Obsah (8)

§ 219§ 112§ 239§ 10§ 2§ 5§ 8§ 243b

Najvyšší súd 6 Cdo 424/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnych veciach ţalobcu L.., I., so sídlom v B., P., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C.., so

ktorého mu okresný súd vyrubil súdny poplatok v rozpore s ustanovením § 13 zákona č. 71/1992 Zb., keď nesprávne posúdil právne účinky ním podaných návrhov. Uviedol, ţe príkaz vyplývajúci pre okresný súd z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z

1. júna 2008 sp. zn. II. ÚS 148/2008 (ďalej len „Nález“), ktorý vyslovil porušenie základného práva ţalobcu na súdnu ochranu neprijatím podania, sa týkal len podania z
2. júla 2006 urobeného ţalobcom elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom, s dôrazom na to, ţe právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Dospel k záveru, ţe splnenie príkazu vyplývajúceho z Nálezu, aby okresný súd o podaní ţalobcu konal

príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a pripísal mu účinky, ako keby bolo podané v roku 2006, vyţaduje od ţalobcu preukázať, ţe návrhy na začatie konania doručené okresnému súdu v roku 2013, sú totoţné s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2006, čo však ţalobca nesplnil. Okresný súd postupoval preto správne, keď podania ţalobcu doručené súdu 11. marca 2013 zapísal ako nové návrhy na začatie konania a neakceptoval tvrdenie ţalobcu o nemoţnosti vyrubiť súdny poplatok pre uplynutie lehoty uvedenej v § 13 zákon č. 71/1992 Zb.. Dospel k správnemu úsudku,

ktorého podaním návrhov došlých na súd 11. marca 2013 vznikla ţalobcovi poplatková povinnosť a správne konania pre nesplnenie si tejto povinnosti zastavil. Okresný súd týmto postupom neodňal ţalobcovi moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.. Odvolaniami napadnuté uznesenia okresného súdu preto

§ 219ods.

1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Obranu ţalobcu spočívajúcu v tom, ţe po rozhodnutí ústavného súdu originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006 nemohol jednotlivým všeobecným súdom predloţiť, lebo boli priloţené k jeho ústavným sťaţnostiam a následne zaslané Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, povaţoval za nenáleţitú. Poukázal na to, ţe uţ Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí z

1. septembra 2012, konajúc o sťaţnosti č. 50645/2008, reagoval na tento argument ţalobcu. Skonštatoval, ţe vo formulári sťaţnosti ako aj v iných dokumentoch súdu je výslovne uvedené, ţe sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov na účely individuálnej sťaţnosti a ţe napriek tejto inštrukcii ţalobca k svojmu podaniu priloţil originálne DVD nosiče a o ich vrátenie nepoţiadal, jeho argument o nemoţnosti predloţiť tieto DVD nosiče všeobecným súdom je preto neudrţateľný (bod 38 odôvodnenia rozhodnutia). 3 6 Cdo 424/2013 Proti týmto uzneseniam odvolacieho súdu podal včas dovolania ţalobca. Uviedol, ţe konajúce súdy mu zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, hoci k tomu neboli splnené zákonné podmienky, odňali moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Naďalej trval na svojom tvrdení, ţe podania, ktoré boli súdu prvého stupňa doručené
2. marca 2013, nie sú ţiadnym novým návrhom na začatie konania, ale ţe ide o písomné vyhotovenia toho podania, o ktorom ústavný súd rozhodol v citovanom náleze. V zmysle Nálezu zostali preto zachované právne účinky týchto návrhov ku dňu jeho pôvodného podania, t. j. ku dňu
4. 2006, čo však súdy nerešpektovali. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe prvostupňový aj odvolací súd na jednej strane popierajú totoţnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku
5. Nesúhlasil so záverom konajúcich súdov, ţe je jeho povinnosťou preukazovať, ţe podania z roku 2013 sú totoţné s tými, ktoré boli podané v roku
6. Nemoţno totiţ od neho ţiadať splnenie tých povinností, ktoré by nemal, keby okresný súd jeho práva neporušil. Práve naopak, bolo povinnosťou okresného súdu prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol prijať (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči). So zreteľom na Nález bolo v danom prípade potrebné vychádzať z toho, ţe ním podané návrhy v roku 2013 boli v súlade so zákonom podané uţ v roku
7. Súdny poplatok za návrh na začatie konania pre uplynutie lehoty uvedenej v § 13 zákon č. 71/1992 Zb. preto uţ nebolo moţné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdov za následok odňatie moţnosti pred súdom konať. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenia krajského súdu a tieţ ním potvrdené uznesenia súdu prvého stupňa zrušiť a veci vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

§ 112ods.

1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania môţe súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. S prihliadnutím na totoţnosť predmetu konania, totoţnosť v osobe dovolateľky a skutkovú i právnu súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených tunajším súdom pod sp. zn. 6 Cdo 424/2013, 6 Cdo 426/2013, 6 Cdo 428/2013, 6 Cdo 432/2013, 6 Cdo 438/2013, 6 Cdo 442/2013, 6 Cdo 444/2013 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), aplikujúc ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p. v spojení 4 6 Cdo 424/2013 s § 243c O.s.p. tak, ţe predmetné veci spojil do jedného spoločného konania ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolania podal včas ţalobca zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tieto opravné prostriedky smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smerujú dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. Dovolateľom napadnuté uznesenia ale nevykazujú znaky niektorého z nich, preto jeho dovolania

§ 239ods.

