ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu sp. zn. PP 101-95/patent 282524 II/143-2012 zo dňa 5. decembra 2012, ţiadajúc, aby súd napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušili a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Vyslovil, ţe pribratý účastník nemá právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného v rozsahu ţalobných dôvodov dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce správne konanie nie je z dôvodov uvedených v ţalobe nezákonné, a preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Námietky ţalobcu nepovaţoval za relevantné k zrušeniu preskúmavaných rozhodnutí ţalovaného. Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu posudzoval v intenciách ustanovení § 79 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z .z. v spojení s § 53 ods.2, s § 46 ods.1, písm. a/, ods. 2, s § 47 ods.7 a s § 8 ods. 1 uvedeného zákona. Súčasne posudzoval prípustnosť preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia súdom v intenciách § 248 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 249 ods.2 a s § 245 ods. 2 a v intenciách s čl. 46 ods. 2, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. S poukazom na povahu napadnutého rozhodnutia ţalovaného ako predmetu súdneho prieskumu v danej veci sa krajský súd primárne zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie ţalovaného nepodlieha zákonnej výluke zo súdneho prieskumu v zmysle § 248 písm. b) O.s.p., resp. v akom rozsahu je zúţený súdny prieskum. Konštatoval, ţe predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ktorým došlo k čiastočnému zrušeniu patentu a v ktorom je posudzovaná otázka splnenia poţiadavky vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 435/2001 Z. z.. Poukázal na to, ţe k rozsahu súdneho prieskumu v takomto prípade zaujal stanovisko najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach, v ktorých v zásade určil interpretačný rámec pojmu „technický stav veci“ t. j. aplikačný rámec zákonnej výluky
KS 162/2005 zo dňa
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je ovládané dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej súd preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu len v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe podanej v zákonnej lehote, pričom sám za ţalobcu dôvody zákonnosti rozhodnutia, resp. postupu správneho orgánu, nevyhľadáva.
názoru krajského súdu ţalobca mohol brojiť len proti správnej úvahe, kde nedochádzalo k posúdeniu technického stavu veci s poukazom na to, ţe súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ako aj ţe súd nie je oprávnený nahrádzať správnu úvahu svojou vlastnou úvahou. Ďalej krajský súd konštatoval, ţe je zrejmé, ţe posúdenie otázky vynálezcovské činnosti patrí do správnej úvahy ţalovaného, a preto súdny prieskum v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. je obmedzený, keďţe súd je oprávnený vstúpiť do tolerančného pásma správnej úvahy len vtedy, ak ţalobca v ţalobe jednoznačne vyvráti právne východiská ţalovaného správneho orgánu, v ktorej súvislosti dal do pozornosti závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudkoch sp. zn. 3Sţhuv 5/2008 z
druhej hlavy piatej časti O.s.p. je zaloţený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou (článok 46 ods. 2 ústavy SR), v ktorej súvislosti dal do pozornosti, ţe z ustálenej judikatúry v týchto prípadoch vyplýva, ţe výnimky z aplikácie ústavy nie je moţné vykladať extenzívne, ale reštriktívne, čo platí aj na ustanovenie § 248 písm. b/ O.s.p.. Vyslovil názor, ţe to, či vynález splnia podmienku vynálezcovskej činnosti nezávisí výlučne od posúdenia technického stavu veci, pretoţe súd má moţnosť si sám s ohľadom na obsah spisu vedeného správnym orgánom, vyjadrenia majiteľa patentu a ţiadateľa o jeho zrušenie, ako aj s ohľadom na rozhodnutia správneho orgánu vydané v tejto veci, posúdiť a rozhodnúť, či vynález chránený patentom zrejmým spôsobom vyplýva alebo nevyplýva zo stavu techniky, majúc za to, ţe takéto posúdenie je otázkou právnou zakotvenou v § 8 patentového zákona a nie výlučne otázkou skutkovou (technickou). Dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sţh 1/2007 z
3 v spojení s § 248 písm. b/ O.s.p., ale meritórne rozhodol rozsudkom
1 O.s.p., pričom správnu úvahu ţalovaného preskúmal v súlade s § 245 ods. 2 O.s.p. Polemiku ţalobcu o výklade pojmu „výlučne“ v dikcii § 248 písm. b/ O.s.p. povaţoval za irelevantnú, keďţe prvostupňový súd ustanovenie § 248 písm.b/ O.s.p. vôbec neaplikoval. Poukazom na právny záver vyslovený v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. sp. zn. 3 SţoKS 153/2006 z
2 O.s.p.. K argumentácii ţalobcu vo vzťahu k rozhodnutiam Úradu priemyselného vlastníctva ČR vyslovil názor ţe ani prípadné odlišné právoplatné rozhodnutie zahraničného správneho orgánu nemôţe zakladať nezákonnosť rozhodnutia slovenského správneho orgánu (ţalovaného) v obdobnej veci, ak je preskúmavané rozhodnutie vydané v rámci správnej úvahy a nie sú dané zákonné dôvody v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p., s tým, ţe samotná existencia odlišného právoplatného rozhodnutia zahraničného správneho orgánu 7 6Sžhuv/7/2013 nie je takýmto zákonným dôvodom ani nemôţe byť (článok 2 ods. 2 Ústavy SR), dajúc do pozornosti, ţe Úrad priemyselného vlastníctva SR a Úrad priemyselného vlastníctva ČR rozhodovali o návrhoch na zrušenie oboch napadnutých národných patentov paralelne, a preto v tomto prípade nejde o ignorovanie argumentácie účastníka konania podporenej predloţením rozhodnutia zahraničného správneho orgánu. Ţalovaný námietku ţalobcu o nutnosti preskúmavania správnych rozhodnutí v tzv. plnej jurisdikcii v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru povaţoval v celom rozsahu za neopodstatnenú. Poukaz ţalobcu na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Le Compte a ďalší z
jeho názoru na mieste. V danej súvislosti ţalobca poukázal aj na názor prof. JUDr. Petra Vojčíka. CSc uverejnený 8 6Sžhuv/7/2013 v článku „Preskúmavanie rozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva SR súdom, uverejnenom v publikácií s názvom Vývoj európskeho patentu a európske rozhodovací praxe, ktorú zostavil prof. Ing. Ladislav Jakl, CSc. a kolektív a vydalo ju Metropolitan University Prague Press v Prahe v roku 2013. Zotrval na tvrdení, ţe nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného spočíva
jeho názoru v nesprávnom právnom posúdení veci zo strany ţalovaného, ako aj v tom, ţe ţalovaný dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného videl v tom, ţe nesplnenie podmienky vynálezcovskej činnosti patentu vytýkaného ţalovaným je zaloţené výlučne na spätnom pohľade, s poukazom na to, ţe rozhodnutie ÚPV ČR uvádza iba na dokreslenie situácie v súvislosti so splnením podmienky vynálezcovskej činnosti obdobného patentu ako je napadnutý patent v iných členských krajinách. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušiť rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím Predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodol o rozklade ţalobcu proti rozhodnutiu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky zn. PP 101-95/patent 282524-I/75-2010 z 30. novembra 2010 vo veci návrhu na zrušenie patentu č. 282524 s názvom „Opticky čisté soli (-)-enantioméru pyridylmetylsulfinyl-lH-benzimidazolových zlúčenín, spôsob ich prípravy, farmaceutický prostriedok s ich obsahom, ich pouţitie a medziprodukty na ich prípravu“, podaného navrhovateľom Zentiva, k.s., U Kabelovny 130,102 37 Praha 10 Česká republika, tak, ţe
ust. 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) v spojení s § 46 ods. 2 v nadväznosti na § 8 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 435/2001 Z. z. alebo 9 6Sžhuv/7/2013 zákon o patentoch) sa rozhodnutie zn. PP 101-95/patent 282524-I/75-2010 z
a/ zákona č. 435/2001 Z. z. tak, ţe patent č. 282524 sa zrušuje. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie Predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal s námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup mu predchádzajúci Predsedu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorým bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou vo veci návrhu na zrušenie patentu č. 282524 s názvom „Opticky čisté soli (-)-enantioméru pyridylmetylsulfinyl-lH-benzimidazolových zlúčenín, spôsob ich prípravy, farmaceutický prostriedok s ich obsahom, ich pouţitie a medziprodukty na ich prípravu“, podaného navrhovateľom Zentiva, k.s., U Kabelovny 130,102 37 Praha 10 Česká republika.
pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10 6Sžhuv/7/2013 Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom v podstate za správne a súladné so ákonom. Odvolací súd v odvolacom konaní je viazaný rozsahom odvolacích dôvodov, v rozsahu ktorých v danom prípade predovšetkým posudzoval, či súd prvého stupňa aplikoval právnu úpravu ustanovenú v § 248 písm. b/ O.s.p. a či správne aplikoval právnu úpravu § 245 ods.2 O.s.p.. Z obsahu administratívneho spisu, tvoriaceho súčasť spisového materiálu krajského súdu odvolací súd zistil, ţe Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky prvostupňovým rozhodnutím zn. PP 101-95/patent 282524-I/75-2010 z 30. novembra 2010 vo veci návrhu na zrušenie patentu č. 282524, majiteľom ktorého bol ţalobca, s názvom „Opticky čisté soli (-)-enantioméru pyridylmetylsulfinyl-lH-benzimidazolových zlúčenín, spôsob ich prípravy, farmaceutický prostriedok s ich obsahom, ich pouţitie a medziprodukty na ich prípravu“, podaného navrhovateľom Zentiva, k.s., U Kabelovny 130,102 37 Praha 10 Česká republika, rozhodol
a/ zákona č. 435/2001 Z. z. tak, ţe patent č. 282524 sa zrušuje. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal ţalobca rozklad, súčasťou ktorého vecného odôvodnenia boli aj dokumenty, ktoré ţalobca nepredloţil v priebehu prvostupňového konania a tieto predloţil aţ dodatočne v odvolacom konaní. O rozklade rozhodol preskúmavaným rozhodnutím Predseda Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. PP 101-95/patent 282524 II/143-2012 zo dňa 5. decembra 2012 (rozhodnutie napadnuté ţalobou) tak, ţe
ust. 59 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 46 ods. 2 v nadväznosti na § 8 zákona č. 435/2001 Z. z. sa rozhodnutie zn. PP 101-95/patent 282524-I/75-2010 z
435/2001 Z. z. na vynálezy, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") patenty.
435/2001 Z. z. patenty sa udeľujú na vynálezy zo všetkých oblastí techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.
1,2 zákona 543/2001 Z. z. vynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky. 12 6Sžhuv/7/2013 Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.
1 zákona č. 435/2001 Z. z. vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.
435/2001 Z. z. vynález sa považuje za priemyselne využiteľný, ak sa jeho predmet môže vyrábať alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva.
1,2 zákona č. 435/2001 Z. z. úrad zruší patent, ak sa v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo z úradnej moci preukáže, že a) neboli splnené podmienky na jeho udelenie
až 9,
1 a 3, § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1, f) neboli splnené podmienky na jeho udelenie
predpisov platných v čase jeho udelenia. Ak sa dôvody zrušenia týkajú patentu čiastočne, patent sa zruší len v rozsahu primeranom zisteným dôvodom, a to zmenou patentových nárokov, opisu alebo výkresov.
1 až 8 zákona č. 435/2001 Z. z. ak návrh na zrušenie alebo čiastočné zrušenie patentu (ďalej len "návrh na zrušenie") neobsahuje náležitosti ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 80) alebo navrhovateľ nie je zastúpený oprávneným zástupcom
1, alebo nebol zaplatený správny poplatok (§ 79 ods. 9), úrad vyzve navrhovateľa, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránil. Ak navrhovateľ doručenej výzve v určenej lehote nevyhovie, úrad konanie o návrhu na zrušenie zastaví. Na následok zastavenia konania musí byť navrhovateľ vo výzve upozornený. 13 6Sžhuv/7/2013 Ak konanie nebolo zastavené
odseku 1, úrad doručí návrh na zrušenie majiteľovi patentu a zároveň ho vyzve, aby sa o návrhu v určenej lehote vyjadril a zároveň označil dôkazy a pripojil listiny. Ak sa majiteľ patentu nevyjadrí v lehote určenej vo výzve, úrad pokračuje v konaní a môže rozhodnúť na základe obsahu spisu. Úrad postupuje
odseku 3 aj v prípade, ak majiteľ patentu nie je zastúpený oprávneným zástupcom
1. Ak majiteľ výzve na predloženie splnomocnenia v určenej lehote nevyhovie, platí, že sa o návrhu na zrušenie nevyjadril. Ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň doručí navrhovateľovi vyjadrenie majiteľa o návrhu. Úrad môže pokračovať v konaní a rozhodnúť vo veci aj v prípade, ak sa riadne predvolaný účastník na ústnom pojednávaní nezúčastní. Rozšírenie či doplnenie návrhu na zrušenie, ako aj rozšírenie či doplnenie vyjadrenia majiteľa patentu v konaní
1 nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada. V čase konania o zrušenie patentu
1 sa konanie o návrhu majiteľa
5 preruší.
1,2,3 zákona č. 435/2001 Z. z. účastník konania pred úradom (ďalej len "účastník") je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.
3 zákona č. 435/2001 Z. z. na konanie pred úradom
tohto zákona sa vzťahuje zákon o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok) s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a ţalobných dôvodov dospel k záveru, ţe ţalovaný správny orgán v danom prípade postupoval v intenciách citovaných 14 6Sžhuv/7/2013 právnych noriem, vo veci si zadováţil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní postupoval v súčinnosti s účastníkmi konania a vo veci rozhodol vecne a právne správne. Pokiaľ predseda ţalovaného rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil spôsobom uvedeným vo výroku preskúmavaného rozhodnutia, rozhodol v súlade so zákonom, a preto boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie ţaloby súdom prvého stupňa. Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods. 2 O.s.p.).
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 15 6Sžhuv/7/2013 Z citovanej ústavnej úpravy vyplýva, ţe výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloţeného administratívneho spisu
názoru odvolacieho súdu je zrejmé, ţe správne orgány oboch stupňov sa predmetnou vecou náleţite zaoberali, keď v konaní vo veci návrhu podaného navrhovateľom Zentiva, k.s., U Kabelovny 130,102 37 Praha 10 Česká republika na zrušenie patentu č. 282524 s názvom „Opticky čisté soli (-)-enantioméru pyridylmetylsulfinyl-lH- benzimidazolových zlúčenín, spôsob ich prípravy, farmaceutický prostriedok s ich obsahom, ich pouţitie a medziprodukty na ich prípravu“, vo vlastníctve ţalobcu, správne posudzovali, či navrhované riešenie uvedeného patentu spĺňa zákonné podmienky patentu v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 7 ods. 1,2, v spojení s § 8 ods.1 patentového zákona. Predpokladom uznania riešenia vynálezu predkladaného prihlasovateľom za patent je splnenie kogentných podmienok zákonom stanovených v právnych normách § 5 ods. 1 v spojení s § 7 ods.1,2, s § 8 ods.1 a s § 9 patentového zákona, teda riešenie je nové, zahŕňa vynálezcovskú činnosť a je priemyselne vyuţiteľné, pričom vynález sa povaţuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky a za stav techniky sa povaţuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom, súčasne vynález sa povaţuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky a za priemyselne vyuţiteľný sa povaţuje, ak sa jeho predmet môţe vyrábať alebo sa môţe vyuţívať v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva. Len vynálezom, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené patentovým zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky
543/2001 Z. z. patenty, inak prihlášku zamietne
1 uvedeného zákona. Zákonodarca tieţ zveril do právomoci úradu zrušiť patent v celom rozsahu alebo v časti, ak v konaní začatom na základe návrhu tretej 16 6Sžhuv/7/2013 osoby alebo z úradnej povinnosti úradu sa preukáţu zákonné dôvody ustanovené v právnej norme § 46 ods. 1, písm. a/ aţ f/, ods. 2 zákona č. 435/2001 Z. z.. Konanie o zrušenie patentu zákonodarca ustanovuje v právnych normách §§ 46-47 a nasl. zákona č. 435/2001 Z. z. a pokiaľ v zákone o patentoch nie je ustanovené inak úrad postupuje v zmysle ustanovení správneho poriadku s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 aţ 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, ţe konanie o zrušenie patentu je predovšetkým riadené zásadou dispozičnou, v zmysle ktorej účastníci konania preukazujú dôvodnosť svojich tvrdení a za tým účelom predkladajú alebo navrhujú vykonanie dokazovania. Súčasne je riadené zásadou súčinnosti a zásadou zákonnosti, ako zákonný predpoklad zistenia objektívnej pravdy pre zabezpečenie relevantných podkladov pre vydanie rozhodnutia. Zákonodarca podmienil predmetné konanie však aj zásadou koncentračnou vyplývajúcou z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 47 ods. 7 zákona č. 435/2001 Z. z., keď rozšírenie či doplnenie návrhu na zrušenie, ako aj rozšírenie či doplnenie vyjadrenia majiteľa patentu v konaní
1 nie je prípustné; na také rozšírenie alebo doplnenie úrad v rámci konania a rozhodovania vo veci neprihliada a
ods.3 tohto zákona úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predloţené alebo navrhnuté, vychádzajúc z premisy, ţe účastník konania pred úradom je povinný predloţiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 53 ods.1). Vykonávanie dokazovania a hodnotenie dôkazov zákonodarca zveril do právomoci úradu (§ 53 ods.2) a to tak, ţe úrad hodnotí vykonané dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vchádzajúc zo skutkových zistení v danej veci odvolací súd mal preukázané, ţe navrhovateľ dôvodnosť návrhu na zrušenie patentu č. 282524 oprel o dokumenty: „D2, D3, D9, D15, D16, D29 a D29a“; k návrhu podal ţalobca – majiteľ patentu, vyjadrenie a jeho doplnenie, v ktorých spochybnil dôvodnosť návrhu na zrušenie patentu, zamerajúc pozornosť na riešenia predovšetkým v dokumentoch D2 a D3 a na podporu svojich tvrdení predloţil dokumenty: „ A1, A2, A3, A4, A5, A6, A7, A8, A9“; k vyjadreniu majiteľa patentu – ţalobcu, podal navrhovateľ vyjadrenie a následne úradu predloţil doplňujúcu informáciu o aktuálnom stave konania proti európskej prihláške č. 00 108480.5 ( EP 1 020 461 B1), ktorá je vylúčenou časťou zrušeného ekvivalentného patentu EP 652 872; následne ţalobca predloţil úradu rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Českej republiky o čiastočnom zrušení českého patentu CZ 287876, ktorý je analogickým patentom k slovenskému patentu 17 6Sžhuv/7/2013 č. 282524. Správny orgán prvého stupňa po vykonaní dokazovania a vyhodnotení dôkazov v danej veci konštatoval, ţe vynález
napadnutého patentu je novým riešením v zmysle § 7 zákona o patentoch, avšak nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1 patentového zákona, pretoţe pre odborníka vyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky, s poukazom na obsah dokumentov D2, D
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Napokon súd prvého stupňa sa otázkou aplikácie uvedenej právnej normy v dôvodoch svojho rozhodnutia i zaoberal s konštatovaním, ţe vychádzajúc z interpretačnej praxe najvyššieho súdu v danom prípade nie je moţné právnu normu ustanovenú v § 248 písm. b/ O.s.p. aplikovať. Odvolací súd nesúhlasil ani poţiadavkou ţalobcu uplatnenia v danom prípade plnej jurisdikcii poukazom na čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
2 O.s.p., účinného od 1. januára 2003, ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Citovaná právna norma je faktickou transpozíciou poţiadavky plnej jurisdikcie ako atribútu práva v zákonom stanovených prípadoch na spravodlivý proces, v ktorých súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov ani ich obsahom a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti zákonnosti a pravdivosti. Súd v týchto prípadoch celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom a ak potom zistí skutkové či procesné právne deficity môţe reagovať tak, ţe uloţí správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie alebo tak urobí sám. Uvedenú právnu úpravu vyvolala predovšetkým judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Súdy uplatňujú zásadu plnej jurisdikcie najmä v rozhodovaní o pokutách, v konaniach o prepustenie 21 6Sžhuv/7/2013 zo štátnej sluţby alebo zo sluţobného pomeru, či v reštitučných konaniach, ako aj v ostatných konaniach zákonodarcom ustanovených v § 250i ods. 2, ako výnimku zo zákonnej úpravy, v zmysle ktorej je pre súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z účelu správneho súdnictva a z premisy, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy ako aj ţe správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, je súd povinný vzhľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu z pohľadu právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej, posúdiť, či v danom prípade je moţné uplatniť zásadu plnej jurisdikcie. Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci odvolací súd zastáva názor, ţe v vzhľadom na predmet súdneho prieskumu a právnu úpravu naň sa vzťahujúcu v danom prípade nie je moţné aplikovať plnú jurisdikciu v zmysle § 250i ods.2 O.s.p., ktorý postup nie je ani v rozpore s čl. 6 Dohovoru. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd po prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí a procesných postupov predchádzajúcich ich vydaniu, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania, konštatuje, ţe záver, ktorý zo zistených skutkových okolnosti ţalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o patentoch. Ţalovaný správny orgán aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov
ods.2 zákona o patentoch rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne posúdenie navrhovaných riešení napadnutého patentu boli zistené zákonným spôsobom, čo najúplnejšie, pričom v konaní postupoval v súčinnosti s účastníkmi konania a zároveň dbal na zachovávanie ich práv a právom chránených záujmov ako i na dodrţanie ich procesných práv zabezpečením im moţnosti vyjadrovať sa. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), náleţite preskúmal zákonnosť rozhodnutia predsedu ţalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu 22 6Sžhuv/7/2013 ţalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými ţalobnými námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd sa nestotoţnil s námietkami ţalobcu, ţe súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. (§ 205 ods. 2, pism.d/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. f/ O.s.p.), a preto poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť odvolacieho návrhu ţalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1, O.s.p. potvrdil, keď pri nedostatku relevantných ţalobných a odvolacích dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. Ţalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v tomto konaní a pribratému účastníkovi konania z dôvodu, ţe mu zákonodarca právo na ich náhradu nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 28. mája 2014 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.