Obsah (7)

§ 250j§ 250k§ 29§ 49§ 51§ 71§ 224

Najvyšší súd 5Sžf/39/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.JanyJ. Baricovej a členiek senátu JUD

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. I/226/6607- 46631/2009/994159-r z

1. apríla 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prievidza č. 675/230/8003/09/Mis zo
2. februára 2009 o zníţení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 o sumu 14.861,05 Eura ţalobkyni a priznaní nadmerného odpočtu v sume 1.560,15 Eura. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe správca dane vykonal u ţalobkyne kontrolu, predmetom ktorej bolo posúdenie, či nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie februára 2008 bol ţalobkyňou uplatnený v súlade so zákonom. Správca dane ukončil daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty protokolom č. 675/320/822/2009/Mre z
3. januára 2009 a s jeho dodatkom č. 1 z
4. februára
5. Protokol vrátane dodatku č. 1 bol prerokovaný so ţalobkyňou dňa
6. februára
7. Správca dane dňa
8. februára 2009 rozhodol o zníţení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 o sumu 14.861,05 Eur a priznal ţalobkyni nadmerný odpočet v sume 1.560,15 Eur. Ţalovaný na odvolanie ţalobkyne potvrdil rozhodnutie správcu dane, pretoţe sa stotoţnil s jeho skutkovými zisteniami, ako aj s jeho právnym záverom, ţe ţalobkyňa nepreukázala, ţe stavebné práce vykonala a tovar dodala spoločnosť M., s. r. o., B.. Ďalej poukázal na skutočnosť, ţe spoločnosť M., s. r. o., B., ktorá mala uskutočniť pre ţalobkyňu stavebné práce a dodať tovar (kotle), neuviedla v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za štvrtý štvrťrok 2007, ako aj v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 2007 uskutočnenie ţiadnych zdaniteľných plnení. Uvedené fakturované stavebné prace neuskutočnil ani subdodávateľ – spoločnosť P., s. r. o., pretoţe táto spoločnosť nevykonávala ţiadnu ekonomickú činnosť od roku
9. Z výpovede svedka, ktorý vykonával stavebný dozor na objekte bytového domu vo vlastníctve ţalobkyne, vyplynulo, ţe fakturované stavebné práce boli v skutočnosti vykonané svojpomocne. K námietke ţalobkyne ohľadom záverov daňových orgánov, týkajúcich sa nesplnenia podmienky ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty z dôvodu nedostatkov v daňových veciach iného daňového subjektu (M., s. r. o., a P., s. r. o.). 5Sţf/39/2010 3 K tomu krajský súd uviedol, ţe z uvedenej právnej úpravy dane z pridanej hodnoty jednoznačne vyplýva, ţe právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. Správca dane kontrolou zisťoval, či údaje uvedené na faktúre č. 18122007 zo dňa
10. decembra 2007 a faktúre č. 20122007/3 zo dňa
11. decembra 2007 vystavené spoločnosťou M., s. r. o., odráţajú skutočnosť a či ţalobkyňa ako platiteľka dane prijaté zdaniteľné obchody, uskutočnené iným platiteľom pouţila na účely svojho podnikania. V prejednávanej veci ţalobkyňa nepreukázala, ţe stavebné práce skutočne vykonala a tovar (kotle) dodala spoločnosť M., s. r. o., ktorá bola uvedená na faktúrach. Z uvedeného dôvodu ţalobkyňa nesplnila podmienky nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február
12. Krajský súd sa nestotoţnil s dôvodmi, pre ktoré ţalobkyňa ţiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Na tvrdenie, ţe konala v dobrej viere neprihliadol, pretoţe Zákon o dani z pridanej hodnoty vyţaduje kumulatívne splnenie všetkých podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1, 2 a § 51 ods. 1 pri uplatnení odpočtu dane z pridanej hodnoty, pričom nesplnenie čo len jednej z podmienok má za následok, ţe nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty nemoţno priznať. Tvrdenie ţalobkyne, ţe rozhodnutie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné malo povahu všeobecného tvrdenia bez označenia konkrétneho dôkazu. Krajský súd napokon uzavrel, ţe ţalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver, s ktorým sa stotoţnil a v podrobnostiach naň poukázal.

názoru krajského súdu daňové orgány tak rozhodli v súlade so zákonom. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd

§ 250kods.