1 a ods. 2 O.s.p. prípustné nie sú. Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je zistenie, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a písm. g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolaní preto z týchto ustanovení nevyplýva. 5 6 Cdo 424/2013

názoru ţalobcu mu postupom súdov bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O prípad odňatia moţnosti pred súdom konať ide tieţ vtedy, ak súd zastaví konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku

§ 10ods.

2 zákona č. 71/1992 Zb., hoci pre tento postup nebol zákonný dôvod (R 50/1997). So zreteľom na uvedené dovolací súd skúmal, či pre zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, boli v danom prípade dané procesné predpoklady.

§ 2ods.

1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je

sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

§ 5ods.

1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo ţiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

§ 8ods.

1 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo ţiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní

osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

§ 10ods.

1 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. V preskúmavanej veci ţalobca argumentoval tým, ţe okresnému súdu doručil opätovne podania, o ktorých rozhodol ústavný súd citovaným Nálezom a keďţe v zmysle Nálezu účinky podania zostali zachované ku dňu jeho podania, t. j. ku dňu 24. júla 2006, vzhľadom na uplynutie trojročnej lehoty uvedenej v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., mu uţ nemoţno súdny poplatok za tieto návrhy vyrubiť. 6 6 Cdo 424/2013 Dovolací súd sa s uvedenými argumentmi ţalobcu nestotoţňuje. Z citovaného Nálezu ústavného súdu vyplýva, ţe ţalobca podal v roku 2006 právne účinným spôsobom návrh na začatie konania v elektronickej podobe a ţe treba rešpektovať právne účinky, ktoré toto podanie vyvolalo. Vyplýva z neho ale aj to, ţe príkaz okresnému súdu opätovne sa zaoberať podaním sťaţovateľa (ţalobcu) ako návrhom na začatie konania a postupovať vo vzťahu k nemu

príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, sa týka výlučne podania z

1. júla 2006 urobeného ţalobcom elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Základným predpokladom pre naplnenie tohto príkazu je, ţe ţalobca po rozhodnutí ústavného súdu znova predloţí okresnému súdu toto pôvodné podanie. To znamená, ţe ţalobcu zaťaţovala povinnosť okresnému súdu opätovne doručiť podanie z
2. júla 2006 urobené elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom (nie iné podanie). Z obsahu spisu však zjavne vyplýva, ţe ţalobca tak neurobil. Ničím nedoloţil, ţe podanie doručené súdu v roku 2013 je identické s tým podaním doručeným súdu na DVD nosiči v roku 2006, na ktoré sa vzťahuje Nález a ním vyslovený príkaz ústavného súdu vychádzať z toho, ţe podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia (napr. predloţením pôvodného sprievodného listu k návrhu so základnou identifikáciou jednotlivých vecí). Sám v reakcii na list okresného súdu Spr. 492/2008 z
3. februára 2013 uviedol, ţe originály DVD nosičov s pôvodnými návrhmi z roku 2006 nemôţe všeobecným súdom predloţiť, lebo boli priloţené k jeho ústavným sťaţnostiam a následne zaslané Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Nemoţnosť predloţiť pôvodné dokumenty v danom prípade nespôsobili súdy tak, ako sa to snaţil interpretovať ţalobca. Ústavný súd a ani európsky súd netrvali na tom, aby ţalobca priloţil k sťaţnostiam originály dokumentov. Práve naopak, uţ vo formulári sťaţnosti podávanej na európsky súd sa výslovne uvádza, ţe sa súdu nemajú predkladať originály dokumentov na účely individuálnej sťaţnosti. Ak ţalobca napriek tejto inštrukcii k sťaţnosti priloţil originálne DVD nosiče a o ich vrátenie nepoţiadal, sám svojim konaním zavinil, ţe nedokázal okresnému súdu predloţiť jeho pôvodné podanie z
4. júla
5. Za tejto situácie nemoţno konajúcim súdom vyčítať, ţe podania ţalobcu datované
6. júla 2006 doručené okresnému súdu aţ
7. marca 2013, nepovaţovali za totoţné s podaním, o ktorom rozhodoval ústavný súd a ţe nevychádzali v zmysle Nálezu z toho, ţe tieto podania boli doručené okresnému súdu s účinkami pôvodného doručenia. Krajský súd 7 6 Cdo 424/2013 dospel k správnemu záveru, ţe poplatková povinnosť ţalobcu vznikla podaním návrhov dňa
8. marca 2013 a teda, ţe trojročná lehota na vyrubenie súdneho poplatku uvedená v § 13 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. neuplynula. Vzhľadom na nerešpektovanie výziev na zaplatenie súdneho poplatku, boli splnené predpoklady pre zastavenie konania (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Postup okresného súdu, ktorý konania zastavil a krajského súdu, ktorý tieto rozhodnutia potvrdil, bol v súlade so zákonom, z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť k znemoţneniu realizácie procesných oprávnení ţalobcu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Keďţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaných dovolaní nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolania

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodali návrh na ich priznanie. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 23. júla 2014 JUDr. Daniela Švecová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Pudmarčíková