1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe colníkov“) prepustený zo sluţobného pomeru colníka z dôvodu porušenia základných povinností colníka zvlášť hrubým spôsobom a porušenia povinností nadriadeného vyplývajúcich z ust. § 44 ods. 3 písm. a/, b/, h/ a § 45 písm. a/, c/, d/, f/ zákona č. 200/1998 Z.z., pretoţe dňa 31.10.2008 po dohode s colníčkou A. B. v rozpore so skutočným stavom veci podpísal úradný záznam č.j. 237/2008 – 5311 o nájdení skrytej veci 400 ks cigariet zn. Classic červené a vydal verejnú vyhlášku 44442/2008-5311 zo dňa 31.10.2008 aj napriek tomu, ţe mal vedomosť o tom, ţe predmetné cigarety zistila ukryté colníčka u cestujúcej a po zistení týchto skutočností neprijal ţiadne opatrenia, aby takéto konanie napravil. Ţalobca si tak nesplnil povinnosti nadriadeného uloţené v ustanovení § 45 písm. a/, c/, d/ a f/ zákona o štátnej sluţbe colníkov. Dňa
krajského súdu dôvodné, pretoţe zákonným procesným právom ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu je pouţiť v administratívnom konaní akýkoľvek dôkaz získaný legálnym spôsobom v inom konaní, t.j. aj v trestnom konaní. Námietku spochybňujúcu dodrţanie dvojmesačnej lehoty pre rozhodnutie taktieţ vyhodnotil ako nedôvodnú po zistení, ţe subjektívna lehota bola prvostupňovým orgánom dodrţaná. Aţ dňa 07.01.2009 bol totiţ riaditeľovi Colného úradu Michalovce (správnemu orgánu prvého stupňa) sprístupnený zvukový a obrazový záznam vyhotovený orgánom činným v trestnom konaní, z ktorého vyplynuli dva skutky týkajúce sa ţalobcu (zo dňa 23.10.2008 a 31.10.2008), pričom druhý z nich bol uvedený v rozhodnutí o prepustení zo sluţobného pomeru zo dňa 20.01.2009 ako dôvod prepustenia, čím zákonná lehota bola dodrţaná. Za nedôvodnú povaţoval krajský súd aj námietku ţalobcu poukazujúcu na údajné rozšírenie dôvodov prepustenia zo sluţobného pomeru, pretoţe ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia iba konkretizoval zistenia vyplývajúce z dokazovania a týkajúce sa skutku zo dňa 31.10.2008 a poznamenal, ţe konanie vo veci skončenia sluţobného pomeru colníka nie je procesne viazané zásadou koncentrácie konania. Vychádzajúc zo zisteného 3 Sţo/10/2012 3 skutkového a právneho stavu mal krajský súd za preukázané, ţe ţalobca porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a správne orgány oboch stupňov dodrţali všetky procesné ustanovenia dané zákonom o štátnej sluţbe colníkov v znení neskorších predpisov pri prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS SR sp. zn. 5Sţ 35/2002), z ktorej vyplýva, ţe nielen úmyselné konanie porušujúce sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť, aké bolo v danej veci preukázané ţalobcovi, ale aj nedbanlivostné konanie môţe byť dôvodom pre skončenie sluţobného pomeru colníka. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ktorý ţiadal rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie. Keďţe
záveru krajského súdu ţiadna z námietok uvedených v ţalobe nie je dôvodná, s jeho tvrdením sa v ţiadnom prípade nestotoţňuje. Krajský súd konštatuje, ţe skutočnosti uvedené v rozhodnutí sú v súlade so zisteným skutkovým stavom, pričom vychádza z porovnania obsahu úradného záznamu podplukovníka Ing. L. B. s obsahom videozáznamu zo dňa 31.10.2008 v čase o 19.27 hod. zadováţeného v trestnom konaní, a s obsahom prepisu zvukového záznamu z uvedeného času, v rámci ktorého bol vo výkone sluţby. Uţ v podanom odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu poukázal na zvukovo-obrazový záznam zabezpečený v trestnom konaní, ktorý bol vyhotovovaný pomocou technicko- informačných prostriedkov, pretoţe dôkazom
