1 O. s. p. 4 6 M Cdo 44/2012 Tento rozsudok krajského súdu v jeho potvrdzujúcej časti a rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým súd zamietol návrh ţalobcov o odstránenie drevenej hospodárskej stavby, napadol generálny prokurátor včas podaným mimoriadnym dovolaním. V mimoriadnom dovolaní v prvom rade namietal správnosť záverov konajúcich súdov o tom, ţe hospodársku budovu ţalovaní postavili so súhlasom obce a so súhlasom ţalobcov. Uviedol, ţe súhlas obce R. k stavbe, ktorej odstránenia sa ţalobcovia domáhali, nebol vydaný v konaní o povolení drobnej stavby (toto konanie bolo zastavené z dôvodu jeho späťvzatia) a ani vyjadrenie starostu obce, ţe túto stavbu stavali s vedomím obce, za relevantný súhlas povaţovať nemoţno. Ţalovaní nedostali k prestavbe hospodárskej budovy súhlas ani od ţalobcov, ktorí ako je to zrejmé z korešpondencie, trvali na zachovaní vzdialenosti stavby minimálne 30 cm od hranice pozemkov. Nesúhlasil ani so záverom konajúcich súdov, podľa ktorého predmetná hospodárska budova nie je postavená na pozemku ţalobcov. V konaní bolo nesporne preukázané, ţe táto budova je postavená na ich pozemku v šírke 42 cm. Ide o šírku, ktorou do pozemku ţalobcov zasahuje strecha budovy, ktorá tvorí súčasť stavby. Vytýkal konajúcim súdom, ţe hospodársku budovu a jej umiestnenie v teréne neposudzovali komplexne ako celok, ale zvlášť posúdili múr stavby v spojitosti s hranicami susediaceho pozemku, a len na umiestnení tohto múru stavby zaloţili rozhodnutie o tom, ţe stavba do pozemku ţalobcov nezasahuje. Neprihliadli vôbec na to, ţe v zmysle § 120 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôţe byť oddelené bez toho, ţe by sa tým vec znehodnotila. V danom prípade súčasťou hospodárskej budovy je jej strecha. Ak preto strecha zasahuje do pozemku ţalobcov v rozsahu 42 cm po celej jej dĺţke je nesporné, ţe na tomto pozemku je v uvedenom rozsahu postavená celá hospodárska budova ţalovaných. Konajúce súdy teda vec v dovolaním napadnutej časti nesprávne právne posúdili, čím je daný dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. Navrhol preto uvedené rozsudky v napadnutých častiach zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie. Ţalobcovia vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedli, ţe sa stotoţňujú s jeho stanoviskom, podľa ktorého rozsudkami krajského a okresného súdu bol porušený zákon. Navrhli preto mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť. Ţalovaní povaţovali mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora za nedôvodné. Poukazovali na to, ţe vo vzťahu k predmetu sporu sa nejedná o stavbu v právnom slova zmysle, lebo nie je spojená so zemou pevným základom. Uviedli, ţe ţalobcovia mali ţalobu upraviť, vzhľadom na zistenie presahu strechy za hranicu pozemku v ich vlastníctve, v súlade 5 6 M Cdo 44/2012 so zisteným skutkovým stavom, čo však neurobili. Súd preto mohol návrhu buď v celom rozsahu vyhovieť alebo ho v celom rozsahu zamietnuť. Bez zmeny ţaloby bolo neprípustné, aby súd rozhodol o čiastočnom vyhovení ţalobe. Napokon upozornili na to, ţe vykonali v dňoch 13. a 14. 3. 2013 úpravu stavby odstránením prečnievajúcej strešnej konštrukcie nachádzajúcej sa nad pozemkom ţalobcov, čím povaţujú celú situáciu za vyriešenú. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O. s. p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2
