Najvyšší súd Slovenskej republiky 2Sžo/28/2013 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: UFA Sports Slovakia, s.r.o., Lakeside Park I 01, Tomášikova 64, 831 04 Bratis

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods.

§ 214

ods.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov: Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania ţalovaného posudzoval, či ţalovaný ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietky ţalovaného ako i ţalobcu zisťoval, či konanie pred ţalovaným ako i krajským súdom, bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Krajský súd v danom prípade sa snaţil síce svoj postup správne odôvodniť, avšak sám ţiadne dôkazné prostriedky bliţšie nevyhodnotil, a to napriek tomu, ţe podklady tvorili 3 2Sžo/28/2013 rozsiahly obsah administratívneho spisu, avšak iba vo všeobecnej rovine sa stotoţnil s argumentáciou ţalobcu, na ktorú vo svojej ţalobe poukazoval ţalobca. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu je nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Krajský súd si nemôţe svoju rozhodovaciu činnosť zjednodušiť tým, ţe v dôvodoch svojho rozhodnutia v podstate len poukáţe na skutočnosť, ţe sa stotoţňuje so ţalobcom a preberie jeho argumentáciu. Procesným právom účastníka konania je aj jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. totiţ znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi konania odníma moţnosť náleţite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07). Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 9.12.1994). 4 2Sžo/28/2013 Taktieţ Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozsiahlej judikatúre venoval veľkú pozornosť problematike náleţitostí odôvodnenia rozhodnutí, v ktorej zdôrazňoval, ţe z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z

1. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďţe z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva ako súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu na základe ţaloby, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú odpoveď na zásadné námietky účastníkov konania. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu, tak ako je formulované, je nepresvedčivé a zjavne neodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a javí sa byť arbitrárnym. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd si v dôvodoch svojho rozsudku protirečí a potom pochybil i v tom, ţe na jednej strane predmetnú vec meritórne i prejednal, keďţe rozhodnutie správneho orgánu zrušil a na strane druhej, vo svojom rozsudku na strane 8, tvrdí krajský súd, „ţe v preskúmavanej veci išlo o rozhodnutie ţalovaného, ktoré je rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, z ktorého charakteru nevyplýva, ţe ide o konečné rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa odvolanie a ţe účastník má právo na podanie riadneho opravného prostriedku – odvolania. Ţalovaný správny orgán však nepoučil účastníka o moţnosti podať riadny opravný prostriedok na druhostupňový správny orgán - odvolanie, ale poučil ho o tom, ţe ide o rozhodnutie konečné, ktoré je moţné preskúmať len súdnou ţalobou.“ Keďže v danom prípade krajský súd dospel sám k záveru, že poučovacia povinnosť žalovanej je v rozpore so zákonom a že vo veci má rozhodovať ešte odvolací správny orgán (s ktorou skutočnosťou sa stotožňuje i odvolací súd), bolo potom povinnosťou krajského súdu zaoberať sa prioritne otázkou, či je vo veci príslušný konať, a teda, či je vybavený právomocou rozhodnúť o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej v konaní podľa piatej časti hlavy druhej O.s.p.. V tomto prípade ide preto o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania (vecnej a funkčnej 5 2Sžo/28/2013 príslušnosti súdu). Súdy skúmajú svoju právomoc skôr, ako začnú vo veci konať a ich právomoc na konanie musí byť v právnom predpise uvedená pozitívne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, bolo v danom prípade povinnosťou krajského súdu konanie vo veci zastaviť a po právoplatnosti uznesenia vec postúpiť príslušnému správnemu orgánu, ktorý je vo veci odvolacím správnym orgánom, ktorý procesný postup by bol súladný s príslušnou procesnou právnou úpravu, uvedenou v § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p. Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým bolo potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3, veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu a vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodol. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v novom rozhodnutí podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodnúť opätovne aj o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov tohto odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
2. augusta 2014 JUDr. Jozef M i l u č k ý , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková