tejto projektovej úlohy cena lekárne činila 1 341 000,- Kčs a cena OV ČSČK (ako samostatne stojacej nehnuteľnosti) 535 000,- Kčs, ktorú sumu, z dôvodu, že byt slúžil lekárni (teda OÚNZ Galanta), bolo treba rozdeliť na polovicu, t. j. 267 500,- Kčs. Dňa 25. marca 1974 bola uzavretá hospodárska zmluva o správe objektu „Lekáreň v Galante“ a o niektorých prácach a výkonoch medzi OÚNZ v Galante (zastúpeným riaditeľom) a OV ČSČK v Galante (zastúpeným predsedom MUDr. K. B. a tajomníčkou V. V.). Ako správca budovy bol označený OÚNZ v Galante a ako užívateľ OV ČSČK v Galante.
bodu 1/ zmluvy, na základe spoločnej dohody správcu a užívateľa nehnuteľnosti (budovy) mal objekt „Lekáreň v Galante“ aj priestory pre potrebu OV ČSČK a bol rozdelený medzi užívateľom a správcom
jednotlivých miestností. OÚNZ zabezpečoval pre žalobcu služby spojené s užívaním nehnuteľnosti (kúrenie, dodávku teplej vody, vodného, stočného a iné služby), pričom ročná úhrada za ne bola stanovená sumou 3 271,90 Kčs. Z obsahu listu SČK - Ústredného výboru – z
listu vlastníctva č. X., katastrálne územie G., vydaného
1 O.s.p. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného (v poradí prvým) rozsudkom z
ktorého on vlastníkom ani spoluvlastníkom sporných nehnuteľností nie je, je v rozpore s právnym stavom. Takéto preukázanie by bolo možné len vtedy, ak by žalobca bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, preukázal najmä spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Pre neexistenciu dnešného žalobcu v čase, kedy malo dôjsť k vzniku predmetu vlastníctva (objektu lekárne vystaveného na báze spoluinvestorstva) takýto preukaz musel spočívať v preukázaní nadobudnutia vlastníckeho práva alebo prinajmenšom práva spoluvlastníctva právnym predchodcom žalobcu a prechodu takto nadobudnutého práva na samotného žalobcu. Hoci právne nástupníctvo SČK po ČSČK by i s prihliadnutím k úprave v žalobcom zmieňovanom zákone č. 84/1994 Z. z. nebol dôvod spochybňovať, a to obdobne platilo u oprávnenia žalobcu samostatne vystupovať v právnych vzťahoch a aj v súdnom konaní, naopak nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané nadobudnutie či už výlučného vlastníctva alebo aspoň práva spoluvlastníctva predchodcu žalobcu k predmetu 5 7 Cdo 81/2013 sporu. Konštatoval, že tzv. vzťah spoluinvestorstva nebol preukázateľne sprevádzaný aj zmluvou o združení prostriedkov, ktorá by mala založiť vlastníctvo predchodcu žalobcu k neskoršiemu predmetu záujmu žalobcu, alebo ktorá by predchodcovi žalobcu zaručila aspoň postavenie spoluvlastníka objektu vystaveného z iniciatívy niekdajšieho ONV Galanta (ONV). Odhliadnuc od nepreukázania ani spôsobilosti nadobudnutia predmetu záujmu práve nižšou organizačnou zložkou (bývalého ČSČK v Galante) tu potom nebola nielen zmluva o združení zakladajúca právo vlastníctva alebo spoluvlastníctva ktorejkoľvek z osôb prichádzajúcich do úvahy ako právny predchodca žalobcu s právnou subjektivitou, ale ani žiadna zmluva, ktorou by vlastníctvo predstavujúce takto vlastníctvo štátu bolo prevedené či už na niektorého právneho predchodcu žalobcu alebo priamo na žalobcu. Takouto zmluvou nemohla byť hospodárska zmluva z
1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol ho zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že spoluinvestorstvo, resp. združenie spoločných finančných prostriedkov jeho právneho predchodcu ako aj OÚNZ v Galante nikdy zo strany žalovaného spochybnené nebolo, a tiež sa plne odzrkadľuje v čl. I. hospodárskej zmluvy z 25. marca 1974 uzavretej medzi právnymi predchodcami účastníkov konania (
dohody jej účastníkov bol postavený objekt „Lekáreň v Galante“).
104/1964 Zb. sa združovatelia prostriedkov dohodli na správe nehnuteľnosti, ktorým sa stal právny predchodca žalovaného. Vlastnícke vzťahy k spornej nehnuteľnosti boli usporiadané v roku 1993, pričom sporná nehnuteľnosť bola evidovaná na bývalom katastrálnom úrade v B. – Správa katastra G. na LV č. X., katastrálne územie G.. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný v zmysle rozhodnutia Mestského úradu v Galante z
jeho názoru postupom krajského súdu nedošlo ani k naplneniu právneho záveru najvyššieho súdu (nedoplneniu dokazovania). Žalovaný navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Poukázal na to, že spoluinvestorstvo nebolo žalobcom nikdy dokázané, nikdy nepredložil listinné dôkazy, aby preukázal, že jeho právny predchodca dal predmetnú sumu na výstavbu spornej nehnuteľnosti. Uviedol, že krajský súd odôvodnil nadobudnutie vlastníctva na základe v tom čase platných právnych predpisov - zákona č. 109/1964 Zb. (Hospodársky zákonník) a vyhlášky č. 104/1966 Zb. o správe národného majetku. Nenachádza sa v ňom zmienka o vyhláške č. 594/1992 Zb., a
nej o právnom titule nadobudnutia vlastníctva žalovaným. Aj ďalšie námietky žalobcu považoval za účelové. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozsudku, ktorý možno napadnúť dovolaním (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p.), obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 8 7 Cdo 81/2013 Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej z uvedených vád dovolací súd nezistil. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní. Takáto vada nebola v dovolaní namietaná a nezistil ju ani dovolací súd. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd po zopakovaní dokazovania (v potrebnom rozsahu) v súlade s § 213 ods. 3 O.s.p. svoje právne závery založil na správnej interpretácii citovaných právnych predpisov platných v rozhodnom čase. 9 7 Cdo 81/2013 V danej veci sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a to na základe toho, že jeho právny predchodca (ČSČK) bol s bývalým Ústavom národného zdravia v Galante spoluinvestorom pri výstavbe lekárne a budovy OV ČSČK (spoluinvestorstvo bolo schválené nadriadeným orgánom predchodcu žalobcu – ÚV SČK listom z 30. marca 1971 a predstavovalo sumu 221 760,- Kčs), spoluinvestorský a spoluvlastnícky vzťah vyvodzoval z hospodárskej zmluvy z 25. marca 1974, ako konštatoval aj odvolací súd, a ktorá skutočnosť nebola v konaní spornou. Odvolací súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), keď dospel k záveru o jeho danosti (konanie o určenie vlastníctva slúži tomu, aby sa formálne existujúci evidenčný stav buď potvrdil alebo istým spôsobom modifikoval, resp. zvrátil). Bolo preto na žalobcovi, aby v konaní preukázal - spôsobilým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, že aktuálny zápis v katastri nehnuteľností,
ktorého nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, je nesprávny. Z hľadiska skutkového stavu bolo v danej veci zistené, že
výpisu z LV č. X., vedeného Správou katastra G., je vlastníkom sporných nehnuteľností (stavby SČK súpisné číslo X. na parcele č. X., k. ú. G.) žalovaný. Potvrdením z
zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov), predmetom ktorého bolo odovzdanie a prevzatie kompetencií, majetku, záväzkov, pohľadávok a rozpočtu MZ SR v správe NsP Svätého Lukáša Galanta uvedeného v prílohe. Následne bol na Správu katastra v G. podaný návrh na zápis vlastníckeho práva k prevedenému majetku – formou záznamu
162/1995 Z. z. (katastrálny zákon). Dovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že z takto zisteného skutkového stavu pri aplikácii citovaných právnych predpisov, platných v rozhodnom čase, možno vyvodiť právny záver,
ktorého žalobca nepreukázal - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti - vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, t. j. spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva jeho právnym predchodcom (ČSČK). Je nepochybné, že žalobca svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, ako je uvedené zhora, vyvodzoval zo spoluinvestorstva – združenia finančných prostriedkov právnych predchodcov účastníkov konania a z hospodárskej zmluvy uzavretej
4 vyhlášky č. 104/1966 Zb. ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje v evidencii nehnuteľností Československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje. Organizácia je povinná do 60 dní potom, čo nadobudla do svojej 12 7 Cdo 81/2013 správy nehnuteľnosti, oznámiť zmenu vo vlastníctve alebo správe nehnuteľností orgánu vedúcemu evidenciu nehnuteľností a odovzdať mu podklady pre zápis v tejto evidencii.
1, 2, 3 vyhlášky č. 104/1966 Zb. na správu národného majetku sú oprávnené iba štátne socialistické hospodárske a rozpočtové organizácie. Iné štátne socialistické organizácie než rozpočtové alebo hospodárske sú oprávnené na správu, len pokiaľ môžu vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa. Národný majetok spravuje zásadne tá organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži. Ak nehnuteľný národný majetok užíva niekoľko organizácií, predpokladá sa, že tento majetok slúži predovšetkým prevažne tej organizácii, ktorá užíva v pomere k ostatným organizáciám jeho najväčšiu časť. Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať spory o príslušnosť na správu národného majetku, môžu sa zo závažných dôvodov, najmä hospodárskych dohodnúť na odchýlke od týchto zásad. Ak má organizácia v správe národný majetok, ktorý užíva celkom alebo prevažne iná organizácia, sú obe organizácie povinné bez meškania zariadiť, aby sa takýto majetok previedol do správy tej organizácie, ktorá národný majetok celkom alebo prevažne užíva.
104/1966 Zb. ak organizácie združujú prostriedky na výstavbu zariadenia, ktoré budú spoločne užívať, musia sa pred začatím výstavby písomne dohodnúť, ktorá z nich vybudované zariadenie bude mať v správe, bude to spravidla organizácia, ktorá môže najlepšie plniť úlohy, pre ktoré sa zariadenie vybudovalo, alebo tá organizácia, ktorá prevažne prispeje na jeho vybudovanie. Z citovaných ustanovení vyhlášky č. 104/1966 Zb. je zrejmé, že vlastníctvo (v čase výstavby sporných nehnuteľností) mohol nadobudnúť len štát a ktorákoľvek zo štátnych organizácií nanajvýš správu majetku, ako tomu bolo aj v danej veci, čo je preukázané aj LV č. X. (čl. 116 spisu), na ktorom je ako vlastník vedený Československý štát – Nemocnica s poliklinikou Galanta. Žalobcovi pritom nikdy neprislúchalo postavenie správcu (§ 2 ods. 4 vyhlášky č. 104/1966 Zb.), keď len takéto právo by sa za určitých okolností (
neskoršie platných predpisov) mohlo transformovať na vlastníctvo.
1 vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva socialistické organizácie a národné výbory sa môžu podieľať príspevkami svojich prostriedkov na investičnej výstavbe a prevádzke, najmä školských, 13 7 Cdo 81/2013 zdravotníckych, sociálnych, telovýchovných a kultúrnych zariadení, miestnych komunikácií, vodohospodárskych zariadení, verejného osvetlenia a zariadení pracovnej rehabilitácie. Za tým účelom dobrovoľne zmluvne združujú svoje finančné a hmotné prostriedky alebo poskytujú pracovnú výpomoc, prípadne poskytujú úhradu nákladov spojených s výučbou pracovníkov organizácie.
ods. 2 dobrovoľné príspevky, ktoré socialistické organizácie poskytujú národným výborom alebo národné výbory socialistickým organizáciám, smú sa použiť výhradne na účel, na ktorý boli poskytnuté a
ods. 3 poskytovanie dobrovoľných príspevkov a združovanie prostriedkov môže podrobnejšie upraviť Ministerstvo financií. Takouto úpravou v rozhodnom čase (výstavbe predmetného objektu) bola vyhláška č. 86/1968 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií,
ktorej pokiaľ sa hmotný národný majetok bezplatne vnesený štátnou socialistickou organizáciou do podnikania
zmluvy stáva vlastníctvom družstevnej alebo spoločenskej organizácie, vyhradí si štátna socialistická organizácia v zmluve podiel na výnose združeného majetku, napríklad formou podielu na zisku z činnosti vykonávajúcej
zmluvy alebo inú náhradu za využitie vneseného majetku. Teda použitie citovanej vyhlášky by priamo nevylučovalo nadobudnutie vlastníctva spoločenskou organizáciou a to i právneho predchodcu žalobcu, ktorý mal takýto charakter. Platilo by to však len v prípade, keby sa uplatnil opačný model, t. j. model upravený vyhláškou, prípadne, keby štátna socialistická organizácia (právny predchodca žalovaného) vnášala majetok v prospech spoločenskej organizácie, t. j. v prospech právneho predchodcu žalobcu, o ktorý prípad v danej veci nešlo. Pre úplnosť treba uviesť (ako konštatoval aj odvolací súd), že pred uzavretím hospodárskej zmluvy z 25. marca 1974 bola s účinnosťou od 1. januára 1973 citovaná vyhláška nahradená vyhláškou č. 119/1972 Zb.,
a/ ktorej socialistické organizácie môžu združovať prostriedky navzájom bez ohľadu na druh organizácie, na organizačnú formu alebo na vzťah k majetku, pričom § 5 tejto vyhlášky ustanovoval, že národný majetok možno pri združovaní prostriedkov previesť bezplatne do vlastníctva družstevnej alebo spoločenskej organizácie len vtedy, ak si prevádzajúca štátna organizácia vyhradí v zmluve a/ podiel na výnose združeného majetku alebo inú náhradu za využívanie tohto majetku, b/ pre prípady likvidácie družstevnej alebo spoločenskej organizácie, zániku združenia prostriedkov alebo ukončenia účasti na združení prostriedkov bezplatný spätný 14 7 Cdo 81/2013 prevod tohto národného majetku, prípadne zaplatenie obstarávacej ceny nevrátených základných prostriedkov po odpočte ich opotrebenia a ceny ostatného, ňou do združenia prevedeného a nevráteného majetku
cenových predpisov platných v čase likvidácie, zániku alebo ukončenia účasti a
1 tejto vyhlášky správa združeného (spoločného) národného majetku, vykonávaná štátnymi organizáciami, prípadne nakladania s takým majetkom sa spravuje predpismi o správe národného majetku a prevod národného majetku do vlastníctva spoločenskej organizácie, prípadne jej podniku alebo hospodárskeho zariadenia alebo do vlastníctva družstevnej organizácie sa spravuje takisto predpismi o správe národného majetku, tento prevedený majetok spravujú však tieto organizácie
predpisov pre ne platných.
Hospodárskeho zákonníka hospodárska zmluva o prevode správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia (§ 68) musí obsahovať a/ určenie prevádzaného majetku, b/ určenie dňa prevodu správy národného majetku a c/ ak je prevod odplatný, aj výšku odplaty, takáto zmluva vzniká dohodou organizácií o náležitostiach uvedených v odseku 1 (ods. 2), v hospodárskej zmluve sa ďalej uvedú a/ názvy nadradených orgánov oprávnených dať súhlas na prevod správy národného majetku, b/ hodnota prevádzaného majetku
údajov účtovnej evidencie, c/ dôvod prevodu správy a d/ práva a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom, pokiaľ sa súčasne prevádzajú a správa prechádza dňom určeným v zmluve.
Hospodárskeho zákonníka pre hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva národného majetku mimo obvyklého hospodárenia (§ 69 ods. 3) obdobne platí ustanovenie § 347 a
tohto zákona ustanovenia § 348 a 349 primerane platia i v prípadoch, v ktorých socialistické organizácie mimo obvyklého hospodárenia prevádzajú vlastníctvo iného majetku v socialistickom vlastníctve, než je národný majetok, alebo ho odovzdávajú do dočasného alebo dlhodobého užívania.
3 Hospodárskeho zákonníka iné prevody vlastníctva k veciam, ktoré sú v národnom majetku sú možné, len pokiaľ to pripúšťajú vykonávacie predpisy. V týchto prípadoch prevody do vlastníctva družstevných alebo iných socialistických organizácií než štátnych sa vykonávajú zmluvou
ustanovenia § 349. 15 7 Cdo 81/2013
Hospodárskeho zákonníka socialistické organizácie uzavierajú, okrem hospodárskych zmlúv upravených v ustanoveniach § 156 až 351 aj ďalšie zmluvy o iných spôsoboch spolupráce, najmä zmluvy o uskladnení, zmluvy o obstaraní vecí, o hromadnej preprave osôb, zmluvy i vykonávaní opráv, zmluvy o iných prácach a výkonoch a zmluvy o poistení. Hospodárska zmluva z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.