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo ţalobkyňa poprela), nezaťaţovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. Krajský súd v Bratislave uznesením z
- decembra 2012 sp. zn. 5 Co 670/2012 odvolanie ţalobkyne ako oneskorene podané odmietol. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom ţiadala rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, lebo v danom prípade jej odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe včas podané odvolanie ako oneskorene podané odmietol. Uviedla, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a ďalej, ţe odvolanie odovzdala doručovateľskej spoločnosti
- decembra 2012, teda v čase keď ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania. Ţalovaná sa k dovolaniu písomne vyjadrila (č.l. 38). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez 3 5 Cdo 454/2013 nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla ţalobkyňa dovolaním, nemá znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa ako oneskorene podané. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne z nich vyvodiť nemoţno. Prípustnosť dovolania ţalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred 4 5 Cdo 454/2013 súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Ţalobkyňa tvrdí, ţe v danom prípade jej postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť pred súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba povaţovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, ţe podmienky preň neboli splnené, pretoţe odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Podľa ustanovenia § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa ustanovenia § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. 5 5 Cdo 454/2013 Lehota na podanie odvolania je procesnou lehotou. Charakteristickou črtou procesných lehôt je, ţe sú zachované aj v prípadoch, keď sa procesný úkon v rámci lehoty nedostane do dispozičnej sféry adresáta, ale stačí, keď je urobený posledný deň lehoty osobne na súde alebo ak je odovzdaný orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe v prejednávanej veci ţalobkyňa prevzala uznesenie súdu prvého stupňa
- novembra
- Pätnásťdňová zákonná lehota na podanie odvolania jej začala plynúť
- novembra 2012 a uplynula
- decembra 2012 (štvrtok). Obsahom spisu je tieţ doloţené, ţe odvolanie bolo podľa podacej pečiatky Okresného súdu Bratislava V osobne podané
- decembra 2012 (č.l. 25 spisu) a ďalej, ţe podľa potvrdenia vydaného spoločnosťou ReMax Courier Service – „Aktuálny stav zásielky č. 13948226“ (č.l. 34 spisu), ţalobkyňa
- decembra 2012, teda pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie odvolania, odovzdala na doručenie podanie adresované Okresnému súdu Bratislava V s popisom zásielky „POH – NŠ - odvolanie k SP od 10 C 186/2012 do 10 C 156/2012 (medzi ktorými sa nachádzalo aj odvolanie k sp. zn. 10 C 161/2012) a vyjadrenie k poučeniu od 41 C 185/2012 do 7 C 162/2012“, obchodnej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o. Odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní o tom, ţe ţalobca odvolanie nepodával osobne do podateľne Okresného súdu Bratislava V vedomosť nemal; potvrdenie o doručovaní prostredníctvom doručovateľskej spoločnosti ţalobkyňa pripojila aţ k dovolaniu. Pre záver o (ne)splnení podmienky zachovania odvolacej lehoty v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 O. s. p. bolo treba sa zaoberať otázkou, či spoločnosť, ktorej bolo odvolanie
- decembra 2012 (posledný deň odvolacej lehoty) odovzdané ţalobkyňou na doručenie, moţno povaţovať za orgán, ktorý mal povinnosť odvolanie (Okresnému súdu Bratislava V) doručiť. Zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje činnosť Poštového regulačného úradu ako orgánu štátnej správy, ktorý vykonáva štátnu reguláciu a štátny dohľad nad poskytovaním poštových sluţieb a poštového platobného styku, spoluprácu s regulačnými orgánmi iných štátov v oblasti poštových sluţieb, funkciu notifikačného orgánu v oblasti štátnej regulácie voči orgánom Európskej únie a voči príslušným orgánom členských štátov Európskej únie a členským štátom Európskeho 6 5 Cdo 454/2013 zdruţenia voľného obchodu, štatistické zisťovanie pre oblasť poštových sluţieb a ďalšie činnosti. Od
- januára 2012 je poskytovanie poštových sluţieb podnikateľskou činnosťou (§ 7 ods. 2 zákona č. 324/2011 Z.z.), a to na základe registrácie poštového podniku, resp. na základe osobitného licenčného reţimu, ktoré vykonáva Poštový regulačný úrad. Poštový regulačný úrad zároveň vedie Register poštových podnikov, ktorý je verejným zoznamom poštových podnikov a je moţné ho nájsť aj na webovej stráne www.posturad.sk. Od
- apríla 2012 je v tomto registri evidovaná aj spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o. Ţalobkyňa vzhľadom k uvedenému teda dôvodne vytýka, ţe konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vţdy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2014 JUDr. Soňa M e s i a r k i n o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová