← Slovensko

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

Najvyšší súd 5 Cdo 33/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 15 C 223/2012, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo

  1. novembra 2012 sp.zn. 17 NcC 604/2012, takto r o z h o d o l : Konanie o dovolaní z a s t a v u j e. Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Ţalobkyňa podala
  2. septembra 2012 na Okresnom súde Prievidza ţalobu, ktorou sa voči ţalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V ţalobe okrem iného uviedla, ţe predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Prievidza, preto jeho sudcovia nemôţu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to ţiadala, aby Krajský súd v Trenčíne rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa. Okresný súd Prievidza povaţoval ţalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii ţalobkyne predloţil na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne (§ 16 ods. 1 O.s.p.). 2 5 Cdo 33/2014 Krajský súd v Trenčíne uznesením zo
  3. novembra 2012 sp.zn. 17 NcC 604/2012 rozhodol, ţe sudkyňa JUDr. Eva Kiššová je vylúčená z prejedávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 15C/223/
  4. Sudcovia Okresného súdu Prievidza JUDr. Klaudia Šišková, JUDr. Ľubica Chmelanová, JUDr. Beáta Gešvantnerová, JUDr. Danka Lauková, JUDr. Valéria Píšová, JUDr. Ľudmila Škvaridlová, JUDr. Katarína Zajacová, JUDr. Róbert Matulák, JUDr. Oľga Baláţová, JUDr. Jarmila Schromová, JUDr. Róbert Šorl, PhD., JUDr. Pavol Bielik, JUDr. Noema Turanovičová, Mgr. Vojtech Chmelan, JUDr. Miriam Kohútová, PhD. a Mgr. Katarína Juračková nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 15C/223/
  5. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, ţe obsahom základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je posúdiť kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť, a rozhodnúť o ňom (uznesenie ústavného súdu SR sp. zn. I. US 27/98 z 25.03.1998). Súd však nemá povinnosť vyhovieť kaţdému návrhu účastníka súdneho konania, podanému podľa § 15 O.s.p. Pri rozhodovaní zaujatosti či nezaujatosti označených sudcov okresného súdu, vychádzal z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozlišuje subjektívne a objektívne hľadisko nestrannosti sudcu. Uviedol, ţe k vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania môţe dôjsť len vtedy, keď jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, ţe nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať. V súlade s týmto argumentom potom zohľadnil, ţe namietaní sudcovia Okresného súdu Prievidza k obsahu vznesenej námietky zaujatosti sami uviedli, ţe nemajú pomer k účastníkom konania, ich zástupcom, a vo veci sa necítia byť zaujatí a súd tieto okolnosti nezistil. Naopak sudkyňa JUDr. Eva Kiššová vo svojom vyjadrení poukázala na fakt, ţe od 31.12.2008 bola zákonnou sudkyňou vo veciach 15Er a cíti sa preto v týchto veciach zaujatá. Odvolací súd uviedol, ţe prejednanie veci o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená postupom sudcu v konaní tou istou sudkyňou, zakladá pochybnosť o jej nezaujatosti, ak by mala byť škoda spôsobená postupom sudcu v posudzovanom konaní v ktorom sám rozhodoval. Z tohto dôvodu odvolací súd vylúčil sudkyňu JUDr. Evu Kiššovú z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom ţiadala zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, ţe rozhodoval 3 5 Cdo 33/2014 vylúčený sudca podľa ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 237 písm. g/ O.s.p. Krajský súd podľa nej dostatočne nevyhodnotil dôvody vylúčenia sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 15 C 223/2012, pokiaľ ide o ich pomer k účastníkom konania z hľadiska objektívnej stránky zaujatosti. Nestrannosť sudcu podľa ţalobkyne, patrí medzi podmienky konania, ktorú súd skúma kedykoľvek za konania preto poukázala na tkz. „ekonomická závislosť“ okresného súdu a jeho sudcov, na ţalobkyňou poţadovanej náhrade škody a nemajetkovej ujmy, ktorá zakladá ich pomer k veci, a vylučuje ich z prerokúvania a rozhodovania veci. Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas ţalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 10a ods. 1, 2 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu, rozhoduje iný senát tohto súdu. V tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je upravená funkčná príslušnosť najvyššieho súdu tak, ţe tento súd je príslušný rozhodovať o dovolaniach vedy, ak je dovolaním napádané rozhodnutie krajského súdu vydané v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom dovolania len také rozhodnutie súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Rozhodnutie krajského súdu o vylúčení sudcov z prejednávania a rozhodovania veci však nemoţno povaţovať za rozhodovanie odvolacieho súdu. Ide síce o rozhodnutie konečné, ale vynesené mimo rámca inštančného postupu, v ktorom krajský súd nekoná ani ako súd 4 5 Cdo 33/2014 prvého stupňa, ani ako súd odvolací. Proti takémuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa ţiadny opravný prostriedok a neexistuje ani ţiadny funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto opravnom prostriedku rozhodnúť. V danom prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd v Trenčíne rozhodoval nie ako súd odvolací (nekonal v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.), ale ako súd nadriadený Okresnému súdu Prievidza (konal v zmysle § 14 a nasl. O.s.p.). Dovolaním ţalobkyne je teda napadnuté rozhodnutie iného neţ odvolacieho súdu; takéto rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom dovolania. Z uvedeného vyplýva, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný k rozhodovaniu o dovolaní, ktorým bolo napadnuté uvedené uznesenie krajského súdu, lebo toto rozhodnutie nebolo vydané v odvolacom konaní. Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, predovšetkým či patrí vec do právomoci súdu, ak je daná jeho vecná alebo funkčná príslušnosť (§ 103, § 104 O.s.p.). Pokiaľ sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. V danom prípade je v občianskom súdnom konaní upravená funkčná príslušnosť na rozhodovanie o dovolaní tak, ţe jediným príslušným súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky, a pokiaľ nie je príslušný tento súd, nie je iný súd, ktorý by mohol v tejto veci rozhodovať. Z uvedeného vyplýva, ţe ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, lebo Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne príslušný a nie je tu iný príslušný súd, príp. orgán, ktorému by bolo moţné vec postúpiť; súd preto konanie zastavil (§ 104 v spojení s § 243c O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmavaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia. Dovolateľka z procesného hľadiska zavinila, ţe sa dovolacie konanie muselo zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť ţalovanej trovy tohto konania. Dovolací súd jej nepriznal náhradu trov konania, lebo nepodala návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). 5 5 Cdo 33/2014 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  6. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  7. apríla 2014 JUDr. Vladimír Magura v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.