rozhodnutia mali byť len výpisky z tohto záznamu a namietal neprípustnosť pouţitia tohto dôkazu pre účely konania o prepustení so sluţobného pomeru, pre rozpor s právnymi predpismi. Na legálnosť pouţitia dôkazu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či to účastník navrhne alebo nie, pretoţe nie je moţné podporovať činnosťou súdu nelegálne pouţitie dôkazov v akomkoľvek konaní. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti je správny orgán povinný posudzovať, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či z tohto hľadiska moţno vyčítať aj určité chyby, lebo na dôkazy získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi nemoţno prihliadať. Pri absencii tohto dôkazu ţalovaný vôbec nepreukázal existenciu akéhokoľvek porušenia sluţobnej povinnosti, a samozrejme uţ vôbec nie porušenie sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, a postupoval bez rešpektovania základnej zásady trestného konania, prezumpcie neviny. Pokiaľ sa súd oboznamoval s prekladom obrazového a zvukového záznamu na pojednávaní dňa 11.03.2010, on sám nemal moţnosť vyjadriť sa k takémuto dôkazu a nie je pravdou, ţe sa tak stalo z príčin na jeho strane. Takýmto postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a vyjadriť sa k dôkazom. Zdôraznil, ţe neporušil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z ust. § 44 ods. 3 písm. a/, b/ a h/ zákona o štátnej sluţbe colníkov a ani spôsobom ako je uvedený v rozhodnutí o prepustení zo sluţobného pomeru. Nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, ţe cigarety boli zaistené pri osobnej prehliadke cestujúcej a preto postupoval v súlade so základnými povinnosťami vyplývajúcimi mu z colného zákona. Skutok popísaný v rozhodnutí sa nestal, ţalovaný mu ho nepreukázal a nebola naplnená skutková podstata pre prepustenie zo štátnej sluţby colníka a to ani nedbanlivostným konaním. 3 Sţo/10/2012 4 Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť z dôvodu, ţe ţalobca hrubo porušil sluţobnú prísahu a základnú sluţobnú povinnosť a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, lebo sa dopustil konania, ktoré by mohlo narušiť váţnosť colnej správy v očiach verejnosti alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Konanie ţalobcu bolo preukázané viacerými dôkazmi, najmä však informačno-technickými prostriedkami, ktorých pouţitie bolo realizované zákonným spôsobom na základe príkazu sudcu Špeciálneho súdu v Pezinku. O protiprávnom konaní ţalobcu a výsledkoch pouţitia informačno-technických prostriedkov sa osobne presvedčil aj riaditeľ Colného úradu Michalovce, ktorému bol sprístupnený zvukový a obrazový záznam z výkonu štátnej sluţby, o čom spísal úradný záznam. Do právoplatného skončenia trestného stíhania ţalobcu nebolo potrebné vyčkať, a sankciu za porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti nie je moţné stotoţňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Zákonné predpoklady prepustenia zo sluţobného pomeru musia byť dané v čase rozhodovania, nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďţe porušenie sluţobnej prísahy, resp. sluţobnej povinnosti nemusí nevyhnutne dosahovať intenzitu trestného činu. Neobstojí ani ţalobcom vznesená námietka premlčania, pretoţe dôvod prepustenia riaditeľ colného úradu zistil najskôr pri sprístupnení zvukového a obrazového záznamu, skutočnosti si overil v príslušných evidenciách a získal ďalšie dôkazy, ktoré preukazujú protiprávne konanie ţalobcu. Rozhodnutie o prepustení zo sluţobného pomeru bolo ţalobcovi doručené dňa 22.01.2009, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 3 Sţo/161/2010-62 zo dňa 19.08.2010 rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/77/2009-40 zo dňa 11. marca 2010 potvrdil. Ţalobca podal proti rozsudku sťaţnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. II. ÚS 5/2011-77 zo dňa 15. decembra 2011 rozhodol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp.zn. 3 Sţo/161/2010 porušil čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd v súvislosti s tým, ţe orgány verejnej správy a Krajský súd v Košiciach oprávnene pouţili ako dôkaz obrazovo-zvukový záznam získaný v trestnom konaní. Súčasne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Sţo/161/2010 z 19.08.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v ďalšom konaní vychádzal z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 5/2011-77 zo dňa 15. decembra 2011, ktoré tvorí právny rámec ďalšieho konania. „Podstatou sťažovateľovej argumentácie je, že vzhľadom na ustanovenie § 114 ods. 7 Trestného poriadku, ako aj § 3 ods. 1 a 2 zákona o ochrane pred odpočúvaním nebolo možné použiť obrazovo-zvukový záznam získaný v trestnom konaní použitím informačno- technických prostriedkov v konaní o skončenie služobného pomeru žalovaného. 3 Sţo/10/2012 5 Treba prisvedčiť všeobecným súdom, že sťažovateľ námietku neprípustnosti obrazovo- zvukového záznamu ako dôkazu v správnom konaní vôbec neuplatnil, a to dokonca ani v žalobe podanej krajskému súdu. Urobil tak až na pojednávaní krajského súdu konanom 11. marca 2010. Zároveň však treba konštatovať, že vykonanie tohto dôkazu krajským súdom namietol akonáhle sa o vykonanom dôkaze dozvedel. Sťažovateľ, ale ani jeho právny zástupca totiž neboli prítomní na pojednávaní konanom 25. februára 2010, keď došlo k vykonaniu dôkazu, pričom svoju neúčasť ospravedlnili a žiadali pojednávanie odročiť. Argument krajského súdu,
ktorého sťažovateľ vykonanie dôkazu v rámci správneho konania namietal na súde až po uplynutí zákonnej lehoty
1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže v zákonnej lehote podaná žaloba takúto námietku neobsahovala, sa javí ako irelevantný. Krajský súd totiž zrejme nebol s dôkazom vykonaným v správnom konaní spokojný (i keď neuviedol prečo), pretože postupom
1 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku vykonal sám dokazovanie „oboznámením sa s videozáznamom“ na pojednávaní konanom
tohto kritéria. Ďalej treba prisvedčiť krajskému súdu a najvyššiemu súdu, že vzhľadom na ustanovenie § 227 ods. 1 zákona o štátnej službe za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočným stav veci. Takýmto prostriedkom je nepochybne aj obrazovo-zvukový záznam. Ani sťažovateľ vo všeobecnej rovine tento záver všeobecných súdov nenapáda. Zrejme s odvolaním sa na dôvetok tohto ustanovenia,
ktorého za dôkaz môžu slúžiť iba také prostriedky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, namieta, že použitie obrazovo-zvukového záznamu získaného v trestnom konaní v danom prípade bolo treba považovať za nepovolené. Procesné ustanovenie,
ktorého za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, pokiaľ sú v súlade s právnymi predpismi, treba z ústavnoprávneho hľadiska považovať za kolíziu verejného záujmu a ochrany práv. Ide totiž o stret medzi verejným záujmom na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia v konaní a ochranou určitých práv, resp. oprávnených záujmov, ktoré bránia použitiu niektorého dôkazného prostriedku. Vo všeobecnej rovine možno konštatovať, že prednosť má verejný záujem na dôslednom objasnení rozhodujúcich skutočností potrebných na vydanie rozhodnutia, avšak za súčasného spolupôsobenia bŕzd daných s ohľadom na ochranu určitých práv, resp. oprávnených záujmov. Tým je dané, že nie všetky prostriedky, pomocou ktorých by objektívne bolo možné zistiť a objasniť stav veci, sa smú použiť v príslušnom