ustanovenia § 175a ods. 2 O.s.p. konanie (ex offo) v dedičskej veci po poručiteľke – E. H., rod. Ď., ktorej úmrtný list mu bol doručený
1 O.s.p. na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke notárku JUDr. Tatianu Vrlíkovú, Ţilina, Národná 38, ako súdneho komisára a v prípade, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175zca O.s.p. (aj) na vydanie osvedčenia o dedičstve. Lehotu určil na jeden rok. Na notárskom úrade JUDr. Tatiany Vrlíkovej bola
generálneho prokurátora neriadila citovanými ustanoveniami, lebo účastníkmi dedičského konania sú tí, o ktorých sa moţno dôvodne domnievať, ţe sú poručiteľovými dedičmi. Zákon súdu ukladá osobitne postupovať tam, kde zistí, ţe poručiteľ zanechal závet (resp. listinu, ktorá má znaky závetu). Dedičský súd má zistiť stav a obsah závetu (§ 175d ods. 2 O.s.p.) a dať dedičom poučenie o ich dedičskom práve (§ 175i ods. 1, 2 O.s.p.), teda o relatívnej neplatnosti závetu (§ 479, § 40a Občianskeho zákonníka) a o absolútnej neplatnosti (§ 37 aţ 40 Občianskeho zákonníka). Pri námietkach absolútnej neplatnosti závetu má súd odkázať účastníka na podanie ţaloby v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. Ak odkázaný účastník ţalobu nepodá, v dedičskom konaní sa postupuje uţ bez zreteľa na neho. Súdna komisárka však uţ po predbeţnom vyšetrení a zaloţení listiny s označením „Závet“ A. M. viedla od začiatku konanie len s týmto jediným účastníkom. Z ustanovenia § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka však vyplýva, ţe v prípade neplatnosti závetu by A. M., ako osoba ţijúca s poručiteľkou najmenej po dobu jedného roku pred jej smrťou v spoločnej domácnosti a M. V. ako sestra poručiteľky, dedili rovnakým dielom v rámci tretej dedičskej skupiny. V dôsledku postupu súdnej komisárky, ktorá napriek 3 7 MCdo 7/2013 ţiadostiam M. V. nepribrala ju do dedičského konania po zomrelej sestre, znemoţnila jej uplatnenie tých práv, ktoré jej zákon priznáva. Najmä jej znemoţnila právo poprieť dedičské právo A. M. vyplývajúce zo závetu (§ 175k ods. 1, 2 O.s.p.). Aj z hľadiska zásady oficiality je povinnosťou súdneho komisára zisťovať okruh dedičov po poručiteľovi, pretoţe úlohou dedičského práva je prispieť k úprave právnych vzťahov medzi subjektmi občianskoprávnych vzťahov a k zabezpečeniu právnej istoty v prípade smrti. Túto úlohu štát zveril súdnemu komisárovi a je na jeho posúdení, k akému výkladu zákona sa prikloní. A. M. sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu
2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.
ustanovenia § 243e ods. 2 O.s.p. mimoriadne dovolanie moţno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta.
ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 O.s.p.). V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 4 7 MCdo 7/2013 Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal vadu konania uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.), spočívajúcu v tom, ţe v dedičskej veci po poručiteľke E. H., rod. Ď. nebola účastníčkou tohto nesporového (dedičského) konania aj M. V., sestra poručiteľky (zákonná dedička v tretej dedičskej skupine), čím jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom. O vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“), porovnaj napr. II. 174/04, III. ÚS 331/04, III. ÚS 156/
doloţky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.
Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
1 Občianskeho zákonníka dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
ods. 2 tohto ustanovenia ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.
1 v prvej skupine dedia po poručiteľovi deti a manţel, kaţdý z nich rovnakým dielom.
ods. 2 ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z n ich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
1 Občianskeho zákonníka ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manţel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí s poručiteľom ţili po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výţivou na poručiteľa.
ods. 2 dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manţel však vţdy najmenej polovicu dedičstva. 6 7 MCdo 7/2013
1 Občianskeho zákonníka ak nededí manţel ani ţiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí ţili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výţivou na poručiteľa.
ods. 2 ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa moţno dôvodne domnievať, ţe sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát.
1 O.s.p. v predbeţnom vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné na zistenie dedičov a na zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol poručiteľ zákonným zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka.
ods. 2 ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah, na doţiadanie súdu tak urobí aj notár, ktorý má závet v úschove.
ods. 3 ak dôjde k zisteniu stavu a obsahu závetu, zaloţí sa jeho originál, pokiaľ závet nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlásených závetov vedenej na súde.
1 O.s.p. ak konanie nebolo zastavené
, upovedomí súd tých, o ktorých sa moţno dôvodne domnievať, o ich dedičskom práve a o moţnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil, túto lehotu môţe súd z dôleţitých dôvodov predĺţiť. Súčasne dedičov poučí o náleţitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.
ods. 2 upovedomenie včítane poučenia doručí súd do vlastných rúk alebo ho dá ústne a v zápisnici uvedie, ţe sa tak stalo.
1 O.s.p. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, ţe je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, ţe je dedičom. 7 7 MCdo 7/2013
ods. 2 ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáţe súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil ţalobou. Na podanie ţaloby určí lehotu. Ak ţaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča. V danej veci súdna komisárka (poverená príslušným súdom na prejednanie dedičstva po poručiteľke) vykonala predbeţné šetrenie (§ 175d O.s.p.), na základe ktorého zistila rozsah majetku poručiteľky (ku dňu jej smrti) a skutočnosť, ţe poručiteľka zanechala závet, ktorým za jediného dediča (všetkého svojho majetku) ustanovila A. M.. S týmto súdna komisárka ďalej konala ako s jediným dedičom (zo závetu) a účastníkom dedičského konania, napriek opakovaným námietkam M. V. (sestry poručiteľky), ktorej práve z dôvodu, ţe nie je účastníčkou dedičského konania, nedoručila ani osvedčenie o dedičstve. Dôvodnosť toho, ţe určitá osoba je poručiteľovým dedičom, súd posudzuje na základe skutočností, ktoré sú významné
hmotného práva, ako konštatoval aj generálny prokurátor. Začiatok účastníctva v dedičskom konaní závisí na tom, kedy sa súd dozvie o skutočnostiach, z ktorých dedičské právo vyplýva, a trvá tak dlho, pokiaľ chovanie alebo konanie osoby, ktorej svedčí niektorý z titulov dedenia, smeruje k tomu, aby sa skutočne stal dedičom, alebo pokiaľ nebudú zistené ďalšie skutočnosti, ktoré ukazujú, ţe dedičom je niekto iný, prípadne, ţe poručiteľ nemá ţiadneho dediča. Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo (t. j. osoba, ktorá o sebe tvrdí, ţe je poručiteľovým dedičom), sa nestáva účastníkom dedičského konania aţ po tom, čo bude jednoznačne zistené, ţe je poručiteľovým dedičom, ale je účastníkom dedičského konania uţ od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, ţe jej v skutočnosti ţiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo ţe z iných dôvodov nemôţe dediť. Ak zanechal poručiteľ závet, treba povaţovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tieţ neopomenuteľných dedičov (§ 479 Občianskeho zákonníka) a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona (§ 473 aţ § 475a Občianskeho zákonníka). Ich účastníctvo trvá tak dlho, pokiaľ sa nepreukáţe, ţe k dedeniu zo zákona nedôjde. Ak nastúpi dedenie 8 7 MCdo 7/2013 zo závetu, neopomenuteľní a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy, ak sa nedovolali neplatnosti závetu. Skutočnosti, ktoré sú významné pre posúdenie dedičského práva, šetrí súd z vlastnej iniciatívy bez toho, aby bol viazaný prípadnými návrhmi, ktoré urobia osoby, ktoré uplatňujú svoje dedičské právo. Tých, u ktorých moţno mať dôvodne za to, ţe sú dedičmi, potom vyrozumie o ich dedičskom práve a o moţnosti dedičstvo odmietnuť. O tom, či sa niekto stal účastníkom dedičského konania alebo či ním prestal byť, súd nevydáva zvláštne rozhodnutie. Jeho záver o okruhu účastníkov sa prejaví v tom, ţe s určitou osobou jedná ako s účastníkom konania alebo ţe s ňou jednať prestane, keď sa zistí, ţe dedičom je niekto iný. S osobou, ktorá uplatnila svoje dedičské právo alebo ktorá bola súdom (súdnym komisárom) o dedičskom práve vyrozumená a o ktorej mal súd (súdny komisár) za to, ţe nie je účastníkom konania, alebo ţe ním prestáva byť, však súd (súdny komisár) nejedná, alebo s ňou prestane jednať len vtedy, ak je s tým uzrozumená. V opačnom prípade postupuje
1 alebo § 175k ods. 2 O.s.p. Ak niekto o sebe tvrdí, ţe je dedičom a popiera, ţe by dedičské právo svedčilo niekomu inému, kto sa vydáva za dediča, je tu spor o dedičské právo. Tvrdené dedičské práva totiţ vedľa seba nemôţu, buď celkom alebo čiastočne, obstáť a nemôţu byť podkladom pre uznesenie o dedičstve. Pretoţe účastníctvo v dedičskom konaní odráţa hmotné dedičské právo, nie je moţné uvedený spor riešiť výlučne aţ uznesením o dedičstve. Spor o dedičské právo sa prejavuje tieţ v tom, s kým sa má konať v priebehu dedičského konania a kto má mať moţnosť vykonávať svojimi procesnými úkonmi vplyv na priebeh a výsledok konania, teda v tom, kto má byť povaţovaný za účastníka dedičského konania. Postup súdu (súdneho komisára) pri spore o dedičské právo závisí na tom, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná tieţ skutková stránka veci. Ak závisí rozhodnutie o dedičskom práve iba na právnom posúdení veci, súd priamo v dedičskom konaní vyšetrí podmienky dedičského práva a ďalej koná ako s účastníkom dedičského konania, kto je
jeho názoru dedičom, prípadne rozhodne, s kým z účastníkov bude naďalej konať, nakoľko moţno mať dôvodne za to, ţe je dedičom, 9 7 MCdo 7/2013 alebo s kým z účastníkov ďalej konať nebude, nakoľko moţno mať dôvodne za to, ţe nie je poručiteľovým dedičom. O podmienkach dedičského práva v zmysle ustanovenia § 175k ods. 1 O.s.p. súd zásadne rozhoduje uznesením, ktoré je potrebné doručiť účastníkom do vlastných rúk (§ 175a ods. 3 O.s.p.) a proti nemu je prípustné odvolanie. O dedičskom práve nemusí byť vţdy rozhodnuté uznesením a moţno pokračovať v konaní s tým, u koho má súd (súdny komisár) za to, ţe je dedičom, alebo vylúči z účasti na konaní toho, u ktorého má za to, ţe dedičom nie je. Toto je moţné spravidla len vtedy, ak osoba uplatňujúca svoje právo nedôvodne je s takým postupom uzrozumená a nehodlá naďalej svoje údajné dedičské právo uplatňovať alebo ak je jednoznačne nepochybné, ţe nemôţe byť dedičom (napr. pri dedení zo zákona uplatňuje dedičské právo súrodenec poručiteľa, hoci poručiteľ zanechal potomkov, ktorí dedičstvo neodmietli a sú spôsobilí dediť). Ak nejde však o celkom jednoznačnú situáciu a osoba uplatňujúca dedičské právo na svojom tvrdenom dedičskom práve trvá, je namieste vţdy rozhodnúť o spore o dedičské právo uznesením
1 O.s.p. Ak sú medzi účastníkmi sporné skutkové okolnosti, na ktorých závisí rozhodnutie o dedičskom práve, nemá súd v nesporovom dedičskom konaní z procesného hľadiska moţnosť objasňovať sporné skutočnosti. Zákon súdu (súdnemu komisárovi) v prvom rade ukladá, aby sa pokúsil uvedený spor o dedičskom práve vyriešiť dohodou. Ak sa spor nepodarí odstrániť dohodou a skutočnosti rozhodné pred posúdením dedičského práva zostanú i po pokuse o odstránenie sporu medzi účastníkmi sporné, vydá súd uznesenie, ktorým odkáţe toho z účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil ţalobou na súde. Menej pravdepodobným sa spravidla javí dedičské právo u toho účastníka, ktorý spochybňuje zo skutkového hľadiska existujúci dedičský titul (napr. tvrdí, ţe závet alebo listina o vydedení je neplatná; tvrdí, ţe s poručiteľom ţil najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti). Súčasťou rozhodnutia o dedičstve sú prakticky tri samostatné rozhodnutia, o ktorých súd rozhoduje, a to: 1/ musí sa ustáliť okruh dedičov, 2/ predmet dedičstva a 3/ následne dôjde k vyporiadaniu dedičstva. Nebolo sporné, ţe poručiteľka nezanechala tzv. neopomenuteľných dedičov (§ 479 Občianskeho zákonníka) a do úvahy prichádzali zákonní dedičia v tretej skupine (§ 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a dedič zo závetu - A. M.. M. V. – prichádzajúca do úvahy 10 7 MCdo 7/2013 ako zákonná dedička (v tretej skupine) písomne (opakovane) namietala, ţe nebolo s jej osobou ako s účastníkom dedičského konania vôbec konané a súčasne spochybňovala pravosť dedičského titulu – závetu. Z toho vyplýva, ţe medzi do úvahy prichádzajúcimi dedičmi vznikol spor o dedičské právo, keď M. V. spochybnila zo skutkového hľadiska dedičský titul, závet. Namietala jeho pravosť. Súdna komisárka sa nepokúsila uvedený spor o dedičské právo vyriešiť a nevydala ani uznesenie, ktorým by odkázala M. V., aby uplatnila svoje právo na súde, ale bez ďalšieho pokračovala v konaní (len) so závetným dedičom. Z uvedeného je zrejmé, ţe dedičské konanie nebolo ukončené o prvej časti rozhodnutia, a to ustálenia okruhu dedičov. Keďţe M. V. spochybnila závet ako dedičský titul pre A. M. zo skutkového hľadiska bolo povinnosťou súdu (súdneho komisára) postupovať v zmysle ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p., a to vydať uznesenie, ktorým by M. V. stanovil lehotu na podanie ţaloby o neplatnosť závetu na súde, za predpokladu, ţe uznesenie, ktorým bol tento účastník (dedič) odkázaný na podanie ţaloby splňuje poţiadavky vymedzené v § 175k ods. 2 O.s.p. Ak by M. V. nebola vo veci o neplatnosť závetu úspešná alebo ak by vôbec ţalobu v stanovenej lehote nepodala, malo by to za následok, ţe súd (súdny komisár) by pokračoval v dedičskom konaní iba so závetným dedičom, a teda by to znamenalo, ţe M. V. prestala byť účastníkom dedičského konania. Nakoľko však súd (súdny komisár) nepostupoval v dedičskom konaní po poručiteľke v zmysle zákona (§ 175k ods. 2 O.s.p.), prichádzajúci do úvahy zákonní dedičia (v tretej skupine) sú naďalej účastníkmi dedičského konania, bolo povinnosťou súdneho komisára s nimi ďalej konať, doručiť im dedičské rozhodnutie (osvedčenie o dedičstve), proti ktorému mali právo podať opravný prostriedok - v časti, ktorým bol ustálený okruh dedičov. Moţno teda uzavrieť, ţe uvedeným nesprávnym postupom okresného súdu (súdnej komisárky) bola podávateľke podnetu – M. V. pri prejednaní dedičstva po poručiteľke E. H. odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Obdobnú (ako dovolaciu) otázku vo vzťahu k ustáleniu okruhu účastníkov dedičského konania a to, „či môţe osoba stratiť postavenie účastníka dedičského konania aj napriek skutočnosti, ţe súdny komisár vyriešil otázku okruhu účastníkov bez toho, aby prihliadal na námietky v tomto smere a nepostupoval v zmysle ustanovenia § 175k ods. 2 O.s.p. a či teda dedičské rozhodnutie mohlo nadobudnúť právoplatnosť aj vykonateľnosť aj bez toho, aby bolo doručené takémuto (vylúčenému) účastníkovi“, riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 28. februára 2012, sp. zn. 2 Cdo 26/2011. Toto rozhodnutie bolo občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republike 13. júna 2012 prijaté 11 7 MCdo 7/2013 na publikovanie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky s právnou vetou: „Návrh oprávneného dediča proti nepravému dedičovi na vydanie majetku, ktorý z dedičstva má (§ 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka), je predčasný, pokiaľ konanie o dedičstve nebolo právoplatne skončené. Ten, o kom sa na základe jeho tvrdení moţno dôvodne domnievať ţe je poručiteľovým dedičom, je účastníkom konania o dedičstve od uplatnenia svojich dedičských práv v konaní dovtedy, kým sa nepreukáţe, ţe nie je poručiteľovým dedičom alebo, ţe nededí z dôvodu dedičskej nespôsobilosti. Ak účastník dedičského konania spochybní dedičské právo iného účastníka tohto konania a rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, súd nie je oprávnený sám spornosť riešiť, je povinný postupovať
2 O.s.p.“. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie okresného súdu je postihnuté závaţnou procesnou vadou. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie
v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďţe to vyţadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto osvedčenie o dedičstve
2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.