Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Sţo/38/2014 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je v zásadných otázkach dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Zákonom č. 8/2009 Z.z. bol s účinnosťou od 1. februára 2009 zmenený a doplnený zákon č. 135/1961 Zb. cestný zákon, ako aj zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, pričom prechodné ustanovenia postup v začatých, avšak neskončených konaniach neupravujú. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., na uţívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným neţ zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, neţ na ktoré sú určené (ďalej len "zvláštne uţívanie"), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu. Cestný správny orgán môţe v povolení určiť podmienky na zvláštne uţívanie a pre ich nesplnenie môţe udelené povolenie zrušiť. Zvláštne uţívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u uţívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene uţívateľa, podmienok uţívania a podobne je potrebné poţiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia. Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je moţné vydať len po predloţení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie automobilového športu (FIA Paríţ). 6 4 Sţo/38/2014 Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb., cestný správny orgán za nadmernú a nadrozmernú prepravu vykonanú bez povolenia dodatočne vyberie rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu. Podľa bodu 2 poloţky 80 sadzobníka k zákonu č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení účinnom do 01.02.2009 (t.j. v čase vzniku udalosti), poplatok vyberaný správcom komunikácie za nadrozmernú a nadmernú prepravu na mieste merania vozidla sa zvýši na dvojnásobok, ak sa uţ táto preprava čiastočne alebo celkom vykonala bez predchádzajúceho povolenia cestného správneho orgánu. Podľa bodu 3 poloţky 80 sadzobníka k zákonu č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení účinnom do 01.02.2009 (t.j. v čase vzniku udalosti), poplatok vyberaný dodatočne rozhodnutím cestného správneho orgánu sa zvýši na trojnásobok, ak dopravca nezaplatil poplatok na mieste merania vozidla. Najvyšší súd z obsahu predloţeného súdneho a administratívneho spisu zistil nasledovné: V predmetnej veci najvyšší súd uţ rozhodoval a to v rozsudku sp. zn. 8 Sţo/254/2010 zo dňa 08.12.2011, z obsahu ktorého vyplýva, ţe najvyšší súd zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 08285/2009/SCDPK-38228 zo dňa 25.09.2009 z dôvodov § 250j ods. 2 písm.

1. c)a
2. d)O.s.p., keď vytkol ţalovanému v zásade dve pochybenia. Prvým pochybením bola skutočnosť, ktorú ţalovaný uvádza aj v napadnutom rozhodnutí a tou je nevyhnutnosť odôvodnenia, či existujú záväzné právne akty Európskej únie, upravujúce danú oblasť, ktoré by boli priamo záväzné pre Slovenskú republiku ako členský štát Európskej únie (nariadenia), resp. právne akty Európskej únie, ktoré by boli pre Slovenskú republiku záväzné pri splnení ďalších podmienok (smernice). Druhým pochybením (a tým sa ţalovaný vôbec nezaoberal v napadnutom rozhodnutí) bola nesprávna aplikácia novelizovanej právnej úpravy, teda zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z.z.) účinného od 01. februára 2009, vo vzťahu k skôr začatým konaniam. Ako konštatoval uţ Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku zákonom č. 8/2009 Z.z. bol s účinnosťou od 1. februára zmenený a doplnený zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, ako aj zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, pričom prechodné ustanovenia postup začatých, avšak ešte neukončených konaní neupravovali. Pravidlá postupu sú vtedy jednoznačne dané a to tak, ţe právne vzťahy, ktoré vznikli za účinnosti skoršieho 7 4 Sţo/38/2014 právneho predpisu, sa v čase platnosti a účinnosti neskoršieho právneho predpisu naďalej spravujú právnym predpisom, za účinnosti ktorého vznikli, ak neskorší právny predpis neustanovuje inak. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací musí zhodne s krajským súdom konštatovať, ţe ţalovaný sa vôbec nevysporiadal s tým, ţe poplatková povinnosť ţalobcu vznikla ešte pred účinnosťou zákona č. 8/2009 Z.z., a to dňa 25.08.2008, t.j. v čase, kedy zákon č. 583/2003 Z.z., ktorým sa mení zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch umoţňoval dopravcom zaplatiť, v prípade nadmernej a nadrozmernej prepravy dvojnásobok základného správneho poplatku na mieste merania. Argument, ţe správca komunikácie nemohol vyberať správny poplatok na mieste, nemôţe byť daný na ujmu dopravcovi, v tomto prípade ţalobcovi (ktorý ho ţiadal zaplatiť na mieste), pretoţe ţalobca nemôţe niesť zodpovednosť za odopretie práva, v tomto prípade za neumoţnenie zaplatenia správneho poplatku na mieste. Ako uţ bolo uvedené vyššie, novela č. 8/2009 Z.z., účinná od 1.2.2009, ktorou bol zmenený zákon č. 135/1961 Zb., ako aj zákon č. 145/1995 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenia o postupe v začatých, ešte neskončených konaniach. Teória nadobudnutých práv spočíva v teoretickom zdôvodnení neprípustnosti toho, aby práva niekým nadobudnuté podľa zákona, mu boli dodatočne a so spätnou účinnosťou neskorším zákonom odňaté, aby so spätnou účinnosťou bol dodatočne zmenený právny stav, resp. o tento právny stav sa opierajúci právny dôvod, o ktorý sa opieralo nadobudnutie práva. Pojem „nadobudnuté právo“ sa pritom vykladá extenzívne a zahŕňa akýkoľvek právny stav, ktorý je niekomu na prospech. To znamená, ţe porušením zásady nezmeniteľnosti, t.j. ochrany nadobudnutých práv by bola kaţdá retroaktívna zmena právneho vzťahu, ktorá by so spätnou účinnosťou zhoršila právne postavenie subjektu práva. Zmätočné je aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného na str. 4, tretí odsek, kde ţalovaný konštatuje, ţe zákonom č. 583/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2004 bola dopravcom daná moţnosť zaplatiť, v prípade vykonania nadmernej a nadrozmernej prepravy dvojnásobok základného správneho poplatku na mieste merania. Tento stav existoval de iure do 01.02.2009, t.j. do účinnosti zákona č. 8/2009 Z.z., ale de facto tento bod Splnomocnenia nebol vyuţívaný ani pri meraní správcom komunikácie – Slovenskou správou 8 4 Sţo/38/2014 ciest, keďţe dopravcovia neboli schopní a ochotní zaplatiť poplatok na mieste. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe ţalobca ako dopravca nemôţe niesť zodpovednosť za to, ţe mu nebolo umoţnené zaplatiť správny poplatok na mieste. V tomto prípade mal ţalovaný, v súlade s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyloţiť právny predpis tak, ţe pouţije pre ţalobcu zákon účinný v čase vzniku poplatkovej povinnosti. Podľa článku 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo moţno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 Ústavy SR, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu moţnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané.“ (I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.9.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález zo dňa 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Na podklade uvedených zistení dospel senát odvolacieho súdu k záveru, ţe v tomto prípade je moţné od ţalobcu poţadovať zaplatenie správneho poplatku len vo výške dvojnásobku, keďţe príslušné orgány potvrdili, ţe napriek účinnej zákonnej úprave obsiahnutej v bode 2 poloţky 80 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v rozhodujúcom období, neumoţnili správny poplatok vyberaný dodatočne, zaplatiť ţalobcovi na mieste vo výške dvojnásobku základnej sadzby. Uvedené nemoţno podľa názoru najvyššieho súdu pričítať na ťarchu ţalobcovi a poţadovať tak od neho zaplatenie správneho poplatku aţ vo výške trojnásobku základnej sadzby správneho poplatku v správnom konaní, keďţe v tomto prípade si svoju zákonnú povinnosť nesplnili samotné správne orgány, keď neumoţnili zaplatenie správneho poplatku dodatočne na mieste. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel najvyšší súd k záveru, ţe v tomto prípade rozsudok krajského súdu zmení tak, ţe zruší len rozhodnutie ţalovaného podľa § 250j ods.2 písm. a/ O.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyššie vyslovený právny 9 4 Sţo/38/2014 názor súdu a vytýkané pochybenia je moţné aplikovať a odstrániť uţ v rozhodnutí ţalovaného preto odvolací súd, na rozdiel od súdu krajského prvostupňové rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach zo dňa 10.07.2009 nezrušil. Právnym názorom odvolacieho súdu je správny orgán viazaný (§ 250ja ods. 4 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p.

§ 250kods.

1 veta prvá a § 149 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 246c veta prvá O.s.p. Ţalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní priznal náhradu trov konania v zmysle § 11 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov, v rozsahu vyčíslenia trov právnym zástupcom ţalobcu v sume 268,53 €, ktorá pozostáva z odmeny za tri úkony právnej sluţby, prevzatie a príprava veci /r. 2012/ 58,69 €, ţaloba /r. 2012/ 58,69 €, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 02.05.2014 vo výške 61,85 € a 23,30 € za reţijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky (7,63+7,63+8,04), celkom poţadované trovy právneho zastúpenia boli vo výške 202,53€ a tieto boli ţalobcovi i súdom priznané, a ďalej bola priznaná ţalobcovi i náhrada 66 € za zaplatený súdny poplatok za ţalobu. DPH advokátovi najvyšší súd nepriznal, pretoţe nepreukázal, ţe by bol jej platiteľom. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 01. júla 2014 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková