1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zák., v konaní vedenom Okresným súdom Považská Bystrica pod sp. zn. 2T 170/2011, o dovolaní obvineného podaného prostredníctvom obhajcu Mgr. V. L., proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 3To 113/2011, z 24. novembra 2011 takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. V. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 2T 170/2011, zo 4. októbra 2011 bol obvinený M. V. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od začiatku roku 2011 takmer denne, spočiatku v rodinnom dome číslo X., v obci M., okres P., kde býval s rodinou u svojich rodičov, neskôr aj v novostavbe rodinného domu bez popisného čísla, v tej istej obci, postaveného v blízkosti domu rodičov, kde sa rodina presťahovala začiatkom mesiaca marec roku 2011, pod vplyvom alkoholu bezdôvodne týral svoju manželku I. V., nar. X. a to tak, že ju opakovane fyzicky napádal päsťou ruky a kopancami, udieral ju do rôznych častí tela, neustále ju urážal svojimi vulgárnymi a oplzlými nadávkami a opakovane sa jej vyhrážal zabitím a hodením do žumpy, a to nielen jej, ale aj ich dvom dcéram – mal. D. V., nar. X. a mal. K. V., nar. X., konkrétne dňa
2 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody na sedem rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 74 ods.1 Tr. zák. mu bolo uložené ochranné ústavné protialkoholické liečenie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený M. V.. Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom
1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. rozsudok súdu prvého stupňa z r u š i l vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného M. V. odsúdil
2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ a § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal obvinený prostredníctvom obhajcu Mgr. V. L. d o v o l a n i e . Dovolateľ v ňom uviedol, že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu, rozhodnutie súdu druhého stupňa, rovnako ako rozhodnutie súdu prvého stupňa, je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia a bolo mu uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. 4 4 Tdo 21/2014 Týmto uplatnil dovolacie dôvody
371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/, písm. j/ Tr. por. Pokiaľ ide o dovolací dôvod
písm. j/ ods. 1 § 371 Tr. por., ten
dovolateľa spočíva v uložení ochranného opatrenia na podklade znaleckého dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonom. Dovolací dôvod
písm. c/ uvedeného ustanovenia bol
obvineného naplnený tým, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní neprečítal písomne vypracovaný znalecký posudok znalca MUDr. S. H., ani posudok znalkyne MUDr. K., a to aj napriek tomu, že sa naň (na časť) pri výsluchu odvolali, čím bolo odopreté právo obvinenému sa k týmto dôkazom vyjadriť, a tak bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Za toho stavu nemohol oprieť súd rozhodnutie o vine a treste a ochrannom opatrení o takto vykonané dôkazy, čím došlo
dovolateľa aj k naplneniu dovolacieho dôvodu
písm. g/ § 371 ods. 1 Tr. por. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. v podstate odôvodnil tým, že poukázal na nedostatky v skutkových zisteniach súdu prvého i druhého stupňa, ktorým vyčítal, že hoci krajský súd doplnil dokazovanie o videonahrávky vyhotovené poškodenou D. V. na mobilnom telefóne, a na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že svoj podiel na jeho konaní má i poškodená I. V., neupravil v tomto smere skutkovú vetu napadnutého rozsudku. Preto mal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a sám vo veci rozhodnúť, alternatívne vrátiť vec okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Namietal i časové vymedzenie skutku od začiatku roku 2011, i keď bolo preukázané, že až do marca 2011 sa v spoločnej domácnosti s poškodenými nezdržiaval.
neho malo ísť v jeho konaní iba o priestupok, alebo o prípadné spáchanie trestného činu nebezpečného vyhrážania
zák. Napokon uviedol, že súdy pri rozhodovaní o treste nezistili žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Napriek tomu, že druhostupňový súd formálne uviedol ako poľahčujúcu okolnosť
j/ Tr. zák., pri výmere trestu na ňu v podstate neprihliadol, pretože trest 5 4 Tdo 21/2014 odňatia slobody v trvaní štyroch rokov bol uložený pri porušení ust. § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, vyslovil rozsudkom
1 Tr. por. porušenie zákona v ustanoveniach § 322 ods. 1, ods. 3 Tr. por., § 321 ods. 1 Tr. por., § 2 ods. 1, ods. 7, ods. 19 Tr. por., § 278 ods. 2 Tr. por., § 268 ods. 2, veta druhá Tr. por., § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., § 138 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., v neprospech obvineného, a aby
2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 3To/ 113/2011-302, zo dňa
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Považská Bystrica, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Zároveň navrhol, aby mu dovolací súd
4, veta druhá Tr. por. prerušil výkon trestu odňatia slobody. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Považská Bystrica vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd uznesením
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. V. o d m i e t o l , pretože nie sú splnené ním uvádzané dovolacie dôvody. Poškodená I. V. sa vyjadrila k prerušeniu výkonu trestu obvineného tak, že súhlasí s jeho podmienečným prepustením s tou podmienkou, že sa musí výrazne zlepšiť jeho správanie voči nej a dcéram a najmä musí prestať s pitím alkoholických nápojov. Poškodená D. V. sa k dovolaniu svojho otca nevyjadrila. Po tomto postupe bolo dovolanie obvineného predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.); v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por. ako aj obsahové náležitosti (§ 374 Tr. por.). 6 4 Tdo 21/2014 Po preskúmaní veci postupom
c/Tr. por. nie sú splnené.
1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak - zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c/), - rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (písm. g/), - rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/), - bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky (písm. j/). K dovolacím námietkam treba predovšetkým uviesť, že tieto sa u obvineného navzájom prelínajú, týka sa to najmä vykonávania dôkazov výsluchom znalcov, resp. znaleckého dokazovania, ktoré bolo podkladom na uloženie protialkoholického liečenia a taktiež výsluchu znalkyne Mgr. E. K. z odboru psychológie o osobnostnej štruktúre obvineného i poškodených. Porušenie práva na obhajobu je závažnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. je však koncipovaný oveľa užšie, pretože ním nie je akékoľvek (resp. každé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“, pričom ide najmä o porušenie ustanovení o povinnej obhajobe (§ 37 Tr. por.). Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. treba chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. V posudzovanej veci mal obvinený na uplatnenie svojich zákonných práv ustanoveného obhajcu, ktorý tak ako obvinený mal právo sa vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom a vykonávať obhajobu osobne i prostredníctvom obhajcu v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Týka sa to i dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie o vine 7 4 Tdo 21/2014 a treste, ale najmä spôsobu vykonania znaleckého dokazovania znalcami MUDr. H. a MUDr. K. vo vzťahu k uloženej protialkoholickej liečbe ústavnom formou i osobnostnej štruktúry obvineného i ostatných posudzovaných osôb. Zo spisového materiálu je zrejmé, že záver o uložení ochranného protialkoholického liečenia i záver o osobnostnej štruktúre obvineného oprel súd o výsluchy uvedených znalcov na hlavnom pojednávaní, teda i keď nedošlo k prečítaniu písomných posudkov z prípravného konania, posudzujúc túto skutočnosť v súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, nejde o pochybenie, ktoré by bolo možné podradiť pod dovolacie dôvody
písm. c/, písm. g/ a písm. j/ § 371 ods. 1 Tr. por. tak, ako sa dožaduje obvinený. Navyše zo zápisnice o hlavnom pojednávaní na č. l. 405 vyplýva, že práve obhajca obvineného v súvislosti s návrhom na uloženie ochranného liečenia dal na úvahu súdu, či by splnenie jeho účelu sa nedosiahlo aj vykonaním tohto ochranného opatrenia ambulantnou formou, teda nie je pravdou tvrdenie v dovolaní, že sa obvinený a jeho obhajca nemali možnosť k tomuto dôkazu vyjadriť. Pritom medzi závermi písomných posudkov a výsluchmi znalcov nie sú žiadne rozpory. Okresný súd tento posudok z prípravného konania neprečítal, avšak z výsluchu uvedeného znalca MUDr. H. na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva záver o splnení zákonných podmienok na uloženie ústavného protialkoholického liečenia obvinenému a tento záver je v súlade so zisteniami znalca v prípravnom konaní. Napokon k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. treba uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení ani nesprávne hodnotenie dôkazov a podobne. Rozsah jeho prieskumnej povinnosti je vždy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho dôsledne vychádza zo zásady, že skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený len z toho hľadiska či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda či sú právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia 8 4 Tdo 21/2014 jednotlivých dôkazov
12 Tr. por., pretože to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemožno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, že v tomto konaní nebude dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní (§ 379 ods. 2 Tr. por.).
1 písm. a/ Tr. zák. kto týra blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
2 písm. d/ Tr. zák. odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. Ak sa dopustí páchateľ predmetného činu najmenej na troch osobách, ide o závažnejší spôsob konania v zmysle § 138 písm. j/ Tr. zák. V posudzovanom prípade dovolací súd zistil, že námietka obvineného, že skutok mal byť posúdený ako iný trestný čin, prípadne priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, resp. manželská hádka, ktorá nevykazuje znaky protispoločenského konania, je v rozpore so stavom veci a zákonom. Skutok, zo spáchania ktorého bol obvinený uznaný za vinného, vykazuje všetky zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., pretože obvinený zisteným konaním týral manželku a jeho dve dcéry, čím ohrozoval ich fyzické i duševné zdravie a spáchal tento čin na viacerých osobách (§ 138 písm. j/ Tr. zák.), teda správne bol uznaný za vinného zo zločinu
uvedeného zákonného ustanovenia. Pokiaľ ide o námietku obvineného vzťahujúcu sa na rozhodnutie o treste, s touto sa vysporiadal už odvolací súd, keď správne obvinenému uložil trest pod zákonnú hranicu odseku 2 § 208 Tr. zák., pričom v súlade s § 39 ods. 1 Tr. zák. dôsledne zohľadnil pomery páchateľa, u ktorého by použitie základnej trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom najmä pre jeho doterajšiu bezúhonnosť a skutočnosť, že musí absolvovať ochranné proti 9 4 Tdo 21/2014 alkoholické liečenie ústavnou formou, bolo pre páchateľa neprimerane prísne a v rozpore s účelom trestu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal aj námietkou obvineného ohľadom uloženia výšky trestu odvolacím súdom v súvislosti s kritériami ukladania trestu v zmysle ustanovení Trestného zákona a základných zásad ukladania sankcií. K tomuto je potrebné uviesť, že k porušeniu ust. trestného zákona, resp. k ich nesprávnemu použitiu nedošlo. V zmysle najnovšej judikatúry Najvyššieho súdu R 13/2013 je rozlišovacím kritériom obmedzenia mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody, ustanoveným v § 39 ods. 3 písm. b/ až e/ Trestného zákona, dolná hranica sadzby trestu odňatia slobody uvedená v osobitnej časti Trestného zákona, nie dolná hranica tejto sadzby zvýšená
4 až ods. 6 alebo
2 Trestného zákona, čo však neplatí pri mimoriadnom znížení odňatia slobody v konaní o uznaní viny a prijatí trestu. Z toho dôvodu, je aj takto uložený znížený trest v predmetnej trestnej veci zákonný a námietky obvineného vplyv na konkrétne uložený trest nemajú význam. V súlade so zákonom je aj rozhodnutie odvolacieho súdu o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko obvinený doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol. Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie dôvodov dovolania v súlade s § 382 písm. c/ Tr. por., na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci dovolanie obvineného M. V. odmietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 22. júla 2014 JUDr. Emil B dž o ch , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Richard Bureš Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.