1, ods. 3 písm. c/ (§ 138 písm. j/) Tr. zák. o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline zo 16. decembra 2009, sp. zn. 2 To 131/2009, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. B. s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo 7. septembra 2009, sp. zn. 2T 81/2009, bol obvinený A. B. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. c/ (§ 138 písm. j/) Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ţe : 1/ dňa
3, § 38 ods. 7 (§ 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/), § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 2 (dva) mesiace s tým, ţe na výkon tohto trestu bol
2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia.
1, ods. 2 Tr. zák. mu bol tieţ uloţený trest zákazu činnosti byť hmotne zodpovedným pracovníkom vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov. Týmto rozsudkom bol zároveň
2 Tr. zák. zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Svidník, sp. zn. 1T 47/2008, zo dňa 27. februára 2009, ktorým bol obvinenému A. B.
1 Tr. zák. uloţený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia a trest zákazu činnosti byť hmotne zodpovedným pracovníkom vo výmere 20 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Tr. por. bol obvinený súčasne zaviazaný k náhrade škody poškodeným. Proti tomuto rozsudku podal obvinený A. B. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Ţiline zo
4 Tr. por. kaţdý, proti komu sa vedie trestné konanie, povaţuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným 5 6 Tdo 36/2010 odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (zásada prezumpcie neviny). Z uvedeného vyplýva, ţe o vine môţe rozhodnúť len súd a to len rozsudkom.
názoru obvineného hlavným účelom ustanovení § 257 Tr. por. je skrátenie procesne náročného hlavného pojednávania, keďţe jediným procesným dôsledkom vyhlásenia obţalovaného
1 písm. b/ Tr. por., v spojení s následným vyjadrením obţalovaného k otázkam
3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Tr. por. a následným prijatím vyhlásenia obţalovaného súdom
6 a ods. 7 Tr. por. je následok uvedený v § 257 ods. 7 Tr. por., a síce, ţe ak súd rozhodol, ţe vyhlásenie obţalovaného
odseku 4 prijíma, vyhlási, ţe dokazovanie v rozsahu, v akom obţalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. Trestný poriadok teda neupravuje ţiadne dôsledky alebo vplyv takéhoto procesného postupu na právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku, a tým i na jeho preskúmateľnosť v odvolacom konaní (napr. v konaní o dohode o vine a treste Trestný poriadok odvolanie expressis verbis nepripúšťa). Obvinený upozornil tieţ na to, ţe v rámci svojho odvolania namietal výlučne právnu kvalifikáciu ním priznaného skutku, vrátane aplikácie ďalších hmotnoprávnych ustanovení. Zastáva pritom ten názor, ţe z jeho odpovedí - „áno“ na otázky
3 písm. f/ a písm. g/ Tr. por. nemoţno vyvodiť, ţe s právnou kvalifikáciou skutku, resp. i s pouţitím ďalších hmotnoprávnych ustanovení Trestného zákona, ktoré v odvolaní namietal, aj súhlasí. V konečnom dôsledku ale takýto jeho súhlas nie je ani pre následok predpokladaný v § 257 ods. 7 Tr. por. relevantný, keďţe právna kvalifikácia skutku alebo aplikácia iných hmotnoprávnych ustanovení nie je v trestnom konaní predmetom dokazovania. Z toho dôvodu ani Trestný poriadok nevyţaduje, aby obvinený na otázky
3 písm. c/, písm. d/ písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Tr. por. odpovedal spôsobom, či s právnou kvalifikáciou skutku výslovne súhlasí alebo nesúhlasí, ale len, či jej rozumie, a ani sa obvinený nepriznáva k takto kvalifikovanému trestnému činu, ale priznáva sa len k spáchaniu skutku, ktorý je trestným činom (a nie napr. a správnym deliktom alebo priestupkom). Skutok priznaný obvineným, resp. aj zistený súdom môţe teda súd vţdy prekvalifikovať, čo jednoznačne vyplýva o. i. aj 6 6 Tdo 36/2010 z toho, ţe nesprávne právne posúdenie skutku je všeobecným dovolacím dôvodom
1 písm. i/ Tr. por.
