Najvyšší súd 1Sža/15/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: 1/ M. M. M., narodená X., štátna príslušnosť Ruská federácia, čečenská národnosť, adresa posledného pobytu v zahraničí v meste G., ulica D., Ruská federácia, t. č. Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, 2/ R. K. A., narodený X., štátna príslušnosť Ruská federácia, t.č. Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, 3/ A.. K. A., narodený X., štátna príslušnosť Ruská federácia, t.č. Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, zastúpení Martinom Škamlom, Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., so sídlom Makovického 15, Ţilina, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU- 404-14/PO-Ţ-2013 zo dňa
- novembra 2013, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/26/2013-32 zo dňa
- marca 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Košiciach č. k. 5Saz/26/2013-32 zo dňa
- marca 2014 m e n í tak, ţe rozhodnutie odporcu ČAS: MU-404- 14/PO-Ţ-2013 zo dňa
- novembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1-3 trovy konania vo výške 672,03 Eur (titulom náhrady trov právneho zastúpenia) do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám ich právneho zástupcu Martina Škamlu. 1Sža/15//2014 2 O d ô v o d n e n i e I. Predmet konania Krajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-404-14/PO-Ţ-2013 zo dňa
- novembra 2013, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,,zákon o azyle“) navrhovateľom neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol im doplnkovú ochranu. Krajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, ţe sa zaoberal všetkými námietkami navrhovateľov a postup odporcu povaţuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle a Ţenevským dohovorom z roku
- Navrhovatelia nesplnili podmienky ustanovené v § 8 alebo 10, ani § 13c ods. 1 zákona o azyle, a preto im nebol udelený azyl ani poskytnutá doplnková ochrana. Krajský súd ďalej poznamenal, ţe azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd. Právo na azyl navyše nemoţno povaţovať za právo nárokové, ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, ţe právo azylu musí byť ţiadateľovi poskytnuté. Podľa názoru krajského súdu odporca rozhodol o ţiadosti navrhovateľov na základe náleţite zisteného skutkového stavu veci a vec správne právne posúdil podľa ustanovení § 8, § 10 a v súvislosti s tým podľa § 2 písm. d/, ako aj § l3a alebo § l3b a v súvislosti s tým aj podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle, keďţe navrhovateľka v
- rade svoju ţiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany odôvodnila existenciou takých dôvodov, ktoré 1Sža/15//2014 3 nemoţno povaţovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Skutočnosť, ţe bola v krajine pôvodu prenasledovaná z dôvodov relevantných podľa zákona o azyle a Ţenevského dohovoru z roku 1951 v konaní ţiadnym spôsobom nepreukázala. Krajský súd ďalej uviedol, ţe navrhovateľka v priebehu azylového konania neuviedla ţiadne podstatné skutočnosti a nepredloţila ţiadne hodnoverné dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jej ţiadosti. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, ţe navrhovateľka poţiadala o medzinárodnú ochranu na území SR pre seba a svojich dvoch maloletých synov z dôvodov problémov jej manţela. V Dotazníku ţiadateľa o azyl zo dňa
- septembra 2013 neuviedla, ako vo vyhlásení cudzinca zo dňa
- augusta 2013, ţe o udelenie azylu na území SR ţiada pre seba a svojich dvoch synov z politických dôvodov a z obavy o svoj ţivot a zdravie. Krajský súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k rovnakému záveru, ako správny orgán, ţe v prípade navrhovateľky nemoţno hovoriť ani o jednom z dôvodov udelenia azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle. Dôvody ňou uvádzané sa týkajú manţela a ako sama navrhovateľka uviedla, nebola v krajine pôvodu nikdy trestne stíhaná, nemala problémy s políciou, nie je členom ţiadnej politickej strany, ani hnutia. Navrhovateľka ničím nepreukázala dôvodnú obavu z prenasledovania z politických dôvodov a preto krajský súd túto odvolaciu námietku povaţuje za nedôvodnú. Za nedôvodnú povaţoval krajský súd aj odvolaciu námietku, týkajúcu sa skutočnosti, ţe sa odporca v rozhodnutí nezaoberal zasahovaním vlády do výkonu štátnej moci, prípadne tým, či je v Ingušsku beţné, aby osoby ovplyvňujúce dôleţité štátne záujmy boli pod tlakom prezidenta, či iných vysoko postavených osôb v krajine a či sa v Ingušsku beţne stáva, ţe príbuzní hľadaných osôb majú problémy so štátnymi orgánmi a s políciou. Tieto problémy sa však týkajú len jej manţela. Navrhovateľka prehlásila, ţe osobne nemala nijaký problém v krajine pôvodu. Odporca navrhovateľkine dôvody odchodu z krajiny pôvodu náleţite vyhodnotil po stránke skutkovej (objektívne aj jej maloletých synov) a z tohto hodnotenia vyvodil aj správny právny záver, ţe navrhovateľkou v l. rade uvádzané skutočnosti nespĺňajú podmienky prenasledovania v zmysle zákona o azyle, ani Ţenevského dohovoru z roku
- Navrhovateľka pri objasňovaní skutkového stavu teda neuniesla bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu. K otázke doplnkovej ochrany krajský súdu uviedol, ţe zmyslom a účelom doplnkovej 1Sža/15//2014 4 ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu na území SR tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo, z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle, neúnosné, neprimerané, či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Navrhovateľka nepredloţila ţiaden dôkaz o skutočnostiach, ktoré by jej bránili v návrate do krajiny pôvodu. Uvádzala len všeobecné obavy z moţného uväznenia manţela, čo ale samo o sebe nie je dôvod na to, aby odporca rozhodol inak, ako rozhodol. Navrhovateľka v Dotazníku ţiadateľa o azyl zo dňa
- septembra 2013 uviedla, ţe jej osobne by v prípade návratu do krajiny pôvodu nemalo nič hroziť. Krajský súd preto povaţoval za nedôvodnú odvolaciu námietku, týkajúcu sa neaktuálnosti pouţitých informácií o krajine pôvodu a odporcom zhodnotené informácie o krajine pôvodu povaţoval krajský súd vzhľadom na výpoveď navrhovateľky za dostatočné. II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov navrhovateľov Proti uvedenému rozsudku podali navrhovatelia včas odvolanie, v ktorom uviedli, ţe s rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasia z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP. Podľa navrhovateľov krajský súd nesprávne právne posúdil vec, ak dospel k záveru, ţe rozhodnutie odporcu o neudelení azylu je správne. Je nepredstaviteľné, aby boli podmienky pre udelenie azylu skúmané separátne u manţelov, ktorí spolu v krajine pôvodu ţili a vychovávali svoje deti, a ktorí sa rozhodli opustiť krajinu pôvodu spoločne. Je logické, ţe problémy, ktoré mal jej manţel v krajine pôvodu sa bytostne dotýkajú aj jej a ich spoločných detí. Skutočnosť, ţe navrhovateľka v dotazníku neuviedla, ţe ţiada o udelenie azylu pre seba a svojich synov z politických dôvodov a z obavy o svoj ţivot a zdravie, teda tak, ako to uviedla vo vyhlásení cudzinca, je irelevantná. Ak by navrhovateľka odôvodnila svoju ţiadosť dôvodmi, ktoré nemoţno povaţovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany, odporca mal ţiadosť ako zjavne neopodstatnenú v lehote 60 dní od začatia konania zamietnuť. Preto je rozhodnutie krajského súdu nezrozumiteľné. Navrhovateľka riadne uviedla dôvody, pre ktoré sa obáva návrhu do krajiny. Informácie, z ktorých vychádzal odporca vo svojom rozhodnutí nie sú aktuálne. Zo smerníc Rady č. 2004/83/ES a 2005/85/ES je moţné vyvodiť základné poţiadavky na 1Sža/15//2014 5 informácie, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia vydaného v azylovom konaní: - informácie musia byť relevantné a úplné - informácie musia byť presné a aktuálne - informácie musia pochádzať zo spoľahlivých zdrojov a mali by byť pouţité rôzne zdroje informácií - zdroje informácií by mali byť dostupné všetkým stranám a mali by byť dohľadateľné - informácie musia byť vyuţité všestranným spôsobom. ESĽP tieto kritéria spresnil vo svojich rozhodnutiach. Informácie, ktoré boli podkladom napadnutého rozhodnutia nespĺňali potrebné kritéria a v rozhodnutí neboli ani špecifikované. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Podľa správneho poriadku je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Tejto poţiadavke však stav veci zistený odporcom nemôţe vyhovovať. Súd prvého stupňa sa nezaoberal námietkou o tom, ţe časť napadnutého rozhodnutia venovaná sa doplnkovej ochrane sa doslovne zhoduje s časťou rozhodnutia týkajúceho sa navrhovateľkinho manţela. Navrhovatelia poukázali na to, ţe rozhodnutie odporcu zo dňa
- novembra 2013 ČAS: MU-405-18/PO-Ţ, ktorým nebol udelený azyl jej manţelovi a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana, bolo rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/25/2013-14 dňa
- marca 2014 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa navrhovateľov je nepredstaviteľné, aby boli podmienky pre udelenie azylu skúmané separátne u manţelov, ktorí spolu v krajine pôvodu ţili a vychovávali svoje deti, a ktorí sa rozhodli opustiť krajinu pôvodu spoločne. Je logické, ţe problémy, ktoré mal jej manţel v krajine pôvodu sa bytostne dotýkajú aj jej a ich spoločných detí. Skutočnosť, ţe navrhovateľka v dotazníku neuviedla, ţe ţiada o udelenie azylu pre seba a svojich synov z politických dôvodov a z obavy o svoj ţivot a zdravie, teda tak, ako to uviedla vo vyhlásení cudzinca, je irelevantná. Ak by navrhovateľka odôvodnila svoju ţiadosť dôvodmi, ktoré nemoţno povaţovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany, odporca mal ţiadosť ako zjavne neopodstatnenú v lehote 60 dní od začatia konania zamietnuť. Navrhovali preto rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania. 1Sža/15//2014 6 III. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľov Odporca sa k odvolaniu navrhovateľov vyjadril tak, ţe navrhovatelia v odvolaní proti rozsudku krajského súdu neuviedli ţiadne nové skutočnosti a nepredloţili ţiadne dôkazy, ktoré by mali mať vplyv na zmenu napadnutého rozhodnutia odporcu. Z dôvodov, ktoré navrhovateľka opísala, vyplýva, ţe ani ona ani jej maloleté deti nesplnili ţiadnu z podmienok a udelenie azylu na území Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v § 8 zákona o azyle. Azyl ako právny inštitút, nie je univerzálnym nástrojom na poskytnutie ochrany, ale dôvody na jeho poskytnutie sú zákonom presne ustanovené a vymedzené. Predpokladom na poskytnutie doplnkovej ochrany zas musí byť splnená podmienka váţneho bezprávia, čo tieţ nebolo preukázané. Vzhľadom na všeobecne dostupné informácie o krajine pôvodu neexistujú ţiadne dôvody domnievať sa, ţe by bolo moţné pokladať Ruskú federáciu za štát v ktorom by boli navrhovatelia vystavení reálnej hrozbe váţneho bezprávia. Navrhoval preto rozsudok krajského súdu potvrdiť. IV. Argumentácia rozhodnutia odporcu V rozhodnutí, ktorým odporca neudelil navrhovateľom azyl a neposkytol doplnkovú ochranu uviedol, ţe ţiadateľka poţiadala v mene svojom a v mene svojich maloletých synov o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, a to z dôvodu obavy o ţivot a zdravie, pretoţe orgány štátnej moci sa na základe vykonštruovaných obvinení vyhráţali jej manţelovi, ţe mu ublíţia, pokiaľ neprezradí, kde sa nachádza jeho brat. V pohovore vykonanom za účelom zdôvodnenia ţiadosti navrhovateľka uviedla, ţe jej, ani maloletým synom, sa v krajine pôvodu nič nestalo, nikto sa im nevyhráţal a osobne nemali s nikým ţiadne problémy. Rozhodla sa, ţe Čečensko s deťmi a manţelom opustí, kvôli jeho problémom. Mal problémy, kvôli svojmu bratovi, ktorý bol obvinený z napomáhania pri zaloţení zločineckej ozbrojenej skupiny. Keď príslušníci polície nemali k dispozícii manţelovho brata, zobrali na výsluch manţela. Okrem toho mal manţel, ako správca 1Sža/15//2014 7 konkurznej podstaty akciovej spoločnosti INGUŠ NAFTE GASPROM aj pracovné problémy, pretoţe bol naňho vyvíjaný nátlak, aby sa dopustil ekonomickej trestnej činnosti, čo on odmietol. Pretoţe manţela miluje, verí mu, a je pre ňu samozrejmé, aby rodina ostala spolu, rozhodla sa, ţe Čečensko aj s deťmi opustí a bude nasledovať manţela. Podľa názoru odporcu ţiadateľka počas azylového konania nepredloţila ţiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jej ţiadosti. Podľa jej vyjadrenia nebolo voči nej nikdy vedené trestné konanie, nikdy nebola zadrţaná, väznená ani vypočúvaná, neprišla do styku s armádou, políciou, súdnictvom, ani inými štátnymi orgánmi a nebola členkou ţiadnej politickej strany, hnutia, organizácie. V Čečensku sa ani jej, ani maloletým synom nikdy nič nestalo a krajinu opustila iba preto, lebo bolo pre ňu samozrejmé nasledovať aj s deťmi manţela, ktorého ľúbi, a ktorému verí. K dôvodom, pre ktoré sa manţel rozhodol opustiť Čečensko podrobnosti uviesť nevedela, pretoţe bola tehotná, postupne porodila dve deti, o ktoré sa potom starala. Z uvedeného je teda zrejmé, ţe ţiadateľka a jej maloletí synovia nemali v Čečensku ţiadne problémy, čo dokazuje aj skutočnosť, ktorú ţiadateľka počas pohovoru tieţ uviedla, ţe v prípade návratu do Čečenska sa neobáva, ţe by sa jej alebo maloletým synom niečo stalo. Obáva sa iba toho, ţe jej manţel by mohol byť po návrate uväznený a odsúdený. Odporca preto dospel k záveru, ţe v prípade ţiadateľky a jej maloletých synov neboli splnené zákonom stanovené dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Zároveň v tomto prípade nie sú z objektívnych dôvodov splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, teda na udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny. Vzhľadom na to, ţe v prípade ţiadateľky a jej maloletých synov neboli splnené dôvody pre udelenie azylu, odporca posúdil, či podľa § 13a a § 13b, nespĺňajú podmienky poskytnutia doplnkovej ochrany. Voči navrhovateľke nikdy nebolo vedené trestné konanie, nebola väznená, zatknutá alebo zadrţaná a nikdy nemala ţiadne problémy s oficiálnymi ruskými, resp. čečenskými štátnymi orgánmi. Vzhľadom na vek jej maloletých synov takýmto problémom nečelili ani oni. Preto v prípade ich návratu do krajiny pôvodu moţno hrozbu váţneho bezprávia v podobe uloţenia trestu smrti alebo jeho výkonu vylúčiť. Uvedené moţno konštatovať aj z toho dôvodu, ţe od augusta 1996 platí v Ruskej federácii moratórium na trest smrti. Navrhovateľka nebola vystavená mučeniu, neľudskému, či poniţujúcemu 1Sža/15//2014 8 zaobchádzaniu alebo trestu a nevykonávala ţiadnu činnosť, ktorá by viedla oficiálne ruské, resp. čečenské orgány k neprimeraným opatreniam voči jej osobe. Toto moţno konštatovať aj pokiaľ ide o jej maloletých synov. Podľa správy MZV USA o dodrţiavaní ľudských práv v krajine za rok 2012 vyplýva, zákon v Ruskej federácii zaručuje slobodu pohybu po celej krajine, cestovanie do zahraničia, čo občania všeobecne bez obmedzení vyuţívali, emigrácie a repatriácie. Vláda všeobecne spolupracovala, aţ na niektoré významné výnimky, s UNHCR a ďalšími humanitárnymi organizáciami pri poskytovaní ochrany a pomoci vnútorne presídleným osobám, utečencom, vracajúcim sa utečencom, ţiadateľom o azyl, osobám bez štátnej príslušnosti a iným osobám v ich záujme. Preto je moţné v prípade navrhovateľov hrozbu váţneho bezprávia v podobe mučenia alebo neľudského alebo poniţujúceho zaobchádzania alebo trestu vylúčiť. V konečnom dôsledku sa migračný úrad zaoberal, či ţiadateľka, resp. jej maloletí synovia, v prípade návratu do Ruskej federácie - Čečenska, by mohli byť reálne, váţne a individuálne ohrození na ţivote alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V krajine neprebieha ţiaden ozbrojený konflikt. Dňa
- apríla 2009 Ruská federácia oficiálne ukončila dlhotrvajúcu protiteroristickú operáciu v Čečensku, čím sa vytvorili podmienky pre normalizáciu situácie v tejto republike, jej úplnú obnovu a rozvoj sociálno-ekonomickej sféry. Hoci bezpečnostná situácia v oblasti severného Kaukazu je napätá, najnepokojnejšou oblasťou ostáva Dagestan. V porovnaní s rokom 2011, má všeobecná úroveň násilia klesajúcu tendenciu. Čo sa týka lokalizácie a intenzity bezpečnostných incidentov, treba podotknúť, ţe sú v jednotlivých oblastiach Kaukazského uzla rôzne. Z tohto pohľadu sa javí Čečensko ako najbezpečnejšia oblasť len s minimálnou úrovňou bezpečnostných incidentov a počtu obetí, ako sa môţu vyskytnúť prakticky všade na svete. Na základe uvedených skutočností, ako aj toho, čo ţiadateľka uviedla, ţe v prípade návratu do Čečenska sa ničoho neobáva migračný úrad v jej prípade, resp. v prípade jej maloletých synov, vylúčil aj reálnu hrozbu váţneho a individuálneho ohrozenia ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby, z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. U navrhovateľov nebolo moţné poskytnúť doplnkovú ochranu podľa § 13b zákona o azyle, keďţe na území SR nemajú ţiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou. 1Sža/15//2014 9 Za účelom posúdenia ţiadosti menovanej odporca vyuţil informácie najmä z nasledujúcich zdrojov: Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR - Ruská federácia - Čečensko, analýza krajiny pôvodu z
- júla 2013, z verejne prístupného internetového portálu zastupiteľského úradu Českej republiky v Moskve z
- septembra
- V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
- júla 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Podľa ust. § 13 ods. l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo
- Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických 1Sža/15//2014 10 názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závaţné alebo opakované konanie spôsobujúce váţne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
- pouţití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
- zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
- odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
- neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
- trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej sluţby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej sluţby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
- konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manţelovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej ţiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec uţ má poskytnutú doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods. l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je váţnym bezprávím
- uloţenie trestu smrti alebo jeho výkon,
- mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest, 1Sža/15//2014 11 alebo
- váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manţelovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľom, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľov v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd vyhodnotil tieto námietky ako dôvodné. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, ţe navrhovateľka po príchode na územie Slovenskej republiky spolu s manţelom a dvoma maloletými deťmi poţiadala o azyl v mene svojom a v mene svojich maloletých detí. Dôvody ţiadosti o azyl odvodzovala od dôvodov svojho manţela, pre problémy ktorého sa rozhodli opustiť krajinu pôvodu a poţiadať a medzinárodnú ochranu. Udelenie azylu navrhovateľke a jej maloletým synom je logicky viazané na udelenie azylu jej manţelovi, vzhľadom na to, ţe krajinu opustila s manţelom a maloletými deťmi spoločne kvôli problémom svojho manţela. Zo spisov vyplýva, ţe správny orgán rozhodol o jej manţelovi rozhodnutím ČAS: MU-405-18/PO-Ţ-2013 dňa
- novembra 2013, ktorým mu nebol udelený azyl ani poskytnutá doplnková ochrana. Proti tomuto rozhodnutiu bol podaný opravný prostriedok, 1Sža/15//2014 12 o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozhodnutím č. k. 5Saz/25/2013-14 zo dňa
- marca
- Týmto rozhodnutím bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Telefonicky bolo zistené, ţe Migračný úrad do dňa vyhlásenia tohto rozsudku o manţelovi navrhovateľky nerozhodol. Z uvedeného je teda zrejmé, ţe krajský súd rozhodol vo veci navrhovateľov dňa
- marca 2014 a vo veci manţela navrhovateľky aţ
- marca
- Podľa názoru odvolacieho súdu bolo toto jeho rozhodnutie predčasné, nakoľko bolo nutné najskôr preskúmať rozhodnutie rozhodnúť o azyle a doplnkovej ochrane manţela navrhovateľky, a aţ následne podľa toho, ako bolo v jeho prípade rozhodnuté, rozhodnúť o preskúmaní rozhodnutia vo veci navrhovateľky a maloletých deťoch manţelov. Krajský súd sa vo svojom rozsudku nezaoberal dôvodmi, prečo poţiadal o azyl manţel navrhovateľky, a ktoré ona v Dotazníku ţiadateľa o udelenie azylu z
- septembra 2013 uviedla. Manţelove problémy súviseli s jeho bratom, ktorý bol obvinený z napomáhania pri zaloţení protištátnej ozbrojenej skupiny, a v prípade, ţe manţelov brat nebol k dispozícii polícii, vyhráţali sa manţelovi, ţe namiesto brata obvinia jeho. V tejto súvislosti bol zaistený na polícii a fyzicky napadnutý, pričom na postup polície sa sťaţoval. Okrem toho mal problémy aj v práci, bol konkurzným správcom spoločnosti Inguš Nafte Gasprom, kde naňho z najvyšším miest Ingušskej republiky vyvíjali nátlak, aby sa ako správca konkurznej podstaty dopustil ekonomickej trestnej činnosti. Odmietal to a v apríli 2013 sa vzdal svojej funkcie konkurzného správcu. V rámci nátlaku na pracovisku sa mu vyhráţali, ţe ho obvinia alebo z účasti na zaloţení zločineckej skupiny alebo zo závaţnej ekonomickej činnosti. Manţela by teda mohli po návrate uväzniť, obviniť a odsúdiť. Tieto dôvody sa nemôţu týkať iba manţela navrhovateľky, ako to vo svojom rozsudku krajský súd uviedol, nakoľko navrhovateľka, jej manţel a ich maloleté deti tvoria rodinu, ktorá spolu ţije a spoločne vychováva maloleté deti. Je preto nevyhnutné pri preskúmavaní rozhodnutia týkajúceho sa navrhovateľky a maloletých detí potrebné vychádzať z výsledku prieskumu rozhodnutia správneho orgánu týkajúceho sa manţela navrhovateľky. I keď ide o dve samostatné konania, sú úzko prepojené, nakoľko problémy manţela navrhovateľky a otca maloletých detí boli dôvodom pre ktoré krajinu pôvodu opustili a poţiadali o medzinárodnú ochranu. Je vysoko pravdepodobné, ţe ak by hrozilo nebezpečenstvo manţelovi navrhovateľovi a otcovi maloletých detí, dotklo by sa to aj ostatných členov rodiny. 1Sža/15//2014 13 Vzhľadom na to, ţe dôvody medzinárodnej ochrany v prípade navrhovateľky a jej maloletých synov sa odvíjajú od dôvodov udelenia azylu manţela navrhovateľky a otca maloletých detí krajský súd sa mal vo svojom rozsudku zaoberať aj týmito skutočnosťami, minimálne mal vyčkať na rozhodnutie týkajúce sa prieskumu rozhodnutie manţela navrhovateľky. Pokiaľ tak krajský súd neučinil, prichádzalo do úvahy zrušenie jeho rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky však dospel k záveru, ţe nie je účelné zrušiť rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, ale prvostupňové súdne rozhodnutie zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na nové konanie. V ďalšom konaní bude podľa názoru Najvyššieho súdu potrebné, aby odporca rozhodol o udelení/neudelení azylu, prípadne poskytnutí/neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľov aţ na základe rozhodnutia týkajúceho sa manţela a otca navrhovateľov. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku krajského súdu podľa § 220 OSP tak, ţe rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 5 OSP v spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, ţe navrhovateľom, ktorí mali úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania i náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa, v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške spolu 672,03 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z odmeny za 1 úkon právnej pomoci (podanie odvolania), a to 134 Eur, reţijný paušál 8,04 Eur a 20% DPH, spolu 170,45 Eur, trovy prvostupňového konania pozostávajú z odmeny za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej, účasť na pojednávaní), a to 2 x 130,16 Eur, 1 x 134 Eur, reţijný paušál 2 x 7,81 Eur, 1 x 8,04 Eur a 20% DPH, spolu 501,58 Eur. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. 1Sža/15//2014 14 V Bratislave
- júla 2014 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská