1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P/108/2/2006 zo dňa
1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) uložená pokuta 20 000 Sk pre porušenie povinnosti vybaviť reklamáciu v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote
4 citovaného zákona, a toto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu vymedzenom žalobnými dôvodmi dospel k záveru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní postupovali v súlade so zákonom, zadovážili si dostatok skutkových podkladov, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových zistení vyvodili správny právny záver. 6 Sžo 68/2008 2 Zhodne s názorom žalovaného považoval zásielku reklamácie zo dňa
jeho názoru daný dôvod pre uloženie pokuty v zmysle § 24 ods. 1 citovaného zákona. Výrok o trovách konania odôvodnil krajský súd
1 OSP neúspechom žalobcu v konaní. Včas podaným odvolaním napadol žalobca rozsudok krajského súdu namietajúc nesprávny záver súdu prvého stupňa o prevzatí zásielky zástupcom žalobcu. Žalobca dôvodil, že zásielku prevzal zamestnanec žalobcu M., ktorý nebol komplementárom ani konateľom žalobcu a tiež nebol splnomocnený na preberanie zásielok, a preto ho nebolo možné považovať za zástupcu žalobcu. Namietal, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci považoval krajský súd reklamáciu Ing. O. zo dňa
žalobcu súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. P/108/2/2006 zo dňa
žalovaného v prípade, ak by bolo pripustené, že zásielka bola prevzatá neoprávnenou osobou, tak v zmysle § 16 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. V danom prípade tretia osoba nemohla vedieť, že koná s osobou neoprávnenou, keďže prevzatie zásielky bolo potvrdené aj odtlačkom pečiatky žalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 6 Sžo 68/2008 3 OSP s použitím § 246 ods. 1 vety prvej OSP) na odvolacom pojednávaní nariadenom
3 vety druhej OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). V zmysle ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z. z.“), orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.
1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinnosti ustanovenej týmto zákonom uložia orgány príslušné
osobitného predpisu predávajúcemu, výrobcovi, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobám uvedeným v § 27 pokutu až do výšky 2.000.000 Sk. Za opakované porušenie povinnosti v priebehu jedného roka možno ukladať pokutu až do výšky 5.000.000 Sk.
4 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa predávajúci alebo ním poverený pracovník rozhodne o reklamácii ihneď, v zložitých prípadoch do troch pracovných dní. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas potrebný na odborné posúdenie vady. Vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní. Po uplynutí tejto lehoty má spotrebiteľ rovnaké práva, akoby išlo o chybu, ktorú nemožno odstrániť.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od
doterajších predpisov.
1 vety druhej zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
1, 2 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia
odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že na základe podnetu č. 19/2/2006 spotrebiteľa Ing. J. podaného pre nesplnenie zákonnej povinnosti žalobcu vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zákonnej lehote bola dňa 23. januára 2006 a dňa 13. marca 2006 v prevádzke žalobcu vykonaná slovenskou obchodnou inšpekciou kontrola splnenia povinností predávajúceho
4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Z písomnej reklamácie z
1 zákona o ochrane spotrebiteľa uložená pokuta 20 000 Sk pre porušenie povinnosti vybaviť reklamáciu v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote
4 citovaného zákona. Žalovaný správny orgán rozhodnutie prvostupňového orgánu na základe odvolania žalobcu potvrdil čo do dôvodov aj výšky uloženej sankcie. V odvolacom konaní bolo potrebné vyriešiť žalobcom namietanú skutočnosť, či prevzatie zásielky reklamácie jeho vtedajším zamestnancom malo účinky riadneho doručenia tejto zásielky žalobcovi ako právnickej osobe. Je nesporné, že fyzická osoba, ktorá prebrala zásielku reklamácie, ju prijala v mene žalobcu, o čom svedčí odtlačok pečiatky spoločnosti. Na základe tejto okolnosti je potom zrejmé, že dňom prevzatia zásielky sa táto dostala do dispozície žalobcu. Pokiaľ preberajúca osoba prekročila rozsah svojho poverenia v zmysle § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, takéto konanie zaväzovalo žalobcu s ohľadom na to, že poštový doručovateľ s prihliadnutím na všetky okolnosti nemohol vedieť o prekročení rozsahu poverenia. Pokiaľ má žalobca za to, že zavinením pošty bola zásielka doručená osobe, ktorá sa nepreukázala platným oprávnením na preberanie zásielok v mene žalobcu, má možnosť uplatniť voči nej občianskoprávny nárok na súde. Na základe uvedených skutočností aj
názoru odvolacieho súdu došlo k riadnemu doručeniu reklamácie spotrebiteľa žalobcovi. Preto odvolací súd považuje za správny záver krajského súdu, že uloženie sankcie žalobcovi
1 zákona o ochrane spotrebiteľa pre porušenie ustanovenia § 19 ods. 4 tohto zákona bolo dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci žalovaným i krajským súdom. Preto napadnutý rozsudok krajského súdu
4 veta druhá OSP ako vecne správny z vyššie uvedených dôvodov potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 veta prvá OSP, § 224 ods. 1 OSP a 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaný ich náhradu neuplatnil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa 6. augusta 2008 JUDr. Jozef H a r g a š, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth 6 Sžo 68/2008 5
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.