obvineného odvolací súd pochybil tieţ v tom, ţe aplikoval procesné ustanovenie § 319 Tr. por. Zamietnuť odvolanie ako nedôvodné totiţ predpokladá, aby sa odvolací súd jednotlivými dôvodmi odvolania aj zaoberal a ich opodstatnenosť a odôvodnenosť preskúmal. Čo sa týka ďalšieho dôvodu dovolania (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v spojení s § 374 ods. 3 Tr. por.), jeho naplnenie obvinený vidí v tom, ţe výrok o vine, ktorým ho súd prvého stupňa uznal za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu
1, ods. 3 písm. c/ (§ 138 písm. j/) Tr. zák., t.j.
kvalifikovanej skutkovej podstaty, je zaloţený na nesprávnej právnej kvalifikácii predmetného skutku, pričom v dôsledku takejto nesprávnej právnej kvalifikácie súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na daný skutok aj ďalšie hmotnoprávne ustanovenia Trestného zákona, najmä ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. Obvinený v tejto súvislosti zároveň odkázal i na dôvody svojho odvolania, v ktorom namietal tak správnosť výroku o vine ako aj treste. Ako ďalej uviedol, v prípade pokračovacieho trestného činu sa jedná o jeden trestný čin, spáchaný viacerými skutkami, za súčasnej existencie objektívnej a subjektívnej súvislosti jednotlivých skutkov. Ak teda osoba vykoná viac skutkov, je zrejmé, ţe kaţdý z uvedených skutkov bude smerovať voči inému individuálnemu objektu chránenému Trestným zákonom, t.j. voči iným osobám resp. veciam. „Mnohosť“ napadnutých alebo ohrozených objektov, príp. predmetov útoku je samotnou podstatou pokračovacieho trestného činu. V danom prípade pouţitý osobitný kvalifikačný pojem – závaţnejší spôsob konania, ktorého legálna definícia
j/ Tr. zák. zahŕňa páchanie trestného činu na viacerých osobách, predpokladá
názoru obvineného také konanie páchateľa, ktoré je len jedným skutkom, ktorý má však znaky jedného prípadne aj viacerých trestných činov spáchaných súčasne na viacerých osobách. Nie je ho však moţné aplikovať na prípad dvoch a viacerých skutkov, ktoré majú znaky či uţ jedného trestného činu (pokračovacieho), alebo dvoch resp. viacerých trestných činov, ktoré nie sú pokračovacím trestným činom (viacčinný súbeh), nakoľko pravidelným znakom mnohosti skutkov je mnohosť ohrozených či porušených objektov, resp. predmetov útoku. 7 6 Tdo 36/2010 Z dôvodov vyššie uvedených mal byť teda predmetný skutok správne kvalifikovaný ako pokračovací prečin podvodu
1 Tr. zák. S poukazom na to neboli potom splnené ani zákonné podmienky na uloţenie súhrnného trestu s pouţitím asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák. v spojitosti s § 42 Tr. zák.), keďţe ani jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov nebol zločinom. Súd prvého stupňa tak ani pri ukladaní trestu nepostupoval zákonom ustanoveným spôsobom a v súlade so zásadami zakotvenými v Trestnom zákone, keď jeho konanie posúdil
ustanovení najprísnejšie trestných, nehľadiac pritom na jeho motív či cieľ, ba ani na skutočnosť, ţe sa priznal a čin oľutoval. Na základe vyššie uvedených skutočností obvinený A. B. navrhol, aby dovolací súd
1 a ods. 2 Tr. por. rozsudkom vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa dôvody podaného dovolania opierajú a súčasne, aby zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a
1 Tr. por. prikázal odvolaciemu súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Z písomného vyjadrenia poškodenej E. S. k predmetnému dovolaniu vyplýva, ţe menovaná trvá na svojej predchádzajúcej výpovedi a aj v prípade nového rozhodnutia ţiada, aby súd v odsudzujúcom rozsudku obvinenému uloţil povinnosť uhradiť jej škodu vo výške 300 eur (č. l. 223). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania
por., veta prvá, keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok. 8 6 Tdo 36/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.