1 O. s. p.) preskúmal rozhodnutia v dovolaním napadnutom rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p.
1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe vo vzťahu k ţalobcovi 1/ je mimoriadne dovolanie nedôvodné. Pokiaľ okresný súd zamietol ţalobu ţalobcov 2/, 3/ a 4/ o odstránenie stavby a krajský súd v tejto časti a vo vzťahu k uvedeným ţalobcom rozsudok okresného súdu potvrdil, bolo treba napadnuté rozhodnutia zrušiť. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uvádza, ţe rozhodnutia okresného a krajského súdu v dovolaním napadnutej časti spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, keď dospeli k nesprávnym záverom, ţe hospodársku budovu ţalovaní postavili so súhlasom obce ako aj ţalobcov a ţe táto budova nie je stavbou zriadenou na pozemku ţalobcov. Podľa § 135c ods. 1 OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môţe súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, ţe stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Podľa § 135c ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáţe ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Podľa § 135c ods. 3 súd môţe usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tieţ zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Citované zákonné ustanovenie upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa povaţuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umoţňujúci 6 6 M Cdo 44/2012 mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je kaţdý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umoţňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. To platí nielen vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy. Rozsah tohto presahu pritom nie je významný. V takomto prípade môţe súd rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak to je technicky moţné alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Osobou, ktorá je oprávnená podať ţalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku, pričom ţalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ide tu totiţ o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba zriadená a vlastníkom stavby. Vecne legitimovanou osobou k podaniu ţaloby v zmysle § 135c OZ nie je ten, kto nie je vlastníkom (spoluvlastníkom) pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená. Konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 O. s. p.). Pokiaľ súd dospeje k záveru, ţe ţalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c OZ pri zachovaní zákonom stanoveného poradia. Môţe teda nariadiť odstránenie aj časti stavby, ak vyjde v konaní najavo, ţe len táto časť zasahuje do cudzieho pozemku a sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky pre takýto postup. Treba zdôrazniť, ţe pouţitie ustanovenia § 135c OZ neprichádza do úvahy ani analogicky na iné prípady, neţ tie, ktoré predpokladá hypotéza citovaného ustanovenia. V posudzovanej veci sa okrem ţalobcov 2/, 3/ a 4/ aj ţalobca 1/ O. Š. domáhal, aby súd uloţil ţalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť hospodársku stavbu postavenú na ich pozemku KNC parc. č. X. zapísaného na LV č. X. kat. úz. R.. Konajúce súdy na danú vec aplikovali ustanovenie § 135c OZ, pričom generálny prokurátor správnosť pouţitia tohto zákonného ustanovenia na daný prípad nenamietal. Dovolací súd preto najskôr skúmal, či všetci ţalobcovia sú osobami oprávnenými domáhať sa ochrany ţalobou podanou v zmysle § 135c OZ. Z výpisu listu vlastníctva č. X. pre kat. úz. R. nepochybne vyplýva, ţe spoluvlastníkmi pozemku parc. č. X., na ktorom sa má nachádzať vyššie označená stavba ţalovaných, je 7 6 M Cdo 44/2012 v spoluvlastníctve ţalobcov 2/, 3/ a 4/. Ţalobca 1/ nie je vlastníkom (spoluvlastníkom) dotknutého pozemku. Keďţe ţalobu o odstránenie stavby v zmysle § 135c OZ môţe podať len vlastník (spoluvlastník) pozemku, ţalobca 1/ nie je osobou vecne legitimovanou na podanie takejto ţaloby. Za správne treba preto povaţovať rozhodnutie okresného súdu, ak ţalobu podanú týmto ţalobcom zamietol (aj keď z iných dôvodov) a krajský súd jeho rozhodnutie vo vzťahu k tomuto ţalobcovi potvrdil. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, ktoré napáda správnosť rozsudku okresného a tieţ rozsudku krajského súdu aj pokiaľ ţalobu o odstránenie stavby podal ţalobca 1/, treba povaţovať vo vzťahu k tomuto ţalobcovi za podané neopodstatnene. Dovolaciemu súdu neostalo preto iné, neţ mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora smerujúce proti tejto časti rozsudku odvolacieho súdu zamietnuť (§ 243b ods. 1 O. s. p.
2 O. s. p.). Pokiaľ mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora smeruje proti rozhodnutiam konajúcich súdov, ktorými rozhodli o ţalobe ţalobcov 2/, 3/ a 4/, bolo potrebné mu vyhovieť. Z vyššie podaného výkladu ustanovenia § 135c OZ vyplýva, ţe z hľadiska posúdenia, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Dovolací súd povaţoval preto za nadbytočné zaoberať sa opodstatnenosťou námietky generálneho prokurátora týkajúcou sa (ne)súhlasu obce so stavbou. Dovolací súd súhlasí s generálnym prokurátorom v tom, ţe výsledky vykonaného dokazovania neumoţňujú skutkový záver prijatý konajúcimi súdmi, podľa ktorého ţalovaní postavili hospodársku stavbu so súhlasom ţalobcov 1/ a 2/. Ţalobcovia v konaní pred súdmi niţších stupňov nikdy neuviedli, ţe dali súhlas s prestavbou označenej stavby tak, aby stavba (jej časť) zasahovala do ich pozemku. Práve naopak, stavbu umiestnenú na hranici pozemkov vţdy odmietali a aj v konaní o povolení drobnej stavby vedenom obcou R. ţalobca 1/ ako zástupca ţalobkyne 2/ ţiadal, aby bola dodrţaná odstupová vzdialenosť za účelom údrţby stavby ţalobcov. Napokon, ani samotní ţalovaní vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu, dôvodnosť tejto námietky generálneho prokurátora, nespochybňujú. Uvedený záver konajúcich súdov, ktorého pri svojich rozhodnutiach vychádzali, treba preto povaţovať za nesprávny. Navyše, súhlas ţalobcu 1/ ako nevlastníka pozemku, by bol aj tak právne bezvýznamný. Pre úplnosť treba dodať, ţe ani okresný a ani krajský súd v odôvodnení rozsudkov neuviedli, o ktoré dôkazy opreli zistenie, ţe ţalobcovia 8 6 M Cdo 44/2012 dali ţalovaným súhlas so zriadením stavby na časti ich pozemku. V tejto časti odôvodnenia ich rozsudky preto nezodpovedajú ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p. Napokon, dovolací súd sa stotoţňuje s generálnym prokurátorom aj v tom, ţe súdy niţších stupňov dospeli k nesprávnemu záveru, keď hospodársku budovu nepovaţovali za stavbu zriadenú na cudzom pozemku a teda, keď nesprávne posúdili pre vec zásadnú právnu otázku a to otázku kvalifikácie stavby ako neoprávnenej v prípade, ak stavba zasahuje do cudzieho pozemku len sčasti. V posudzovanej veci výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, ţe hospodárska stavba vlastnícky patriaca ţalovaným 1/ a 2/ (jej obvodový plášť) je postavená na hranici susediacich pozemkov a ţe časť konštrukcie strechy tejto stavby zasahuje po celej dĺţke do pozemku CKN parc. č. X. vlastnícky patriacom ţalobcom 2/, 3/ a 4/ v hĺbke 42 cm. Správnosť tohto skutkového zistenia ani v dovolacom konaní ţiaden z účastníkov nespochybňoval. Konštrukcia strechy je základným prvkom kaţdej stavby. Ak preto strecha stavby (jej časť) presahuje na cudzí pozemok (rozsah presahu významný nie je), treba mať za to, ţe na cudzom pozemku je zriadená časť stavby. Keďţe z hľadiska posúdenia stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stavba zasahuje do cudzieho pozemku len z časti, treba v danej veci hospodársku stavbu postavenú ţalovanými povaţovať za stavbu neoprávnenú. V takomto prípade sa vlastník pozemku (ţalobcovia 2/, 3/ a 4/) môţe domáhať proti vlastníkovi neoprávnenej stavbe (ţalovaným 1/ a 2/) ochrany práve ţalobou na vyrovnanie vzťahov medzi nimi v zmysle § 135c OZ a poţadovať odstránenie stavby. Keďţe súd v tomto konaní nie je viazaný návrhom účastníka, môţe rozhodnúť aj o odstránení časti stavby, ak zistí, ţe len jej časť je zriadená na cudzom pozemku a ak jej odstránenie je technicky moţné. V posudzovanej veci konajúce súdy mali preto správne vychádzať z právneho názoru, podľa ktorého hospodárska stavba postavená ţalovanými je stavbou zriadenou na pozemku ţalobcov 2/, 3/ a 4/ neoprávnene (z obsahu spisu sa nepodáva, ţe by ţalovaní mali právny titul, ktorý by im umoţňoval zriadiť stavbu na pozemku uvedených ţalobcov) a mali zisťovať, či odstránenie časti konštrukcie strechy zasahujúcej do pozemku ţalobcov 2/, 3/ a 4/ (nie)je technicky moţné. Podľa tohto zistenia mali rozhodnúť, či uloţiť ţalovaným povinnosť odstrániť presahujúcu časť strechy stavby alebo či usporiadať vzťahy medzi účastníkmi iným neţ navrhovaným spôsobom. 9 6 M Cdo 44/2012 Generálny prokurátor opodstatnene preto namieta, ţe konajúce súdy vec, pokiaľ rozhodli o ţalobe ţalobcov 2/, 3/ a 4/, nesprávne právne posúdili, čím je daný dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu a rovnakou vadou postihnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k ţalobcom 2/, 3/ a 4/ zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O. s. p.
2 O. s. p.) s tým, ţe právny názor ním vyslovený je pre súdy niţšieho stupňa záväzný. V novom konaní bude úlohou okresného súdu zaoberať sa predovšetkým tvrdením ţalovaných, podľa ktorého odstránili prečnievajúcu strešnú konštrukciu s krytinou v poţadovanom rozsahu, na ktorú skutočnosť dovolací súd nemohol prihliadnuť, keďţe k nej malo dôjsť aţ v priebehu dovolacieho konania. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.
2 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.