2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil v záhlaví uvedené rozhodnutie, ktorým odporca, ako príslušný správny orgán,
2 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach (ďalej ako „zákon č. 96/1991 Zb.“ alebo „zákon o verejných kultúrnych podujatiach“) zakázal verejné 2 6Sžo/35/2013 kultúrne podujatie „Večer tisícov ţelaní“, ktoré sa malo uskutočniť dňa
1 veta prvá a contrario, v spojení s § 250l ods. 2 OSP a navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v odôvodnení, odvolávajúc sa na ustanovenia § 3, § 4 ods. 2 zákona č. 96/1991 Zb., sa podrobne zaoberal odvolacími námietkami navrhovateľky. K námietke, ţe policajný zbor nie je oprávnený vydávať stanoviská pri organizovaní verejných kultúrnych podujatí, uviedol, ţe v danom prípade nejde o záväzné stanoviská správnych orgánov tak, ako ich charakterizujú iné osobitné zákony (napr. Stavebný zákon), jedná sa o listinné dôkazy, z ktorých obsahu správny orgán pri vyhodnocovaní skutkového stavu vychádzal dodajúc, ţe tieto z odborného hľadiska osvetľujú skutkový stav, ktorý aj pri vydávaní rozhodnutia
zákona č. 96/1991 Zb. musí byť riadne zistený. Vo vzťahu k námietke o nepravdivom tvrdení KR PZ, ţe po dohorení sviečky lampióny padajú aj na pozemné komunikácie, keď
navrhovateľky po vypustení dochádza k rozptylu balónov a nedochádza k hromadnému pádu na jedno miesto v jeden čas argumentoval, ţe ak dochádza k rozptylu, ako tvrdí navrhovateľka, nie je moţné zaručiť, ţe pri mnoţstve 4000 balónov vypustených súčasne nespadne väčšie mnoţstvo na cesty, ako to napokon navrhovateľka v námietke aj pripustila. Dôvodil ďalej, ţe tvrdenie navrhovateľky, ţe dochádza k rozptylu balónov je hypotetické a nie je moţné zabezpečiť, aby pri takom obrovskom počte balónov nedošlo k situácii, keď balóny hromadne dopadnú na pozemnú komunikáciu, či na iný objekt, napr. na strechu rodinného domu alebo do koruny stromu a spôsobia tam či uţ poţiar alebo ohrozia bezpečnosť cestnej premávky poukazujúc na reálnosť tejto situácie v tom, ţe Hlinkovo námestie je priamym stredom mesta Ţilina a je v tesnej blízkosti obchodných centier, rodinných domov, storočných stromov, divadla a ďalších vysokých stromov. K námietke, ktorou navrhovateľka poukazovala, ţe na stanovisko Leteckého úradu SR nie je moţné prihliadať, nakoľko zorganizovala verejné kultúrne podujatie v čase, keď
potvrdenia zo dňa
2 OSP potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov v odvolaním napadnutom rozhodnutí k nesprávnym skutkových zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ OSP, a ţe napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Nesúhlasila s tvrdením krajského súdu, ţe stanovisko ORPZ-ZA-OD11-33-102/2012 zo dňa
tretej hlavy piatej časti OSP je rozhodnutie sp. zn. /-57470/2012-OKŠCRMR-DOL z
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.
2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a OSP.
1 zákona č. 96/1991 Zb. verejnými kultúrnymi podujatiami (ďalej len "podujatie") sa
tohto zákona rozumejú verejnosti prístupné
1 zákona č. 96/1991 Zb. usporiadateľ je povinný písomne oznámiť zámer usporiadať podujatie obci, na území ktorej sa má podujatie konať. Ak sa má podujatie konať na území niekoľkých obcí, treba jeho konanie oznámiť kaţdej z nich.
2 zákona č. 96/1991 Zb. v oznámení treba uviesť označenie a adresu usporiadateľa, názov a obsahové zameranie podujatia, miesto a čas jeho konania. V jednom oznámení moţno uviesť aj viac podujatí.
3 zákona č. 96/1991 Zb. oznámenie určené obci treba podať na obecnom úrade najneskôr 7 dní pred konaním podujatia. V odôvodnenom prípade moţno oznámenie prijať aj v kratšej lehote. Zmeny v údajoch uvedených v oznámení je usporiadateľ povinný oznámiť bezodkladne.
4 zákona č. 96/1991 Zb. usporiadatelia, pre ktorých usporadúvanie podujatí vyplýva z ich poslania, predmetu činnosti alebo z podnikania povoleného
osobitných predpisov, 1) sa môţu dohodnúť s obcou na obojstranne výhodnejšom spôsobe oznamovania podujatí.
2 zákona č. 96/1991 Zb. obec môţe zakázať podujatie, ktoré sa má konať na mieste, kde by jeho účastníkom hrozilo závaţné nebezpečenstvo pre ich zdravie alebo kde by konanie podujatia obmedzovalo verejnú dopravu alebo zásobovanie obyvateľstva.
3 zákona č. 96/1991 Zb. na rozhodovanie
odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 2) Opravný prostriedok proti zákazu podujatia nemá odkladný účinok.
1 správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej uţ právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak 9 6Sžo/35/2013 si správny orgán môţe o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) mal z administratívneho spisu preukázané, ţe navrhovateľka doručila odporcovi dňa
1 písm. j/ a § 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov uviedol, ţe nesúhlasí s vypúšťaním 4 000 kusov tzv. lampiónov šťastia“ do ovzdušia a to z dôvodu, ţe po dohorení sviečky v lampióne tieto padajú aj na pozemné komunikácie, čím priamo ohrozujú bezpečnosť v cestnej premávke. Rovnako Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Ţiline, Okresný dopravný inšpektorát v stanovisku
1 písm. j/ a § 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov neodporučil v hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uskutočnenie verejného kultúrneho podujatia. Zo stanoviska Leteckého úradu Slovenskej republiky k vypúšťaniu lampiónov šťastia/lietajúcich lampiónov vyplýva, ţe vypúšťanie „lampiónov šťastia/lietajúcich lampiónov“ v blízkosti riadených letísk by mohlo váţne ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky v uvedenom priestore, pričom túto skutočnosť (ohrozenie bezpečnosti) zohľadňujú aj samotní výrobcovia tým, ţe v návodoch na ich pouţitie zakazujú vypúšťanie „lampiónov šťastia/lietajúcich lampiónov“ v blízkosti letísk. Z uvedeného dôvodu Letecký úrad Slovenskej republiky dôrazne neodporúča ich vypúšťanie v blízkosti riadených letísk, t. j. v priestore o polomere 20 km od vzťaţného bodu kaţdého riadeného letiska vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky (Letisko M.R. Štefánika Bratislava, Letisko Piešťany, Letisko Ţilina, Letisko Sliač, Letisko Poprad - Tatry, Letisko Košice). Letecký úrad SR zároveň upriamil pozornosť aj na tú skutočnosť, ţe ak niekto vypustí lampióny v predmetnej oblasti, mohol by sa za určitých okolností dopustiť trestného činu všeobecného ohrozenia
zákona NR SR č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia
citovaného zákona, prípadne aj ďalších deliktov. Mesto Ţilina odôvodnilo svoje rozhodnutie jednak s poukazom na vyššie uvedené stanoviská, ďalej s poukazom na skúsenosti z minulého obdobia, keď pri realizácii vypúšťania balónov skutočne hrozil vznik poţiarov na porastoch v Sade SNP, ako aj na ďalších predmetoch v širšom okolí, na ktorých zostali horiace lampióny zachytené a tieţ argumentom, ţe padajúce lampióny predstavujú riziko vzniku materiálnych škôd, ako aj škôd na zdraví pre účastníkov akcie, účastníkov cestnej a leteckej premávky t.j. verejnej dopravy, ale aj širšiu verejnosť. Proti rozhodnutiu Mesta Ţilina podala navrhovateľka opravný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa doţadovala jeho zrušenia. Najvyšší súd skúmajúc námietky uvedené v opravnom prostriedku s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, dospel k záveru, ţe tieto sú totoţné. Najvyšší súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu. Najvyšší súd povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na námietky navrhovateľky vznesené v odvolaní uvádza nasledovné: Niet pochýb o tom, ţe ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o verejných kultúrnych podujatiach oprávňuje obec zakázať podujatie, ktoré sa má konať na mieste, kde by jeho účastníkom hrozilo závaţné nebezpečenstvo pre ich zdravie alebo kde by konanie podujatia obmedzovalo verejnú dopravu alebo zásobovanie obyvateľstva. Rovnako je nepochybné, ţe pri posudzovaní vyššie uvedených rizík plánovaného podujatia je rozhodujúce miesto, kde sa má podujatie uskutočniť. Táto skutočnosť bola 11 6Sžo/35/2013 kľúčová aj v danom prípade. Najvyšší súd, zhodne s názorom krajského súdu, povaţuje konanie podujatia, ktoré sa plánovalo zavŕšiť vypustením „lampiónov šťastia“ v počte 4000 kusov priamo v centre mesta na námestí A. Hlinku, ktoré je priamym stredom mesta Ţilina a je v tesnej blízkosti obchodných centier, rodinných domov, storočných stromov, divadla a ďalších vysokých stromov. Rizikovosť podujatia bola znásobená tieţ tým, ţe toto sa malo konať v priestore o polomere 20 km od vzťaţného bodu riadeného letiska. Najvyšší súd povaţuje za dôleţité, ţe moţné riziká vypúšťania „lampiónov šťastia“ si uvedomuje aj výrobca „lampiónov šťastia“, ktorý v návode na pouţitie v rámci bezpečnostných pokynov uvádza, ţe balón sa má vypúšťať na voľnom priestranstve minimálne 100 metrov od budov, lesa, stromov, elektrického vedenia, nikdy sa lampióny nemajú vypúšťať v oblasti do 25 km od letiska a letovej prevádzky v riadenom priestore, v prípade vypúšťania viac ako 50 ks lampiónov je zároveň nutné vopred poţiadať príslušný úrad o povolenie a dokonca v prípade hromadného vypúšťania lampiónov sa má okrem príslušného úradu informovať aj miestna polícia (narušenie verejného poriadku) a poţiarny zbor. Pokiaľ navrhovateľka argumentuje, ţe správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol konkrétne závaţné nebezpečenstvo pre zdravie účastníkov podujatia, ale iba hypoteticky poukázal na moţnosť vzniku materiálnych škôd s týmto názorom sa odvolací súd nestotoţňuje. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzajúc aj zo stanovísk KR PZ v Ţiline, OR PZ v Ţiline a Leteckého úradu Slovenskej republiky jasne uviedol dôvody, ktoré ho primäli k tomu, zakázať podujatie v centre mesta. Teda toto rozhodnutie spĺňa všetky atribúty správneho rozhodnutia
K námietke navrhovateľky, ktorou poukazovala na to, ţe KR PZ v Ţiline a OR PZ v Ţiline nemajú právomoc vyjadrovať sa k povoleniu, resp. zákazu verejných kultúrnych podujatí, najvyšší súd upriamuje pozornosť navrhovateľky, ţe v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. j/ a § 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ktoré ustanovenia správne orgány Policajného zboru citovali) medzi základné úlohy Policajného zboru patrí dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupracovať s orgánmi územnej samosprávy okrem iného pri ochrane verejného poriadku. Navyše ich stanovisko malo iba odporúčajúci charakter a pokiaľ sa konajúci správny orgán s týmto odporúčaním stotoţnil a zároveň objasnil z akých dôvodov, nie je mu moţné vytknúť 12 6Sžo/35/2013 ţiadne pochybenie. Rovnaký postoj najvyšší súd pripisuje aj stanovisku Leteckého úradu Slovenskej republiky. Najvyšší súd povaţoval za potrebné zaujať postoj k námietke navrhovateľke, ktorou poukazujúc na ustanovenie § 40 ods. 1 správneho poriadku, sa doţadovala rovnakého posúdenia veci, ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, resp. v iných mestách. Ustanovenie § 40 ods. 1 správneho poriadku rieši postup správneho orgánu pri posudzovaní predbeţnej (prejudicionálnej) otázky, teda otázky, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania, avšak na vecné rozhodnutie o predbeţnej otázke nie je príslušný správny orgán, pred ktorým prebieha dané správne konanie. Ide teda o otázku, ktorá môţe byť predmetom samostatného správneho konania. Z uvedeného preto vyplýva, ţe skutočnosť, ţe odporca v dvoch predchádzajúcich rokoch postupom
2 zákona č. 96/1991 Zb. nezakázal plánované podujatie, nemá pre posudzovaný prípad povahu predbeţnej otázky. A pokiaľ odporca práve na výsledky predchádzajúcich podujatí prihliadol na moţné riziká, ktoré uskutočnením podujatia hrozia a svoje dôvody náleţite odôvodnil s poukazom na príslušné ustanovenie zákona o verejných podujatiach, jeho rozhodnutie nemôţe vykazovať ţiadne znaky nezákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline, stotoţniac sa s jeho podrobným zdôvodnením, ako vecne správny potvrdil
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal vychádzajúc z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta, § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko navrhovateľka v odvolacom konaní úspešná nebola a odporcovi náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). 13 6Sžo/35/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 28. mája 2014 JUDr. Jozef H a r g a š, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.