1, ods. 2 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e.
1 Tr. por. v e c s a v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu pracovisko Banská Bystrica, aby ju v potrebnom rozsahu z n o v u p r e j e d n a l a r o z h o d o l. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 11. októbra 2010, sp. zn. BB – 4 T 13/2010, boli obţalovaní Mgr. J. M., Ing. Š. P. a M. S. uznaní za vinných z nasledovných trestných činov. Obţalovaný Mgr. J. M. v bodoch 1/ a 2/ z pokračujúceho zločinu prijímania úplatku
1, ods. 2 Tr. zák. a obţalovaní Ing. Š. P. a M. S. z prečinu podplácania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Uvedené trestné činy mali obţalovaní spáchať na tom skutkovom základe, ţe obžalovaný Mgr. J. M. 2 4 To 17/2010 1/ dňa
2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
1 písm. a/ Tr. zák. súd obţalovanému výkon trestu podmienečne odloţil.
1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky.
1 Tr. zák. súd obţalovanému uloţil peňaţný trest vo výmere 3 000 eur (tritisíc eur).
3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil súd obţalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
1, ods. 2 Tr. zák. súd uloţil obţalovanému aj trest zákazu činnosti – výkonu zamestnania, povolania alebo funkcie s rozhodovacou právomocou v orgánoch verejnej moci na dobu 5 (päť) rokov. Obžalovanému Ing. Š. P.
2 Tr. zák. za pouţitia § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podlá § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţil.
1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky. Obžalovanému M. S. 4 4 To 17/2010
2 Tr. zák. za pouţitia § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţil.
1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.
a/ Tr. por. obţalovaného Mgr. J. M. spod obţaloby pre skutky, ktorých sa mal dopustiť tak, ţe Mgr. J. M. dňa
1, ods. 2 Tr. zák. o s l o b o d i l, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Obţalovaného Mgr. J. M.
b/ Tr. por. spod obţaloby pre skutky, ktorých sa mal dopustiť tak, ţe Mgr. J. M. dňa 20. marca 2009 v čase od 08.26 hod. do 08.30 hod., ako pracovník oddelenia povoľovania vkladov Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J., v kancelárii č. X. úradu, v rozpore s § 53 ods. 2 písm. b/, d/ zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej 6 4 To 17/2010 sluţbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prijal od JUDr. R. K. úplatok v presne nezistenej sume pozostávajúci z viacerých bankoviek za to, ţe z ukončeného katastrálneho konania č. V 10386/2008 – účastníci A. F. a A.. R., poskytol prefotenú kúpnu zmluvu, a z ďalšieho ukončeného katastrálneho konania č. V 7034/2007, kde jedným z účastníkov je I. B., poskytol presne nešpecifikované splnomocnenia, ktorý prokurátor kvalifikoval ako zločin prijímania úplatku
1 Tr. zák., o s l o b o d i l pretože skutok nie je trestným činom. Obţalovaného Ing. Š. P.
a/ Tr. por. spod obţaloby pre skutky, ktorých sa mal dopustiť tak, ţe Ing. Š. P. majúci záujem o bezproblémový priebeh katastrálneho konania pod č. V 494/2009 – účastníci Ing. J. F. a Ing. J. F. dňa
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. o s l o b o d i l pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Obţalovaného Ing. I. L., nar. X. v R., trvale bytom K.,
a/ Tr. por. spod obţaloby pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, ţe JUDr. I. L. majúci záujem o bezproblémový priebeh katastrálneho konania pod č. V 1139/2009, dňa 25. februára 2009 v čase od 15.10 hod. do 15.13 hod. poskytol v kancelárii č. X. Správy katastra, Katastrálneho úradu v K. so sídlom na J. v K. Mgr. J. M., pracovníkovi oddelenia povoľovania vkladov ako úplatok fľašu írskej whisky a finančnú hotovosť v presne nezistenej výške pozostávajúcu z viacerých kusov bankoviek za to, ţe ako pracovník povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie tohto katastrálneho konania. ktorý prokurátor kvalifikoval ako prečin podplácania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o s l o b o d i l, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. obţalovanú Ing. D. K., nar. X. v K., trvale bytom K.,
a/ Tr. por. spod obţaloby pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, ţe 8 4 To 17/2010 Ing. D. K. majúca záujem o bezproblémový priebeh katastrálneho konania pod č. V 496/2009 – účastníci G. R. P. N., dňa 13. februára 2009 v čase od 09.57 hod. do 10.13 hod., poskytla v kancelárii č. X. Správy katastra, Katastrálneho úradu v K. so sídlom na J. v K., Mgr. J. M., pracovníkovi oddelenia povoľovania vkladov, presne nezistený úplatok v bielej obálke so slovami „odmena 35, ako sme sa dohodli“ za to, ţe ako pracovník povoľovania vkladov zabezpečí kladné vybavenie tohto katastrálneho konania, ktorý prokurátor kvalifikoval ako prečin podplácania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. o s l o b o d i l, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Obţalovaného JUDr. R. K., nar. X. v K., trvale bytom K.,
b/ Tr. por. spod obţaloby pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, ţe dňa 20.03.2009 v čase od 08.26 hod. do 08.30 hod. poskytol v kancelárii č. X. Správy katastra K., Katastrálneho úradu v K., so sídlom na J., Mgr. J. M. pracovníkovi oddelenia povoľovania vkladov úplatok v doposiaľ nezistenej sume pozostávajúci z viacerých bankoviek za to, ţe z ukončeného katastrálneho konania č. V 10386/2008 účastníci A. F. a A.. R., poskytol prefotenú kúpnu zmluvu, a z ďalšieho ukončeného katastrálneho konania č. V 7034/2007, kde jedným z účastníkov je I. B., poskytol presne nešpecifikované splnomocnenia, ktorý prokurátor kvalifikoval ako prečin podplácania
1 Tr. zák., o s l o b o d i l, pretože skutok nie je trestným činom. 9 4 To 17/2010 Proti tomuto rozsudku včas podali odvolania obţalovaní Mgr. J. M., Ing. Š. P., M. S. a prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry. Všetci obţalovaní podali odvolania voči výrokom o vine a treste napadnutého rozsudku. Obţalovaný Mgr. J. M. zhodne ako v priebehu trestného stíhania spáchanie trestných činov poprel a zopakoval uţ predtým ním uvádzané skutočnosti vo vzťahu ku skutkom v bodoch 1/ a 2/ napadnutého rozsudku ako i to, ţe so spoluobţalovanými Ing. Š. P. a M. S. ich spája dlhoročná spoločná známosť a záľuba v tipovaní, a to bol dôvod odovzdávania peňazí medzi nimi. Upriamil pozornosť na obsah obrazovo zvukových záznamov a výpovede spoluobţalovaných Ing. Š. P., M. S. a svedkov Ing. H. a P. S., M. S. a G. T., ktorí ho zo spáchania skutkov neusvedčili. Uviedol, ţe rozhodnutie o vine je v obidvoch prípadoch zaloţené len na vyhotovených obrazovo-zvukových záznamoch. Na podklade nich však k jednoznačnému a presvedčivému záveru, ţe ide o odovzdané peňaţné prostriedky, ktoré by mali slúţiť ako úplatok za niečo v konaní, keď uţ v daných prípadoch vkladové konania boli ukončené a išlo iba o drobné zmeny a zápisy, teda administratívne konania, ktoré uţ nemohli viesť k pozitívnemu alebo negatívnemu rozhodnutiu o veci nemoţno dospieť. Vyhotovené obrazovo zvukové záznamy nie sú spôsobilé vylúčiť, ţe peňaţné prostriedky boli odovzdané za spoločné tipovanie, ktorému sa venovali a ktoré potvrdili spoluobţalovaní a vypočutí svedkovia. Poukázal na zákonné znaky zločinu prijímania úplatku a vyslovil názor, ţe tieto vykonaným dokazovaním preukázané neboli. Z týchto dôvodov navrhol preto, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok
1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaný Ing. Š. P. prvostupňovému súdu vytkol, ţe pri rozhodovaní veci porušil zásadu „in dubio pro reo“, pretoţe výrok o jeho vine zaloţil len na dôkazoch, ktoré ju spoľahlivo nepreukazujú, a preto mal v pochybnostiach rozhodnúť v jeho prospech. Skutočnosť, ţe peňaţné prostriedky odovzdal v kancelárii katastrálneho úradu a pritom 10 4 To 17/2010 o tipovaní nič nehovoril sama osebe nemôţe viesť k spoľahlivému záveru, ţe tieto boli odovzdané v súvislosti s katastrálnym konaním. Súd bez náleţitého odôvodnenia zohľadnil len to, čo sa mu zdalo najpravdepodobnejšie napriek tomu, ţe okrem obrazovo-zvukového záznamu ho iný dôkaz zo spáchania skutku neusvedčuje. Súd do úvahy nevzal skutočnosť, ţe nebol účastníkom katastrálneho konania a robil len doprovod svedkovi H.. Jeho obhajoba bola potvrdená výpoveďami spoluobţalovaného Mgr. J. M. a svedka Ing. H. H.. Aj svedkyňa JUDr. K. potvrdila, ţe odstraňovanie drobných nedostatkov, ako to bolo v posudzovanom prípade je zákonnou povinnosťou vkladára, ktoré sa realizovalo predpísaným spôsobom. Nie je preto zrejmé, ako bol v posudzovanom prípade ohrozený objekt trestného činu – záujem spoločnosti na správnom a zákonnom priebehu katastrálneho konania, ak účastníci konania postupovali v medziach zákona. Prvostupňový súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď sa nevysporiadal s obhajobou, na ktorú sa obţalovaní odvolávali, ţe poskytnuté peniaze sa týkali spoločného tipovania (bol tam dokonca aj výdavok). V súlade s odôvodnením oslobodzujúcich výrokov napadnutého rozsudku zaloţených na nezákonnom vyhotovení niektorých obrazovo-zvukových záznamov pre nesprávny procesný postup sudcu krajského súdu, mal prvostupňový súd za nezákonné označiť aj ostatné záznamy tohto druhu. Tie boli vyhotovené na podklade príkazu sudkyne pre prípravné konanie s odôvodnením, ţe „predovšetkým z poznatkov získaných z nasadených informačno-technických prostriedkov
zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred neoprávneným pouţívaním informačno- technických prostriedkov, moţno vyvodiť záver o tom, ţe záujmová osoba sa podieľa na páchaní vyšetrovanej trestnej činnosti. Sudkyňa teda rozhodla na podklade dôkazov, ktoré súd v tomto konaní označil za nezákonné. V súlade s právnou zásadou „z nepráva nemôţe vzniknúť právo“ súd nemal akceptovať ani záznamy získané informačno-technickými prostriedkami vykonanými po 5. marci 2009, teda po vydaní príkazu sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného súdu v Pezinku. Vo vzťahu k trestu, ktorý mu bol uloţený obţalovaný namietol, ţe ako u obţalovaného Mgr. J. M., aj jemu mal súd v súlade s § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uloţiť mimoriadne zníţený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom a mal mu uloţiť peňaţný trest
2 Tr. zák. Takýto trest so zreteľom na článok 6 ods. 1, ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11, by bol vyjadrením jeho práva na spravodlivé súdne konanie vrátane uloţenia spravodlivého trestu. Vzhľadom na formu protiprávneho konania, úplatku 32 eur bez toho, aby bol zainteresovaný priamo ako účastník v katastrálnom konaní a bez toho, aby ţiadal 11 4 To 17/2010 nejaké protiprávne konanie zo strany verejného činiteľa, s prihliadnutím na jeho osobné pomery, doterajšiu bezúhonnosť a riadny ţivot by takýto trest povaţoval za primeraný. Obţalovaný M. S. v písomnom odôvodnení odvolania, podanom prostredníctvom obhajcu uviedol, ţe trestný čin nespáchal a opak vykonaným dokazovaním spoľahlivo preukázaný nebol. Konanie, ktorého sa mal dopustiť spôsobom uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, okrem obrazovo-zvukového záznamu ţiadnym iným dôkazom preukázané nebolo. Katastrálne konanie sa ho ţiadnym spôsobom netýkalo, bolo legálne s vopred jasným výsledkom, pretoţe išlo o späťvzatie návrhu na vklad, a preto nemal dôvod nikoho podplácať. Napadnutému rozsudku vytkol, ţe v jeho odôvodnení sa súd prvého stupňa nevysporiadal s výpoveďou svedkyne JUDr. K., ktorá nezistila v činnosti Mgr. J. M. skutočnosti spochybňujúce jeho postup a neuviedla pre neho ţiadne nepriaznivé skutočnosti a tieţ sa nevysporiadal s výpoveďou svedka S., ktorý vypovedal v jeho prospech. Nepovšimnutým zostalo aj stanovisko PPZ, úradu zvláštnych policajných činností, OZPČ Východ zo dňa
jeho názoru prvostupňový súd porušil aj právo obvineného na obhajobu, keď napriek zadováţeným lekárskym správam o jeho zdravotnom stave (plne invalidný dôchodca po cievnej mozgovej príhode – rozsiahlom mozgovom infarkte) a oprávneným poţiadavkám jeho obhajcu, vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Je síce pravdou, ţe na jeho vykonanie dal súhlas, avšak len z dôvodu, aby nemaril jeho priebeh. Správne ho mal prvostupňový súd vylúčiť na samostatné konanie a mal dať vyšetriť jeho duševný a zdravotný stav, ktoré mu bránili v účasti na hlavnom pojednávaní. Na potvrdenie uvádzaných skutočností ako prílohu k písomne odôvodnenému odvolaniu priloţil znalecký posudok, vyhotovený na podklade jeho ţiadosti. Z jeho obsahu moţno zistiť, ţe uţ v čase skutku trpel poškodením poznávacích funkcií a mal zníţenú schopnosť rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania a schopnosť ovládať svoje konanie. Jeho súčasný zdravotný stav neumoţňuje správne chápať zmysel trestného konania a samotná účasť na pojednávaniach môţe predstavovať nezanedbateľné riziko zhoršenia zdravotného stavu. Tieto závery majú tak závaţný charakter, ţe môţu mať dopad na zvaţovanie okolností uvedených v § 23 Tr. zák. alebo na rozhodnutie súdu
1 Tr. por. Z týchto dôvodov vyslovil, ţe zákonné znaky predmetného trestného činu svojím konaním nenaplnil. Samotný obrazovo-zvukový záznam označil len za nepriamy dôkaz, ktorý netvorí ucelenú a ničím nenarušenú reťaz nepriamych dôkazov. Naopak ostatné vykonané dôkazy svedčia v jeho prospech a dokazujú, ţe ţiaden trestný čin nespáchal. Preto navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok
1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil a sám vo veci rozhodol tak, ţe ho
3 Tr. por. oslobodí spod obţaloby z dôvodov uvedených v § 285 písm. a/ Tr. por. Alternatívne navrhol, aby po zrušení napadnutého rozsudku
1 Tr. por. odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 13 4 To 17/2010 Prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie preto, ţe ho povaţuje za predčasné a vydané na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu veci a tieţ aj preto, ţe výrok o treste, ktorý bol obţalovanému Mgr. J. M. uloţený je nezákonný a nesprávny. Osobitne zdôraznil, ţe vo vzťahu k obţalovanému M. S. povaţuje napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach za vecne správny, zákonný a v tejto časti odvolanie nepodáva.
názoru prokurátora, pokiaľ hlavným dôvodom oslobodzujúcich výrokov prvostupňového rozsudku z dôvodu § 285 písm. a/ Tr. por. bola skutočnosť, ţe neexistujú dôkazy svedčiace pre záver, ţe odovzdanie a prevzatie finančných prostriedkov bolo skutočne odovzdaním a prevzatím úplatku, je potrebné zdôrazniť, ţe senát na hlavnom pojednávaní zamietol jeho návrh na vykonanie dôkazu. Týmto dôkazom bolo prehratie obrazovo-zvukových záznamov vyhotovených pred začatím trestného stíhania na základe rozhodnutia
zákona číslo 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným pouţitím informačno-technických prostriedkov (ďalej len zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním) s odôvodnením, ţe ţiadosť na pouţitie týchto prostriedkov neobsahovala všetky potrebné náleţitosti, a preto sudca krajského súdu o ich pouţití rozhodol nezákonne. S takýmto hodnotením a postupom senátu vyjadril nesúhlas. Právny názor prvostupňového súdu týkajúci sa výkladu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o ochrane pred odpočúvaním obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí, ţe ţiadosť na pouţitie týchto prostriedkov mala okrem iného obsahovať aj informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa ţiadosť podáva vlastne znamená, ţe Policajný zbor je povinný pred podaním ţiadosti vykonať iné zákonné oprávnenia operatívno-pátracej činnosti a len v prípade ich neúčinnosti môţe podať uvedenú ţiadosť. V ţiadosti pritom musí konkrétne uviesť, aké „prostriedky boli pouţité, respektíve aké úkony boli vykonané preto, aby vôbec mohol byť prijatý záver, ţe nejaké odhaľovanie a dokumentovanie činnosti prebehlo a toto bolo neúčinné alebo podstatne sťaţené“. Vyslovil domnienku, ţe takýto názor nie je v súlade s platnou právnou úpravou a citované ustanovenie zákona o ochrane súkromia súd prvého stupňa interpretuje značne extenzívne. 14 4 To 17/2010 Aj keď v citovanom ustanovení zákon vyţaduje, aby ţiadosť na pouţitie informačno- technického prostriedku obsahovala aj informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa ţiadosť podáva, zákon neurčuje rozsah, v akom majú byť tieto informácie uvedené. To ponecháva na úvahu sudcu rozhodujúceho o podanej ţiadosti a udelení súhlasu.
jeho názoru v predmetnej veci príslušníci policajného zboru vyuţili v tom čase všetky dostupné prostriedky operatívno-pátracej činnosti, napr. informácie od osoby konajúcej v prospech PZ („zdroj“), ktoré nasvedčovali tomu, ţe dochádza k páchaniu trestnej činnosti. Konštatácia v ţiadosti o tom, ţe „vzhľadom na povahu trestných činov prijímania úplatku a podplácania, ku ktorým
doterajších indícií v tomto prípade dochádza, ich odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov iným spôsobom by bolo podstatne sťaţené, resp. nemoţné“, je nepochybne správna a ako taká dostatočným spôsobom preukazuje moţnosť pouţitia navrhnutého prostriedku ITP. Príslušný sudca Krajského súdu v K. mal teda k dispozícii také skutočnosti, vrátane zákonom stanovených náleţitostí, ktoré v plnej miere odôvodňovali udelenie súhlasu v súlade so ţiadosťou o pouţitie informačno-technického prostriedku. Ak by sa aj čiastočne stotoţnil s argumentáciou prvostupňového súdu, vytýkané pochybenie má
jeho názoru len formálny charakter. Vychádzajúc z doterajšej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len súd) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) zaoberajúcej sa problematikou pouţitia informačno- technického prostriedku, je moţné dôjsť k záveru, ţe základnou a v podstate jedinou podmienkou oprávnenosti zásahu do súkromia je preskúmateľnosť rozhodnutia o takomto zásahu. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutia sudcu Krajského súdu v K. by preto malo byť zistenie, či takéto rozhodnutie bolo legálne, legitímne a tieţ proporcionálne. Je zrejmé, ţe ţiadosť PPZ, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Východ, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie súdu o udelení súhlasu na pouţitie informačno-technického prostriedku, bola pomerne podrobne odôvodnená a je tieţ zrejmé, akým spôsobom boli tieto informácie získané. Obdobne tak samotné rozhodnutie o pouţití informačno-technického prostriedku je kedykoľvek a v dostatočnej miere preskúmateľné, vrátane všetkých zákonom stanovených náleţitostí a to aj s odôvodnením. Naviac je potrebné zdôrazniť, ţe v predmetnej trestnej veci došlo práve na základe obrazovo zvukových záznamov získaných na základe uvedeného rozhodnutia k vzneseniu obvinenia konkrétnym osobám a teda pôvodné podozrenie (informácie) sa v plnej miere potvrdili. Samotné 15 4 To 17/2010 rozhodnutie o pouţití informačno-technického prostriedku nebolo zmätočné – neobsahovalo formálne chyby – bolo vydané na základe návrhu oprávneného orgánu, ktorý si svoje zákonné povinnosti riadne splnil. V konečnom dôsledku tak zásah do súkromia nebol svojvoľný, ale prispel k odhaleniu pomerne závaţnej trestnej činnosti. Prokurátor zdôraznil, ţe orgány štátu a štát samotný sú povinné nielen rešpektovať základné práva a slobody fyzických a právnických osôb, ale sú tieţ povinné zabezpečiť spravodlivosť potrestaním protiprávnych koní. Zhodne so svojou záverečnou rečou uviedol, ţe pokiaľ by prísne formálne ponímanie práva malo zabrániť zabezpečeniu spravodlivosti, súd je povinný normy vykladať prirodzenoprávnym spôsobom a všetky práva a povinnosti chápať materiálne. Ak by sa senát v napadnutom rozsudku a v konaní, ktoré mu predchádzalo, riadil týmto princípom, musel by dospieť k záveru, ţe vydaný súhlas na pouţitie informačno- technického prostriedku bol legálny a legitímny a nedošlo ním k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie a teda v konečnom dôsledku by navrhovaný dôkaz vykonal. Bez vykonania dotknutých dôkazov ich prehratím na vhodnom technickom zariadení, prípadne oboznámením ich písomného prepisu, nie je moţné rozhodnúť v súlade so zákonom. Z týchto dôvodov je výrok napadnutého rozsudku, ktorým boli obţalovaní Mgr. J. M., Ing. Š. P., JUDr. I. L. a Ing. D. K. oslobodení spod obţaloby s odôvodnením, ţe nebolo dokázané, ţe sa stal skutok, pre ktorý je obţalovaný stíhaný nesprávny a je vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Odvolateľ sa nestotoţnil ani s tou časťou rozsudku, ktorým boli obţalovaní Mgr. J. M. a JUDr. R. K. oslobodení spod obţaloby pre skutky právne posúdené ako zločin prijímania úplatku
1 Tr. zák. respektíve podplácania
1 Tr. zák. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu je nepochybné, ţe JUDr. R. K. poskytol a Mgr. J. M. v mieste, čase a spôsobom uvedeným v obţalobe prevzal peňaţné plnenie, na ktoré nie je právny nárok, pričom takéto plnenie
senátu je potrebné povaţovať za úplatok, a to v súvislosti s prefotografovaním zmluvy a splnomocnení z iných katastrálnych konaní.
názoru senátu však takéto konanie nie je trestným činom, pretoţe nešlo o poskytnutie úplatku v súvislosti s katastrálnym konaním, v ktorom zodpovedný pracovník katastra rozhoduje o návrhu na vklad a teda nešlo o konanie v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu. Dospel tieţ k záveru, ţe takéto konanie 16 4 To 17/2010 nie je iným trestným činom, a preto obidvoch obţalovaných spod obţaloby oslobodil. Tento záver je nesprávny, pretoţe konanie obţalovaných v predmetnom skutku obsahuje znaky zločinu respektíve prečinu tak, ako je to uvedené a kvalifikované v podanej obţalobe. Poukázal na zákonné znaky skutkových podstát prečinu podplácania
1 Tr. zák. a zločinu prijímania úplatku
1 Tr. zák. s tým, ţe
jeho názoru sa obţalovaní uvedených trestných činov dopustili v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu. Na rozdiel od prvostupňového súdu vyslovil názor, ţe aj poskytovanie listín z ukončených katastrálnych konaní iným osobám neţ stranám konania, je potrebné povaţovať za obstaranie veci všeobecného záujmu. Poukázal na ustálenú súdnu prax, z ktorej vyplýva, ţe za obstaranie takejto veci je potrebné povaţovať nielen rozhodovaciu činnosť orgánu štátnej moci, v danom prípade rozhodovanie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, ale v zásade akúkoľvek činnosť, na ktorej riadnom a nestrannom plnení má záujem celá spoločnosť. Pokiaľ katastrálny zákon výslovne umoţňuje poskytovanie (sprístupňovanie) niektorých listín súvisiacich s katastrálnym konaním výlučne stranám konania a nie tretím subjektom, záujmom spoločnosti je práve skutočnosť, aby sa tieto listiny nedostali do dispozície tretím subjektom. Zdôraznil, ţe nešlo o také listiny, ktoré sú sprístupňované na základe „nahliadnutia do zbierky listín“ v súlade s katastrálnym zákonom. Pokiaľ by záujmom spoločnosti bolo, aby sa so všetkými listinami v rámci katastrálneho konania mohol oboznámiť ktokoľvek bez ohľadu na to, či bol alebo nebol stranou konania, katastrálny zákon by takýto postup určite výslovne umoţňoval. Nič na tom nemení ani skutočnosť, ţe zákon výslovne nezakazuje pracovníkom katastra poskytovať takéto listiny. Zákon uvedenú činnosť reguluje pozitívnym spôsobom tak, ţe stanovuje, komu moţno listiny poskytnúť, a to výhradne stranám konania. Z obsahu obrazovo-zvukových záznamov jednoznačne vyplýva, ţe Mgr. M. prijal peňaţnú hotovosť za to, ţe poskytne JUDr. K. (nie účastníkovi konania) rôzne listiny, najmä splnomocnenia z iných katastrálnych konaní. Takýmto spôsobom obidvaja svojím konaním naplnili skutkové podstaty ţalovaných trestných činov, t. j. zločinu prijímania úplatku
1 Tr. zák. respektíve prečinu podplácania
1 Tr. zák. Výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým obidvoch obţalovaných pre uvedené skutky oslobodil spod obţaloby s tým, ţe skutok nie je trestným činom preto
neho nie je zákonný. 17 4 To 17/2010 Nestotoţnil sa ani so záverom, ţe u obţalovaného Mgr. J. M. sú dané dôvody pre mimoriadne zníţenie trestu
1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. Pre uvedený postup neexistujú také skutočnosti, ktoré by v potrebnom rozsahu tak samostatne alebo vo svojom súhrne odôvodňovali mimoriadne zníţenie trestu. Vychádzajúc z odôvodnenia tejto časti rozsudku je zrejmé, ţe súd svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, ţe s ohľadom na osobné pomery obţalovaného, jeho doterajšiu bezúhonnosť a bezproblémový riadny ţivot, by bolo pre obţalovaného pouţitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Nepochybne u obţalovaného existujú dôvody, na ktoré poukázal súd vo svojom odôvodnení, avšak tieto je moţné zohľadniť len ako poľahčujúcu okolnosť
j/ Tr. zák., a preto nie je moţné na ne súčasne hľadieť aj ako na okolnosť podmieňujúcu uloţenie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby. Takýto postup, t. j. dvojaké prihliadnutie na rovnaké okolnosti, je v zásadnom rozpore s ustanovením § 38 ods. 1 Tr. zák. Je potrebné navyše zdôrazniť, ţe v prípade obţalovaného Mgr. M. sa nejednalo o jednorazové vybočenie z právnych predpisov, ale vzhľadom na spôsob spáchania jednotlivých skutkov sa moţno dôvodne domnievať, ţe takýto spôsob konania bol pre neho charakteristický a dlhodobo zauţívaný. Nemoţno opomenúť aj tú skutočnosť, ţe v predmetnej trestnej veci bol Mgr. J. M. obţalovaný pre spolu sedem skutkov pokračovacieho trestného činu a jeden samostatný skutok, teda osem rôznych skutkov, ktorých podstata však bola rovnaká, t. j. prijímanie úplatkov v súvislosti s katastrálnym konaním. Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok senátu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, z 11. októbrá 2010, sp. zn. BB – 4 T 13/2010, s výnimkou výroku o vine a treste obţalovaného M. S. a súčasne
1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaná Ing. D. K. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uviedla, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a k odvolaniu prokurátora týkajúceho sa zákonnosti pouţitia vyhotovených obrazovo-zvukových záznamov uviedla nasledovné. 18 4 To 17/2010 Názor prokurátora, ţe aj keď ţiadosť o pouţitie informačno-technického prostriedku napriek ustanoveniu § 4 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním neobsahovala potrebné náleţitosti, (informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa podáva ţiadosť) ide len formálny nedostatok, ktorý nemôţe byť prekáţkou spravodlivého potrestania páchateľov a preto nesúhlasí s tým, ţe predmetný dôkaz nebol získaný nezákonným spôsobom, je nesprávny. Poukázala na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 117/07, ktorý prijal jednoznačné stanovisko, ţe osoba komunikujúca s inou osobou má ako adresát ústavou (ale aj Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd) garantovaných práv legitímne očakávanie, ţe obsah ich vzájomnej komunikácie ostane dôverného charakteru, neprístupný tretím osobám. Znamená to tieţ aj to, ţe dôverný obsah tejto komunikácie môţu ďalej šíriť len tieto komunikujúce osoby. Je zrejmé, ţe obsahom takejto komunikácie môţu byť informácie zo súkromného, rodinného, pracovného, sluţobného, či spoločenského ţivota. Zásah do práva na súkromie sa skúma v určitej postupnosti, pričom doktrína Štrasburských orgánov ochrany práva uvádza tri základné kritéria posudzovania – legalitu, legitimitu a proporcionalitu. Predovšetkým sa skúma, či daný skutkový stav moţno ratione materiae povaţovať za súčasť práva na súkromie. Po kladnej odpovedi na túto otázku treba skúmať, či zásah bol legálny. V ďalšom sa potom skúma, či bol zásah legitímny a napokon, či bol proporcionálny. Ak sa dospeje k negatívnej odpovedi pri niektorej z týchto otázok, v skúmaní problematiky sa uţ ďalej nepokračuje. Nemôţu byť nijaké pochybnosti o tom, ţe vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov je zásahom do práva na súkromie tak
čl. 22 ústavy, ako aj čl. 13 listiny. Legalita zásahu do práva na súkromie znamená, ţe štát môţe do práva na súkromie zasiahnuť iba na základe zákona. Preto v rámci legality zásahu sa skúma, či k nemu došlo v súlade s platnými právnymi predpismi. Zákon o ochrane súkromia pred odpočúvaním jednoznačne stanovuje podmienky, za splnenia ktorých je moţné pouţitie informačno-technických prostriedkov, keď v § 4 19 4 To 17/2010 ods. 3 vymedzuje obsahové náleţitosti ţiadosti o pouţitie informačno-technického prostriedku. Prokurátor nespochybnil skutočnosť, ţe ţiadosť v danom prípade neobsahovala jednu zo zákonných náleţitostí, a to informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaţenom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa podáva ţiadosť. Nie je preto moţné súhlasiť s jeho názorom,
ktorého je takýto nedostatok iba formálneho charakteru, ktorý nemá na legálnosť pouţitého prostriedku ţiaden vplyv. Práve nesplnenie zákonných poţiadaviek na pouţitie informačno-technických prostriedkov má za následok, ţe obrazovo-zvukový záznam vyhotovený v danom prípade nespĺňa znaky legality a ďalšie skúmanie jeho legitimity a proporcionality je preto zbytočné. Pre nesplnenie podmienky legality nie je moţné takýto dôkaz v trestnom konaní pouţiť. Z týchto dôvodov navrhla, aby najvyšší súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolaní obţalovaných Mgr. J. M., Ing. Š. P., M. S. a prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry primárne zistil, ţe odvolania podali oprávnené osoby a včas. Preto v rozsahu § 317 ods. 2 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. Po splnení prieskumnej povinnosti najvyšší súd zistil, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je chybný - pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, ţe boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), - pretoţe sa krajský súd nevyrovnal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), 20 4 To 17/2010 - na objasnenie veci je potrebné vykonať ďalšie dôkazy a ich vykonanie pred odvolacím súdom by znamenalo nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa (§ 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Odvolací súd v súlade s § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por. rozhodol o podaných odvolaniach na neverejnom zasadnutí, pretoţe postupoval
1 Tr por. a napadnutý rozsudok trpí takými chybami, ktoré na verejnom zasadnutí nebolo moţné odstrániť. Výrok o vine obţalovaných Mgr. J. M., Ing. Š. P. a M. S. súd prvého stupňa oprel o obsah vyhotovených obrazovo-zvukových záznamov. Z nich
jeho názoru ani v jednom prípade nevyplýva ţiadna zmienka o akomsi tipovaní, ale práve naopak je zrejmé, ţe ide o poskytnutie, resp. prijatie peňaţného plnenia zo strany obţalovaných v súvislosti s katastrálnym konaním uvedeným v skutkových vetách obţaloby, a preto obhajobným tvrdeniam obţalovaných neuveril a vyhodnotil ich ako nepravdivé a účelové v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Z obsahu predloţeného procesného spisu vyplýva, ţe obrazovo-zvukové záznamy boli vyhotovené na podklade príkazu na vyhotovenie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových záznamov sudkyne pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, z 5. marca 2009, sp. zn. BB-V-162-01/09-Ntt-139. Vydaný príkaz sudkyňa odôvodnila tým, ţe „z doposiaľ nazhromaţdených operatívnych poznatkov, ale predovšetkým z poznatkov získaných z nasadených informačno-technických prostriedkov
zákona číslo 166/2003 Z. z. o ochrane pred neoprávneným pouţitím informačno-technických prostriedkov, moţno vyvodiť záver o tom, ţe záujmová osoba sa podieľa na páchaní vyšetrovanej trestnej veci spolu s ďalšími doposiaľ nestotoţnenými osobami, ktoré ho v jeho kancelárii navštívili za účelom vybavenia predloţených návrhov na vklad. Bolo zistené, ţe v nedávnej minulosti záujmová osoba vo viacerých prípadoch prijala úplatok prevaţne vo výške 35 eur. Prijala ich v dňoch uvádzaných v úradnom zázname zo
1, ods. 3 skôr citovaného zákona udelil súhlas na pouţitie informačno- technického prostriedku, a to na vyhotovenie a vyuţívanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov týkajúcich sa obţalovaného Mgr. J. M., pracovníka oddelenia povoľovania vkladov Správy Katastra K., a to v priestoroch kancelárie č. X. budovy Katastrálneho úradu v K. na J. v K., a to na dobu od
1 Tr. por. za dôkaz môţe slúţiť všetko, čo môţe prispieť na náleţité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
tohto zákona alebo
osobitného zákona. Skôr uvedená ţiadosť, na podklade ktorej sudca krajského súdu rozhodol bola odôvodnená stručne tým, ţe „vzhľadom na povahu trestných činov prijímania úplatku a podplácania, ku ktorým
doterajších indícií v tomto prípade dochádza, ich odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov iným spôsobom by bolo podstatne sťaţené, respektíve nemoţné“.
