1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. V. s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 25. februára 2010 sp. zn. 1 T 117/2008 bol obvinený P. V. uznaný za vinného z obzvlášť závaţného zločinu vraţdy
1 Tr. zák. na skutkovom základe, ţe po telefonickej dohode s poškodenou G. K. sa obţalovaný s ňou stretol dňa 4.11.2007 o 20.00 hod. pred rodinným domom v obci M. – K. K., na H. ulici číslo X., odkiaľ spoločne odišli na osobnom motorovom vozidle obţalovaného, značky Škoda Octavia, EČ: K., do obce Patince, do prístavu, kde po predchádzajúcom verbálnom konflikte obţalovaný poškodenú fyzicky napadol tak, ţe najmenej štyrikrát ju udrel do oblasti hlavy a tváre nezisteným tvrdým, tupooblým predmetom a spôsobil jej závaţné poranenia hlavy s centrom v oblasti spánku, a to zlomeninu nosových kostí, dvojnásobnú zlomeninu sánky, trieštivú vpáčenú zlomeninu spánkovej kosti klenby lebečnej vpravo s pokračovaním na čelovú kosť a do spodiny lebečnej s krvnými výronmi v okolí, trieštivé rozlámanie prednej a strednej zadnej jamy spodiny lebečnej vpravo, 2 5 Tdo 33/2014 tenký plášťovitý krvný výron pod tvrdou blanou mozgovou, zakrvácanie medzi mäkké blany mozgové a loţiskové krvácanie do mozgu, v dôsledku ktorých zranení zomrela a následne ju obţalovaný, keď zistil, ţe nejaví známky ţivota, naloţil do svojho motorového vozidla a previezol jej telo za obec M., do Vinohradníckej oblasti Starý Vrch – Výhon, kde telo nebohej G. K. nechal vo vozidle a odišiel domov. Za to bol odsúdený
1 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť
j/ Tr. zák. a priťaţujúcu okolnosť
a/ Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) rokov. Na výkon uloţeného trestu bol
3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uloţený ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka, počas ktorého bude plniť povinnosti uvedené v § 77 Tr. zák.
1 Tr. por. súd poškodených P. K. a V. K. s nárokmi na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku podal obvinený ihneď po jeho vyhlásení odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 536). Včas podané odvolanie odôvodnil osobitným podaním prostredníctvom svojej obhajkyne (č.l. 563-571). V dôvodoch uviedol, ţe odvolanie podáva do viny i trestu. Rozsudok povaţuje za nespravodlivý, pričom v priebehu konania boli porušené jeho práva, pretoţe na verejné zasadnutie, ktoré sa malo konať 9. decembra 2008, nebol predvolaný tlmočník, nebolo mu umoţnené právo posledného slova, nakoľko na záver prehovoril poškodený. Namietal, ţe neboli vykonané dôkazy, ktoré navrhoval, domáhal sa vyšetrenia na detektore lţi, ktoré by potvrdilo jeho pravdivosť v tom, ţe nemal ţiadny predmet, ktorým by poškodenú udrel a ţe nemal úmysel poškodenú usmrtiť. Namietal, ţe nebolo vyvrátené jeho tvrdenie, ţe poškodená utrpela zranenie pádom na motorové vozidlo. Taktieţ namietal právnu kvalifikáciu, pretoţe skutok mal byť kvalifikovaný iba
1 Tr. zák. V závere odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý na verejnom zasadnutí rozhodol rozsudkom z 11. mája 2010 sp. zn. 2 To 15/2010 tak, 3 5 Tdo 33/2014 ţe
1 písm. b/, d/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a vo výroku o ochrannom opatrení a
3 Tr. por. sám vo veci rozhodol a obvinenému uloţil
1 Tr. zák. s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. j/, n/ Tr. zák., nezistiac priťaţujúcu okolnosť, s pouţitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Na výkon uloţeného trestu zaradil obvineného
3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 a § 77 ods. 1 Tr. zák. uloţil obvinenému ochranný dohľad na dobu 1 (jedného) roka. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť
1 písm. g/ Tr. por. uviedol, ţe rozhodnutia okresného súdu i krajského súdu sú zaloţené na dôkazoch, ktoré boli zo strany súdu prvého stupňa vykonané zákonným spôsobom a v rozsahu potrebnom na meritórne rozhodnutie. Z obsahu jeho podania nie je zrejmé, aké dôkazy mali byť vykonané v rozpore so zákonom. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. uviedol, ţe argumentácia obvineného je neopodstatnená a účelová. Obhajobou spochybňované vymedzenie skutku uvedeného v enunciáte odsudzujúceho rozsudku súdu prvého stupňa a následne potvrdené aj rozsudkom súdu odvolacieho obsahuje všetky obligatórne znaky obzvlášť závaţného zločinu vraţdy, tak ako ich vyţaduje a predpokladá dikcia ustanovenia § 145 ods. 1 Tr. zák. Dovolacie dôvody nie sú naplnené, a preto navrhol dovolanie obvineného
1 Tr. por. zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, ţe dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorá zásada 5 5 Tdo 33/2014 je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými moţnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto moţno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vţdy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zaistiť práve povinné zastúpenie obvineného obhajcom – advokátom. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c/ Tr. por. odmietnuť. Obvinený P. V., ako uţ bolo vyššie uvedené, v dôvodoch svojho dovolania síce formálne uviedol dôvody
1 písm. c/, g/, i/ Tr. por. ale bez toho, aby bliţšie konkretizoval, v čom vidí naplnenie uplatnených dovolacích dôvodov. Z obsahu jeho podania sa dá vydedukovať, ţe naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. videl v tom, ţe súd na prvé verejné zasadnutie nepredvolal tlmočníka a neumoţnil mu právo posledného slova.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 6 5 Tdo 33/2014 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie tohto ustanovenia je totiţ jednoznačne zrejmé, ţe len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené podmienky povinnej obhajoby. Pokiaľ ide o námietky obvineného v rámci tohto dovolacieho dôvodu, s týmito sa náleţite vysporiadal uţ krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. Najvyšší súd v tejto súvislosti iba pripomína, ţe zo zápisnice o verejnom zasadnutí z
ktorého dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Uvedený dovolací dôvod moţno úspešne uplatňovať iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdu je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. neboli vykonané zákonným spôsobom, prípadne na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným spôsobom. Skutočnosť, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu však obvinený vôbec nekonkretizoval, preto sa najvyšší súd nemohol uvedeným dovolacím dôvodom zaoberať. Napokon obvinený uplatnil dovolací dôvod ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. V rámci citovaného dovolacieho dôvodu moţno namietať, ţe skutok zistený súdom bol nesprávne kvalifikovaný ako trestný čin, hoci sa nejedná o trestný čin alebo ide o trestný čin, ale jeho právna kvalifikácia nezodpovedá tomu, ako bol skutok v tzv. skutkovej vete výroku o vine popísaný. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, ţe dôvodom dovolania nemôţu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi niţšieho stupňa nemôţe ani meniť, ani dopĺňať. Záver obsiahnutý vo výroku o vine je výsledkom určitého procesu, pričom uvedený proces spadá do právomoci súdu prvého stupňa, ktorý v rámci tohto procesu musí najskôr zákonným spôsobom vykonať dôkazy a následne ich vyhodnotiť
svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a výsledkom tejto činnosti je zistenie skutkového stavu veci. 8 5 Tdo 33/2014 Z obsahu jeho dovolania vyplýva, ţe všetky svoje dovolacie námietky nasmeroval výlučne do roviny skutkových zistení, keď spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav poukazujúc pritom na rozsah vykonaného dokazovania. V rámci uplatneného dôvodu však nie je moţné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., ani preskúmavať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov
12 Tr. por., nakoľko ide o otázky upravené normami procesného práva a nie práva hmotného. Pre dovolací súd je rozhodujúce, ako uţ bolo vyššie uvedené, skutkové zistenie,
ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorého skutkovými závermi sa stotoţnil aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu plne zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako obzvlášť závaţný zločin vraţdy
1 Tr. zák. Pouţitú právnu kvalifikáciu
citovaného ustanovenia odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú do popisu skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov uvedeného trestného činu.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené podmienky dovolania
por. V posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva obvinený P. V. svojimi námietkami nenaplnil ani jeden z uplatnených dovolacích dôvodov, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie
c/ Tr. por. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 30. mája 2014 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.