3 Tr. por. moţno v dovolaní uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
3 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. a/ aţ písm. g/ nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Moţnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. 9 6 Tdo 36/2010 Dovolací súd povaţuje za nevyhnutné zdôrazniť i to, ţe obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní odôvodňuje existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. Dôvody dovolania je teda treba chápať materiálne, a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por. Pokiaľ ide o dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por., z jeho dikcie vyplýva, ţe vo vzťahu k zistenému skutku je moţné dovolaním namietať výlučne vady právne, a teda to, ţe skutok tak, ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin nejde alebo ide o iný trestný čin, neţ za ktorý bol obvinený uznaný vinným. Popri vadách, ktoré sa týkajú právneho posúdenia skutku, moţno tieţ vytýkať iné nesprávne hmotnoprávne posúdenie. Rozumie sa ním zhodnotenie otázky, ktorá nespočíva priamo v právnej kvalifikácii skutku, ale v právnom posúdení inej skutkovej okolnosti majúcej význam z hľadiska hmotného práva. Z hľadiska obsahu dovolania obvineného je s poukazom na deklarovaný dovolací dôvod významná otázka, či prvostupňový súd správne pristúpil k právnej kvalifikácii posudzovaného skutku ako pokračovacieho zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. c/ (§ 138 písm. j/) Tr. zák. Dovolateľ je totiţ toho názoru, ţe samotné posúdenie konania ako pokračovacieho trestného činu vylučuje moţnosť aplikovať vyššie uvedenú kvalifikovanú skutkovú podstatu, keďţe samotnou podstatou pokračovacieho trestného činu, ako činu spáchaného viacerými skutkami, je mnohosť napadnutých alebo ohrozených objektov, resp. predmetov útoku. Dovolací súd povaţuje k uvedenému za potrebné zdôrazniť predovšetkým tú skutočnosť, ţe pokračovací trestný čin je z hľadiska hmotného práva chápaný ako jeden skutok a jeden trestný čin, ktorý sa skladá len z viacerých čiastkových útokov. Predmet útoku môţe byť pritom jeden, dva, resp. viaceré. Tieţ pokračovací trestný čin podvodu mohol byť preto spáchaný len na jednej a tej istej osobe. Z uvedeného je teda úplne zrejmé, ţe dovolacie námietky obvineného, poukazujúce na
jeho názoru nesprávnu právnu kvalifikáciu predmetného skutku, sú neopodstatnené a z pohľadu naplnenia vyššie uvedeného dovolacieho dôvodu teda irelevantné. 10 6 Tdo 36/2010 Právne posúdenie skutku
kvalifikovanej skutkovej podstaty súdom prvého stupňa je teda správne a v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o druhý dovolací dôvod (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), z obsahu podaného dovolania vyplýva, ţe jeho naplnenie obvinený vidí predovšetkým v tom, ţe krajský súd v rámci odvolacieho konania nepreskúmaval samotné vecné dôvody odvolania, čím bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Takéto svoje „nekonanie“ pritom odôvodnil poukazovaním na postup
por., aplikovaný v danom prípade, čo ale nemoţno povaţovať za správne a zákonné. Dovolací súd konštatuje, ţe po preštudovaní predmetného spisového materiálu dospel k takému záveru, ţe odvolací súd pochybil, keď nepreskúmal opodstatnenosť a odôvodnenosť všetkých odvolacích námietok obvineného (zaoberal sa len námietkami smerujúcimi k výroku o treste). Povaţuje za potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť predovšetkým tú skutočnosť, ţe v Trestnom poriadku niet ţiadneho zákonného ustanovenia, oprávňujúceho odvolací súd k tomu, aby sa v konaní, v ktorom došlo k vydaniu uznesenia o prijatí vyhlásenia obvineného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., uţ nezaoberal výhradami obvineného vo vzťahu k právnemu posúdeniu ním priznaného skutku. Avšak treba zároveň poukázať na to, ţe v rámci tohto dovolacieho konania sa uţ Najvyšší súd Slovenskej republiky vysporiadal s vyššie uvedenými námietkami obvineného, keď dospel k záveru, ţe tieto sú neopodstatnené a právne posúdenie predmetného skutku ako pokračovacieho zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. c/ (§ 138 písm. j/) Tr. zák. je správne a v súlade so zákonom. S poukazom na uvedené moţno konštatovať, ţe hoci bolo v dôsledku vyššie spomenutého pochybenia odvolacieho súdu porušené právo obvineného na obhajobu, nebolo porušené zásadným spôsobom, teda tak ako to vyţaduje ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu, keďţe uvedené pochybenie nevyvolalo odlišné rozhodnutie vo veci samej. Aj keby sa teda odvolací súd zaoberal všetkými odvolacími námietkami obvineného, dospel by k rovnakému záveru, a síce, ţe podané odvolanie je potrebné zamietnuť ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. 11 6 Tdo 36/2010 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 7. októbra 2010 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Alţbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.