3 zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním, ţiadosť o pouţitie informačno-technického prostriedku (ďalej len „ţiadosť“) sa predkladá písomne súdu príslušnému
. Ţiadosť musí obsahovať 22 4 To 17/2010
na rozhodovanie o pouţití informačno-technického prostriedku
tohto zákona je vecne príslušný
10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú 26 4 To 17/2010 okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umoţnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Na hlavnom pojednávaní okrem oboznámenia obrazovo-zvukových záznamov vyhotovených na podklade rozhodnutia sudkyne pre prípravné konanie, súd prvého stupňa vykonal dokazovanie aj výsluchmi obţalovaných s výnimkou obţalovaného M. S., ktorého výpoveď z prípravného konania na hlavnom pojednávaní prečítal, výsluchmi svedkov Ing. M. S., JUDr. M. K., Ing. H. H., S. K., P. S., G. T., prečítaním svedeckých výpovedí M. S. a oboznámením listinných dôkazov. Obţalovaní rovnako ako v písomne vyhotovených odvolaniach spáchanie trestných činov od začiatku trestného stíhania v celom rozsahu popreli a svedkovia vypočutí na hlavnom pojednávaní ich zo spáchania skutkov neusvedčili. Na hlavnom pojednávaní však v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. neboli vykonané ďalšie dôkazy nevyhnutné na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a preto je napadnutý rozsudok predčasný a vydaný na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na odstránenie uvedeného nedostatku bude potrebné, aby súd prvého stupňa na hlavné pojednávanie predvolal tých účastníkov katastrálnych konaní, ktoré v čase konania, ktorého sa mali obţalovaní dopustiť ešte skončené neboli a ktorí na hlavnom pojednávaní doposiaľ vypočutí neboli. Títo nech sa po zákonnom poučení svedka vyjadria, či majú vedomosť o konaní obţalovaných, pre ktoré prokurátor na nich podal obţalobu a ak áno, či boli pri tomto prítomní a alebo akým spôsobom sa o ňom dozvedeli. Obţalovaný M. S. svoju neprítomnosť zo zdravotných dôvodov pred začatím hlavného pojednávania písomne ospravedlnil a výslovne prehlásil, ţe súhlasí, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. Zároveň pripojil aj lekárske správy týkajúce sa jeho zdravotného stavu, z ktorých okrem iného vyplýva odporúčanie lekára, aby obţalovaný dodrţiaval kľudový reţim. Obhajca obţalovaného na hlavnom pojednávaní navrhol, aby bol obţalovaný vylúčený na samostatné konanie. Tento návrh prvostupňový súd zamietol a hlavné pojednávanie vykonal. Aţ na predposlednom hlavnom pojednávaní 9. septembra 2010 obhajca obţalovaného navrhol súdu prvého stupňa vyšetriť duševný a fyzický stav obţalovaného, ktorý mu bráni v účasti na hlavnom pojednávaní. Tento návrh prvostupňový súd odmietol. Písomným podaním z 8. októbra 2010 obţalovaný potvrdil svoj 27 4 To 17/2010 súhlas s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti a poukázal na svoju hospitalizáciu, zhoršenie zdravotného stavu (zraku a pamäte), ktorý mu bráni v orientácii a sledovaní časových udalostí. Napokon k písomnému odôvodneniu odvolania pripojil písomné vyhotovenie znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatrie MUDr. L. L. a MUDr. A. R., zo záverov ktorého vyplýva, ţe trpí vaskulárnou demenciou stredného stupňa a uţ v čase činu trpel poškodením poznávacích funkcií na úrovni ľahkej demencie. V čase spáchania trestného činu, z ktorého je obţalovaný, mal zníţenú schopnosť rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania, ako aj schopnosť ovládať svoje konanie. Zníţenie ovládacích i rozpoznávacích schopností v čase činu nedosahovalo podstatnú mieru. V súčasnosti jeho stav neumoţňuje správne chápať zmysel trestného konania. Účasť na súdnom pojednávaní môţe predstavovať nezanedbateľné riziko zhoršenia zdravotného stavu.
1 Tr. por. duševný stav obvineného vyšetrujú vţdy dvaja znalci z odboru psychiatrie.
por. ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok nejasný alebo neúplný, treba poţiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.
1 Tr. por. súd preruší trestné stíhanie ak zistí na hlavnom pojednávaní, ţe je tu niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 2 Tr. por.
2 písm. c/ Tr. por. policajt preruší trestné stíhanie, ak obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala aţ po spáchaní činu, nie je schopný chápať zmysel trestného stíhania. Vzhľadom na uvedené, bude tieţ úlohou súdu prvého stupňa jednak posúdiť obsah zadováţeného znaleckého posudku z hľadiska § 146 Tr. por. (jeho úplnosť, jasnosť a správnosť) a následne zváţiť, či zistené skutočnosti u obţalovaného M. S. odôvodňujú postup
1 Tr. por. 28 4 To 17/2010 K odvolacím námietkam prokurátora a obţalovaného Ing. Š. P., ktoré sa týkajú trestu uloţeného obţalovanému Mgr. J. M. najvyšší súd konštatuje, ţe prvostupňový s
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.