konaní. Z ustanovenia § 114 ods. 7 Trestného poriadku vyplýva zásadný zákaz použitia obrazovo-zvukového záznamu získaného v rámci konkrétneho trestného konania v inom trestnom konaní, avšak s určitými taxatívne vymenovanými výnimkami. Trestný poriadok upravuje matériu získavania a použitia obrazovo-zvukových záznamov zhotovených informačno-technickými prostriedkami iba v rámci trestného konania. Naproti tomu získavanie a použitie obrazovo-zvukových záznamov zhotovených informačno-technickými 3 Sţo/10/2012 7 prostriedkami v iných konaniach, resp. pre účely iných konaní upravuje zákon o ochrane pred odpočúvaním (§ 1 ods. 1 a 2 )“ . Najvyšší súd na odvolaciu námietku sťažovateľa o neprípustnosti použitia obrazovo- zvukového záznamu z trestného konania v odôvodnení svojho v rozsudku nijako nereagoval a s námietkou sa nevysporiadal, hoci táto mala pre posúdenie veci zásadný význam. Nezaujal teda žiadne stanovisko v otázke vzájomného vzťahu medzi ustanovením § 227 ods. 1 zákona o štátnej službe na jednej strane a ustanoveniami § 114 Trestného poriadku a § 3 zákona o ochrane pred odpočúvaním na strane druhej. Z tohto aspektu je rozsudok najvyššieho súdu zjavne neodôvodnený a v končenom dôsledku nepreskúmateľný, keďže nedáva dostatočnú odpoveď na sťažovateľom nastolenú rozhodujúcu právnu otázku. V podstate a primárne to znamená porušenie základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 2 ústavy. Zároveň sekundárne tým došlo aj k zásahu do základného práva na súkromie
čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru (bod 1 výroku nálezu). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) opätovne preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce a s prihliadnutím na záväzné časti právneho názoru ústavného súdu doplnil argumentáciu a právne úvahy k námietke sťaţovateľa o neprípustnosti pouţitia obrazovo-zvukového záznamu získaného v trestnom konaní v správnom konaní o skončenie sluţobného pomeru colníka. Súčasne
3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a
2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Zásadná právna otázka znie, či je právne prípustné pre účely zistenia porušenia služobnej disciplíny colníka alebo policajta, ktoré sa skutkovo prekrýva s dôvodným podozrením zo spáchania trestného činu, použiť v konaní o skončenie služobného pomeru obrazovo-zvukový záznam (ITP) získaný v jeho trestnej veci, v trestnom konaní z vyšetrovacieho spisu. Táto otázka musí byť preskúmaná v dvojstupňovom súdnom konaní.
7 Trestného poriadku v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy, moţno záznam ako dôkaz pouţiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin zneuţívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva. Uvedené ustanovenie obsahuje zákaz pouţitia vyhotovených obrazovo-zvukových záznamov v inej trestnej veci. Predmetom konania najvyššieho súdu v správnom súdnictve nebola trestná vec. Z tohto dôvodu najvyšší súd implicitne vychádzal z názoru, ţe uvedené ustanovenie nie je v rámci súdneho prieskumu zákonnosti relevantné a ani Trestný poriadok nie je prameňom správneho práva, pokiaľ niektorý z právnych predpisov, ktoré sú prameňom správneho práva na pouţitie Trestného poriadku neodkazuje. 3 Sţo/10/2012 8 Ustanovenie § 114 Trestného poriadku je systematicky zaradené do piatej hlavy Trestného poriadku s názvom „Zabezpečovanie informácií“. Dokazovanie je samostatne upravené v šiestej hlave Trestného poriadku s názvom „Dokazovanie“. Z uvedeného je zrejmé, ţe zákon rozlišuje medzi zabezpečovaním informácií a dokazovaním. Trestný poriadok v § 1 (predmet zákona) upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Vzhľadom na právomoc súdov v občianskom súdnom konaní § 7, § 8 O.s.p. najvyšší súd v pôvodom rozhodnutí nevytkol krajskému súdu, ţe sa aplikáciou tohto ustanovenia nezaoberal. Krajský súd v ďalšom konaní doplní argumentáciu k ust. § 114 Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu o skončenie sluţobného pomeru colníka. Trestný poriadok neobsahuje ustanovenie zakazujúce pouţiť dôkazy získané v trestnom konaní v iných konaniach, napr. v správnom konaní o skončenie sluţobného pomeru. Trestný poriadok je v tejto časti indiferentným a tieto otázky vo svojich ustanoveniach nerieši. Táto právna otázka bude ustálená krajským súdom v súčinnosti s účastníkmi konania. Najvyšší súd neurčuje túto časť právneho názoru pre krajský súd ako záväznú, ale ako predmet na právnu argumentáciu v prvostupňovom konaní. Krajský súd v súčinnosti s účastníkmi konania musí jednoznačne zodpovedať aj predbeţnú otázku, či ide o údaje získané pouţitím informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní, t.j., či išlo o nariadenie ich pouţitia výlučne pre trestné konanie. Ak ide o údaje získané v trestnom konaní je potrebné jednoznačne uviesť ustanovenia dotknutých právnych predpisov alebo iných prameňov práva, ktoré bránia ich pouţitiu v konaní o skončenie sluţobného pomeru colníka. Zákon o ochrane pred odpočúvaním je relevantným predpisom i pre správne konanie o skončenie sluţobného pomeru colníka. Tejto skutočnosti mal Krajský súd v Košiciach venovať pozornosť.
1 zákona o ochrane pred odpočúvaním tento zákon ustanovuje podmienky pouţitia informačno-technických prostriedkov bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu zasahuje do súkromia orgán štátu, ktorý informačno-technický prostriedok pouţíva.
2 zákona o ochrane pred odpočúvaním tento zákon sa nevzťahuje na pouţitie informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní
osobitného zákona. (Trestný poriadok). Právnou otázkou, ktorá vyplýva z aplikácie ust. § 1 ods. 2 zákona o ochrane pred odpočúvaním je, či svojou vecnou pôsobnosťou uvedené ustanovenie vylučuje pouţitie údajov získaných informačno-technickými prostriedkami v trestnom konaní v konaní o skončenie sluţobného pomeru colníka. Zákon o ochrane pred odpočúvaním rozlišuje medzi pouţitím informačno-technického prostriedku (§ 3 ods. 1) a pouţitím údajov získaných informačno-technickým prostriedkom. Otázka subsidiarity pouţitia údajov získaných 3 Sţo/10/2012 9 v trestnom konaní za splnenia podmienky § 3 ods. 2 zákona o ochrane pred odpočúvaním je ďalšou, ku ktorej sa krajský súd v ďalšom konaní musí vyjadriť.
1 zákona o ochrane pred odpočúvaním informačno-technický prostriedok moţno pouţiť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti štátu, obranu štátu, predchádzanie a objasňovanie trestnej činnosti alebo na ochranu práv a slobôd iných. Pouţitím informačno-technického prostriedku sa môţe základné právo alebo sloboda obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a nie dlhšie, ako je to nevyhnutné na dosiahnutie zákonom uznaného cieľa, na ktorý slúţi. Predchádzanie trestnej činnosti colníkov pri výkone ich sluţby a v mieste výkonu sluţby je relevantným dôvodom pre pouţitie informačno-technického prostriedku. Najvyšší súd vychádza zo skutočnosti, ţe nevyhnutnosť ich pouţitia vyplýva i z okolností tohto prípadu, na vonkajšej hranici colného územia EU s Ukrajinou.
2 zákona o ochrane pred odpočúvaním údaje získané informačno- technickými prostriedkami moţno pouţiť výlučne na dosiahnutie účelu pri plnení úloh štátu, ktoré spĺňajú podmienky
odseku 1. Túto zákonnú podmienku povaţuje najvyšší súd v tomto štádiu konania za osvedčenú. Jej splnenie však bude predmetom skúmania krajského súdu.
1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Najvyšší súd v tomto štádiu konania nezistil existenciu ustanovenia Trestného poriadku, ktoré by zakazovalo pouţitie obrazovo-zvukového záznamu v inom ako trestnom konaní. Ustanovenie § 114 ods. 7 Trestného poriadku pouţíva pojem „v inej trestnej veci“ a nie pojem v „inej veci“. To znamená, ţe pouţitie záznamu je obmedzené, ak vedie k trestnej zodpovednosti. Trestná zodpovednosť má však prísnejšie podmienky na uplatnenie ako disciplinárna zodpovednosť colníkov, ktorí podliehajú sluţobnej disciplíne. Ustanovenie § 180 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej sluţbe colníkov vymedzuje druhy skončenia sluţobného pomeru colníkov a v § 183 sa uvádzajú spôsoby skončenia sluţobného pomeru prepustením. Služobný úrad prepustí colníka zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby (§ 183 ods. 1 písm. d/ cit. zákona). Z obsahu súdneho a administratívneho spisu ţalovaného najvyšší súd zistil, ţe ţalobca po zloţení sluţobnej prísahy colníka v štátnej sluţbe dňa 01.07.1998 pracoval na pobočke Colného úradu Čierna nad Tisou. Dňa 20.01.2009 pod. č. R-18/2009-5334 vydal 3 Sţo/10/2012 10 riaditeľ Colného úradu Michalovce rozhodnutie, ktorým
1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. prepustil zo sluţobného pomeru colníka kpt. Ing. J. Š., v stálej štátnej sluţbe vo funkcii hlavný colný referent, poverený zastupovaním dočasne neobsadenej funkcie vedúceho zmeny pobočky Colného úradu Michalovce, miesto výkonu štátnej sluţby Čierna nad Tisou z dôvodu, ţe zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti colníka stanovené v § 44 ods. 3 písm. a/, b/ a h/ zákona a to tým, ţe dňa 31.10.2008 po dohode s colníčkou A. B. v rozpore so skutočným stavom veci podpísal úradný záznam č.j. 237/2008- 5311 o nájdení skrytej veci 400 ks cigariet zn. Classic červené a vydal verejnú vyhlášku 44442/2008-5311 zo dňa 31.10.2008 aj napriek tomu, ţe mal vedomosť o tom, ţe predmetné cigarety zistila ukryté colníčka A. B. u cestujúcej. Ako colník si ţalobca nesplnil povinnosti nadriadeného uloţené v § 45 písm. a/, c/, d/ a f/ zákona (organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej sluţby podriadených colníkov, vyvodzovať dôsledky z porušovania sluţobných povinností, viesť podriadených colníkov k sluţobnej disciplíne a zabezpečovať dodrţiavanie príslušných právnych predpisov spojených s výkonom štátnej sluţby colníka), nakoľko dňa 31.10.2008 po vykonaní kontroly cestujúcej mal vedomosť, ţe jemu podriadená colníčka po zistení colného priestupku u cestujúcej nepostupovala
ustanovenia § 72 a nasl. zákona č. 199/2004 Z.z. (colný zákon) a neprijal ţiadne opatrenia na nápravu, čím porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby.
výroku sluţobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 185 ods. 3 citovaného zákona. Po podaní odvolania ţalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie ţalobcu zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného vyplýva, ţe protiprávne konanie zakladajúce dôvod prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti bolo ţalobcovi preukázané dôkazom, a to úradným záznamom riaditeľa colného úradu, ktorý sa osobne oboznámil so zápisnicou z výsluchu ţalobcu (príloha 22 administratívneho spisu) ktorú mu sprístupnil vyšetrovateľ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky dňa 07.01.
1 zákona o ochrane pred odpočúvaním kópiu zvukového, obrazového alebo zvukovo-obrazového záznamu (ďalej len „záznam“), ktorý bol vyhotovený pouţitím informačno-technického prostriedku, moţno postúpiť len vecne a miestne príslušnému štátnemu orgánu, ak záznam môţe byť dôkazom v konaní vedenom pred príslušným štátnym orgánom v medziach jeho zákonom ustanovenej právomoci. Vecne a miestne príslušný štátny orgán, ktorému bol záznam postúpený, nesmie vyhotoviť kópiu záznamu ani záznam alebo jeho prepis poskytnúť k nahliadnutiu, či skopírovaniu inej osobe, inému štátnemu orgánu alebo orgánu územnej samosprávy alebo inej samosprávy.
2 zákona o ochrane pred odpočúvaním ak sa majú informácie získané pouţitím informačno-technického prostriedku pouţiť ako dôkaz v trestnom konaní, vyhotoví orgán štátu písomný záznam s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti pouţitia informačno-technického prostriedku; k písomnému záznamu orgán štátu priloţí záznam a jeho doslovný prepis. Informácie získané pouţitím informačno-technického prostriedku, ktoré sa nevzťahujú na dôvody jeho pouţitia uvedeného v ţiadosti, sa môţu pouţiť ako dôkaz v trestnom konaní, len ak sa týkajú trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou moţno pouţiť informačno-technický prostriedok.
3 zákona o ochrane pred odpočúvaním ak sa informačno-technický prostriedok pouţil v rozpore s týmto zákonom, záznam získaný pri takom pouţití alebo akýkoľvek iný výsledok nezákonného pouţitia informačno-technického prostriedku nijaký štátny orgán ani iný orgán verejnej moci nesmie pouţiť ako dôkaz, ani uznať za dôkaz okrem trestného alebo disciplinárneho konania proti osobe, ktorá záznam nezákonne vyhotovila alebo dala príkaz na jeho vyhotovenie. Nezákonne získaný záznam alebo iný výsledok sa musí zničiť v prítomnosti zákonného sudcu príslušného na vydanie povolenia do 24 hodín od protiprávneho pouţitia informačno-technického prostriedku. Uznesením Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej sluţby, Odbor inšpekčnej sluţby, 4. Inšpekčné oddelenie bolo voči ţalobcovi vznesené konkrétne obvinenie zo spolupáchateľstva zločinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom podielnictva. Vychádzajúc z nálezu ústavného súdu, pre posúdenie veci má zásadný význam námietka neprípustnosti pouţitia obrazovo-zvukového záznamu z trestného konania tak, ako aj stanovisko v otázke vzájomného vzťahu medzi ustanovením § 227 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe na strane jednej a ustanoveniami § 114 Trestného poriadku a § 3 zákona o ochrane pred odpočúvaním na strane druhej. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (§ 227 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej sluţbe colníkov). Preto je v ďalšom konaní nevyhnutné identifikovať prípadný nesúlad s právnymi predpismi. 3 Sţo/10/2012 12 Zákon č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným pouţitím informačno- technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane pred odpočúvaním“) v ustanovení § 1 ustanovuje podmienky pouţitia informačno- technických prostriedkov bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu zasahuje do súkromia orgán štátu, ktorý informačno-technický prostriedok pouţíva. Správne orgány v tomto konkrétnom prípade usúdili, ţe konanie colníka (vyššie uvedené v texte tohto rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené ako dôkazom obrazovo-zvukovým záznamom získaným v trestnom konaní) spočívajúce v porušení sluţobnej prísahy a sluţobných povinností dosiahlo takej intenzity, ţe napĺňa zákonný dôvod ustanovenia § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z.
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Senát najvyššieho súdu dospel k záveru, ţe krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia síce vyjadril k podstate veci, ktorou je porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ale keďţe rozhodnutie neodôvodnil v právnom rámci určeným ústavným súdom, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na východiská uvedené v náleze ÚS SR č. k. II ÚS 5/2011-77 zo dňa 15. decembra 2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/77/2009-40 zo dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.