1 OSP ţalobkyni, ktorá nebola v konaní úspešná, právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Namietala, ţe krajský súd sa v predmetnom rozsudku nestotoţnil s dôvodmi uvádzanými v ţalobe a neprihliadol na tvrdenie, ţe ţalobkyňa konala v dobrej viere. Nesúhlasila s odôvodnením rozsudku, ţe ţalovaný aj správca dane dostatočne zistili 5Sţf/39/2010 4 skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny záver, s ktorým sa krajský súd stotoţnil. Ďalej ţalobkyňa namietala, ţe spoločnosť M., s. r. o., B. vykonávala aktívne podnikateľskú činnosť v sledovanom období, takţe jeho podnikateľská činnosť v sledovanom období by sa mohla dať dôveryhodne zdokladovať, ak by si súd vyţiadal podklady DPH a daňové priznanie spoločnosti, na účel posúdenia správnosti tvrdenia ţalovaného. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe v odôvodnení svojho ţalobou napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody, na základe ktorých potvrdil rozhodnutie správcu dane, nakoľko tento dostatočne zistil skutkový stav. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, ţe správca dane preveroval v priebehu kontroly uskutočnenie prác stavebného charakteru a dodávku plynových kotlov, ktoré ţalobkyňa deklarovala faktúrami od spoločnosti M., s. r. o., B. č. 18122007 zo dňa 18. decembra 2007 a 20122007/3 zo dňa 20. decembra 2007. Konateľ spoločnosti najskôr tvrdil, ţe práce vykonali ţivnostníci, potom pri opakovanom pojednávaní predloţil faktúry od spoločnosti P., spol. s r. o., Z.. Spoločnosť M., s. r. o., predloţila miestne príslušnému správcovi dane (Daňovému Úradu B. II) aţ na výzvu daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2007 dňa 18. augusta 2008 s nulovými hodnotami, teda nepriznala uskutočnenie zdaniteľných plnení pre ţalobkyňu. Ţalobkyňa nepredloţila správcovi dane ţiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázala uskutočnenie stavebných prác a dodávok plynových kotlov od deklarovaného dodávateľa. Nezúčastňovala sa ústnych pojednávaní s predvolanými svedkami a ňou navrhnutý svedok, ktorý mal na stavbe vykonávať stavebný dozor sa pred správcom dane vyjadril, ţe stavba bola vykonávaná svojpomocne. Námietka ţalobkyne v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, ţe súd mal od spoločnosti M., s. r. o., vyţiadať doklady k DPH a daňovému priznaniu je

ţalovaného nedôvodná, nakoľko správca dane počas kontroly v predvolaní svedka J. K., konateľa spoločnosti M., s. r. o., (č. 675/320/24803/2008/Mre zo dňa

1. mája 2008) 5Sţf/39/2010 5 poţadoval, aby svedok priniesol so sebou evidenciu DPH za december alebo štvrtý štvrťrok 2007, objednávky, zmluvu o dielo, resp. inú obdobnú zmluvu týkajúcu sa dodávky stavebných prác pre ţalobkyňu, súpisy vykonaných prác alebo preberacie protokoly o prácach, ktoré boli deklarované spornými faktúrami. Zo zápisnice č. 675/320/29517/2008/Mre zo dňa
2. júna 2008 vyplýva, ţe konateľ J. K. poţadované doklady nepredloţil a správca dane mu ich v rámci prijatých záverov a opatrení uloţil predloţiť v náhradnom termíne do
3. júna 2008.

zápisnice o ústnom pojednávaní č. 675/320/41719/2008/Mre zo dňa 02. júla 2008 konateľ spoločnosti K. predloţil správcovi dane evidenciu DPH za štvrtý štvrťrok 2007 s nulovými hodnotami vo všetkých riadkoch, tzn. spoločnosť nepriznala uskutočnenie zdaniteľného plnenia.

úradného záznamu č. 675/320/58046/2008/Mre zo dňa

1. septembra 2008 správca dane oznámil telefonicky konateľovi J. K. a následne aj v predvolaní č. 675/320/57487/2008/Mre zo dňa
2. septembra 2008 doklady, ktoré má priniesť so sebou dňa
3. septembra 2008 na pojednávanie: evidencia vydaných faktúr za rok 2007, zmluvy so ţivnostníkmi, ktorí vykonali práce na bytovom dome pre ţalobcu, faktúry vystavené týmito ţivnostníkmi, súpis vykonaných prác alebo preberacie protokoly o prácach, ktoré mali byť uskutočnené na základe faktúr č. 18122007 a č. 20122007/3, stavebný denník a faktúry za nákup kotlov.

úradného záznamu č. 675/320/59425/2008/Mre zo dňa

1. septembra 2008 predloţil konateľ spoločnosti J. K. dohodu o vykonaných prácach na prestavbe obytného domu pre ţalobkyňu uzatvorenú so spoločnosťou P., spol. s r. o. a faktúry č. 19122007 z
2. decembra 2007 plus príjmový doklad a č. 21122007 zo dňa
3. decembra 2007 plus príjmový doklad od tohto subdodávateľa.

odpovede J. K., konateľa spoločnosti M., s. r. o., do zápisnice z opakovaného ústneho pojednávania pred správcom dane č. 675/320/59426/2008/Mre zo dňa

1. septembra 2008 na otázku, či má ešte iné dôkazy alebo doklady okrem faktúr od spoločnosti P., spol. s r. o., svedok odpovedal, ţe „k vykonaným prácam ani iné doklady nepotrebuje“. Správca dane v priebehu kontroly preveroval uskutočnenie týchto zdaniteľných obchodov subdodávateľom. Daňový úrad Z. oznámil správcovi dane, ţe spoločnosť P., spol. s r. o., nie je od
2. septembra 2004 registrovaným platiteľom DPH a od roku 2005 nevykonáva ekonomickú činnosť, jej konateľ je bezdomovec. 5Sţf/39/2010 6 Ţalobkyňa alebo jej splnomocnený zástupca boli vţdy upovedomení o vypočutí svedka J. K. a následne, pretoţe sa pojednávaní nezúčastnili, boli o výsledku vykonaných ústnych pojednávaní informovaní. Z uvedeného je zrejmé, ţe správca dane v priebehu kontroly dostatočne zistil skutkový stav, a nie je dôvod opakovane preverovať doklady spoločnosti M., s. r. o.. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné priznať úspech. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/226/6607-46631/2009/994159-r z
3. apríla 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prievidza č. 675/230/8003/09/Mis zo
4. februára 2009 o zníţení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 o sumu 14.861,05 Eura ţalobkyni a priznaní jej nadmerného odpočtu v sume 1.560,15 Eura. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie 5Sţf/39/2010 7 je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.),

ktorej správca dane hodnotí dôkazy

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.),

ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

§ 29ods.

1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

§ 29ods.

2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

§ 29ods.

4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

§ 29ods.

8 zákona o správe dani, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu 5Sţf/39/2010 8 daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

§ 49ods.

1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o DPH“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

§ 49ods.

2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou

odsekov 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

§ 51ods.

1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane

§ 49

môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane

§ 49ods.

2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú

§ 71

. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe správca dane vykonal u ţalobkyne daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 675/320/822/2009/Mre z

1. januára 2009 a dodatok k protokolu č. 1 z
2. februára 2009, ktorý bol so ţalobkyňou prerokovaný
3. februára
4. Ďalej nebolo sporné, ţe ţalobkyňa za zdaňovacie obdobie február 2008 podala daňové priznanie, v ktorom si uplatnila nadmerný odpočet na základe faktúr č. 18122007 z
5. decembra 2007 a č. 20122007/3 z
6. decembra 2007 za vykonané stavebné práce a dodanie tovaru spoločnosťou M., s. r. o., B.. Predmetom sporu je posúdenie, či ţalobkyňa skutkovo naplnila ustanovenie § 49 a § 51 zákona o DPH, teda či jej vzniklo právo na odpočítanie dane, na základe ňou predloţených faktúr, t. j. či vznikla daňová povinnosť u dodávateľa M., s. r. o., B.. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku 5Sţf/39/2010 9 zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa ani konateľ spoločnosti M., s. r. o., B. počas konania na opakovanú výzvu správcu dane svoje tvrdenia o vykonaných stavebných prácach a dodávke kotla nedoloţili zmluvou o dielo, súpisom vykonaných prác alebo preberacími protokolmi o prácach, ktoré mali byť uskutočnené na základe faktúr č. 18122007 a č. 20122007/3, zmluvou so ţivnostníkmi, faktúrami vystavenými týmito ţivnostníkmi, stavebným denníkom a faktúrami za nákup kotlov. Šetrením správcu dane tieţ bolo zistené, ţe spoločnosť M., spol. s r. o., B.

daňového priznania za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2007 neuskutočnila ţiadne zdaňovacie obchody a z daňového priznania k DPPO vyplýva, ţe nevykonávala v roku 2007 ţiadnu ekonomickú činnosť.

oznámenia Daňového úradu Z. z

1. októbra 2008 sa mu nepodarilo skontaktovať s daňovým subjektom P., spol. s r. o., ul. K.Z., pričom posledné daňové priznanie pochádza z roku 2005 a je nulové. Pokiaľ ţalobkyňa v odvolaní namietala, ţe skutkový stav nebol dostatočne zistený a vec bola nesprávne právne posúdená, najvyšší súd sa s touto námietkou na základe vyššie uvedeného zhodne s názorom krajského súdu nestotoţňuje. Najvyšší súd sa ďalej stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, ţe ţalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní, nepreukázala splnenie podmienky nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február
2. Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. S poukazom na závery uvedené vyššie najvyšší súd povaţoval námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny

5Sţf/39/2010 10 § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol

§ 224ods.

1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V B. 25. augusta 2011 JUDr. J. Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková