Obsah (12)

§ 250q§ 4§ 250k§ 250l§ 1§ 3§ 40§ 2§ 284§ 286§ 46§ 250j

Najvyšší súd 6Sžo/35/2013 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Zd

§ 250qods.

2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil v záhlaví uvedené rozhodnutie, ktorým odporca, ako príslušný správny orgán,

§ 4ods.

2 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach (ďalej ako „zákon č. 96/1991 Zb.“ alebo „zákon o verejných kultúrnych podujatiach“) zakázal verejné 2 6Sžo/35/2013 kultúrne podujatie „Večer tisícov ţelaní“, ktoré sa malo uskutočniť dňa

1. novembra 2012 na Hlinkovom námestí v Ţiline a ktoré bolo Mestu Ţilina oznámené usporiadateľom 2W s.r.o., so sídlom Farská 3, 010 01 Ţilina, IČO : 46 151 907 dňa
2. októbra
3. O náhrade trov konania rozhodol

§ 250kods.

1 veta prvá a contrario, v spojení s § 250l ods. 2 OSP a navrhovateľovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v odôvodnení, odvolávajúc sa na ustanovenia § 3, § 4 ods. 2 zákona č. 96/1991 Zb., sa podrobne zaoberal odvolacími námietkami navrhovateľky. K námietke, ţe policajný zbor nie je oprávnený vydávať stanoviská pri organizovaní verejných kultúrnych podujatí, uviedol, ţe v danom prípade nejde o záväzné stanoviská správnych orgánov tak, ako ich charakterizujú iné osobitné zákony (napr. Stavebný zákon), jedná sa o listinné dôkazy, z ktorých obsahu správny orgán pri vyhodnocovaní skutkového stavu vychádzal dodajúc, ţe tieto z odborného hľadiska osvetľujú skutkový stav, ktorý aj pri vydávaní rozhodnutia

zákona č. 96/1991 Zb. musí byť riadne zistený. Vo vzťahu k námietke o nepravdivom tvrdení KR PZ, ţe po dohorení sviečky lampióny padajú aj na pozemné komunikácie, keď

navrhovateľky po vypustení dochádza k rozptylu balónov a nedochádza k hromadnému pádu na jedno miesto v jeden čas argumentoval, ţe ak dochádza k rozptylu, ako tvrdí navrhovateľka, nie je moţné zaručiť, ţe pri mnoţstve 4000 balónov vypustených súčasne nespadne väčšie mnoţstvo na cesty, ako to napokon navrhovateľka v námietke aj pripustila. Dôvodil ďalej, ţe tvrdenie navrhovateľky, ţe dochádza k rozptylu balónov je hypotetické a nie je moţné zabezpečiť, aby pri takom obrovskom počte balónov nedošlo k situácii, keď balóny hromadne dopadnú na pozemnú komunikáciu, či na iný objekt, napr. na strechu rodinného domu alebo do koruny stromu a spôsobia tam či uţ poţiar alebo ohrozia bezpečnosť cestnej premávky poukazujúc na reálnosť tejto situácie v tom, ţe Hlinkovo námestie je priamym stredom mesta Ţilina a je v tesnej blízkosti obchodných centier, rodinných domov, storočných stromov, divadla a ďalších vysokých stromov. K námietke, ktorou navrhovateľka poukazovala, ţe na stanovisko Leteckého úradu SR nie je moţné prihliadať, nakoľko zorganizovala verejné kultúrne podujatie v čase, keď

potvrdenia zo dňa

1. novembra 2010, na Letisku Ţilina nepristáva ani neodlieta ţiadne lietadlo uviedol, ţe stanovisko Leteckého úradu SR je kategorické – neodporúča vypúšťanie „lampiónov šťastia“ v priestore o polomere 20km od vzťaţného bodu Letiska Ţilina, teda neodporúčanie sa vzťahuje nielen na čas, kedy na letisku pristáva alebo odlieta konkrétne 3 6Sžo/35/2013 lietadlo, ale neodporúča vypúšťanie v tomto polomere vo všeobecnosti. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe informácia Letiskovej spoločnosti Ţilina, a.s., ktorú predloţila navrhovateľka, nepreukazuje, ţe by v deň
2. novembra 2012, t. j. v deň akcie, nebol nijaký let realizovaný, pretoţe v tejto informácii je uvedené, ţe na tento deň nebol ku dňu
3. novembra 2012 ešte plánovaný ţiadny let, teda nebezpečenstvo ohrozenia letiskovej prevádzky ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia reálne existovalo. Za irelevantnú vyhodnotil námietku navrhovateľky, ţe napadnuté rozhodnutie nebolo riadne odôvodnené, keď v odôvodnení správny orgán neuviedol konkrétne závaţné nebezpečenstvo pre zdravie účastníkov, ale iba teoreticky moţné riziko vzniku materiálnych škôd konštatujúc, ţe rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené a mal za to, ţe nebezpečenstvo je obsiahnuté v moţnom (teoretickom) riziku, lebo ide o zákaz do budúcnosti, to znamená, ţe konkrétna škoda vţdy iba hrozí, je potenciálna – pravdepodobná vo vyššej alebo niţšej miere, teda v danom prípade nejde o škodu skutočnú. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe nebezpečenstvom, ktoré hrozilo pri realizácii akcie bolo v odôvodnení dostatočne sformulované (hrozba poţiarov v porastoch v Sade SNP, ako aj na ďalších predmetoch v širšom okolí, na ktorých v minulom období zostali horiace lampióny zachytené, riziko vzniku materiálnych škôd, ako aj škôd na zdraví pre účastníkov akcie, účastníkov cestnej a leteckej premávky, ako aj širšiu verejnosť, v spojení so stanoviskami OR PZ, KR PZ a Leteckého úradu SR, ako hrozba nekontrolovateľného znečistenia širokého okolia, a to nielen verejných, ale aj súkromných priestorov). K námietke, ţe správny orgán rozhodol bez objektívneho a odborného posúdenia pouţívania „lampiónov šťastia“ uviedol, ţe táto je vyvrátená tým, ţe naopak správny orgán si vyţiadal stanoviská orgánov, ktoré vykonávajú štátnu správu na úsekoch, v ktorých hrozilo závaţné nebezpečenstvo v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 96/1991 Zb., t. j. na úseku ochrany zdravia ľudí a verejnej dopravy a teda odporca tieto skutočnosti neposudzoval bez odborných podkladov. K námietke navrhovateľky, ţe pri rozhodovaní o skutkovo zhodných prípadoch, či uţ v predchádzajúcich rokoch priamo odporcom alebo aj s porovnaním obdobných prípadoch na území iných miest v Slovenskej republiky vznikli neodôvodnené rozdiely poukázal krajský súd na to, ţe v kaţdej právnej veci posudzuje správny orgán skutkový stav nezávisle od iných prípadov a ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej uţ právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný (§ 40 ods. 1 prvá časť vety Správneho poriadku), avšak v danom prípade správny orgán ţiadnu predbeţnú otázku neriešil, ale posudzoval skutkový stav nezávisle od iných prípadov, ktoré riešil či uţ sám 4 6Sžo/35/2013 alebo iné správne orgány a ak vydal rozhodnutie, ktoré sa odlišovalo od dvoch predchádzajúcich rozhodnutí, je v jeho kompetencii vydať aj rozdielne rozhodnutie, nakoľko správny orgán nemá povinnosť do budúcnosti vydávať len kladné rozhodnutia, ak uţ predtým v obdobnej veci kladné rozhodnutie vydal. Poukázal tieţ na to, ţe kaţdé rozhodnutie sa vydáva v osobitnom správnom konaní, osobitne sa v ňom zisťuje skutkový stav a osobitne sa právne posudzuje, pričom v danej veci správny orgán vychádzal zo skúseností z minulých rokov, keď povolil vypúšťanie „balónov šťastia“ a práve s ohľadom na skúsenosti z týchto podujatí, ktoré boli povolené, v novom rozhodnutí uţ podujatie zakázal – to znamená, ţe skutkový stav sa pri vydaní tohto rozhodnutia oproti predchádzajúcim rozhodnutiam zmenil a zmena skutkového stavu potom odôvodňuje aj zmenu meritórneho rozhodnutia. K námietke navrhovateľky, ţe preberá na seba náhradu všetkých škôd a zabezpečí usporiadateľskú sluţbu, ktorá bude kontrolovať prípadné padanie lampiónov na dopravné cesty a komunikácie a odstraňovať zvyšky lampiónov, aby nebránili v bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorá námietka súvisí s druhou námietkou v poradí konštatoval, ţe ak by aj navrhovateľka s Mestom Ţilina uzavrela zmluvu o náhrade škody, tak ako bola predloţená v prílohe k odvolaniu, táto by riešila len právny vzťah medzi týmito zmluvnými stranami. Ak by však vznikla škoda na majetku iných osôb, napr. majiteľov nehnuteľností, ktorým by bola spôsobená škoda napr. poţiarom spôsobeným „lampiónom šťastia“, táto dohoda by situáciu neriešila, pričom len tvrdenie navrhovateľky pred vznikom škody, ţe na seba berie náhradu všetkých škôd, je bez právneho účinku. Vo vzťahu k usporiadateľskej sluţbe poukázal krajský súd na skutočnosť, ţe navrhovateľka neuviedla jej základné parametre, t.j. koľko by mala členov a kedy by bola funkčná, pretoţe ak by bola funkčná len v čase podujatia, t.j. niekoľko hodín, nie je reálne, aby bola všade na mieste tam, kde zvyšky balónov budú na komunikácie dopadať, pričom po dopade budú balóny na cestách, na mestskej verejnej zeleni či súkromnej zeleni a na strechách budov v priamom epicentre podujatia, aj vo vzdialenejšom okolí aţ dovtedy, kým sa nerozloţia alebo nebudú upratané. Uviedol tieţ, ţe aj zo skúseností s týmito balónmi je mu známe, ţe rozklad týchto balónov netrvá niekoľko dní, z čoho potom vyplýva, ţe prekáţky na verejných komunikáciách, ktoré budú tieto balóny tvoriť, bude musieť odstrániť správca komunikácii zo svojich finančných prostriedkov a rovnako sa zvýšia náklady Mesta Ţilina pri čistení verejných priestranstiev. Preto dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol odporca, označil krajský súd za dôvody zásadného charakteru naplňujúce hypotézu § 4 ods. 2 zákona č. 96/1991 Zb. 5 6Sžo/35/2013 Záverom krajský súd uviedol, ţe vypúšťanie „lampiónov šťastia“ je ako verejné kultúrne podujatie uskutočniteľné, avšak za podmienok, ktoré uviedla vo svojom oznámení o usporiadaní podujatia navrhovateľka (počet súčasne vypustených balónov 4000 kusov, počet účastníkov 5000, miesto vypustenia v bezprostrednej blízkosti budov, stromov, elektrického vedenia, dopravných komunikácii a letiska v okruhu 20 km), je potrebné takéto podujatie zakázať. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu

§ 250qods.

2 OSP potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie namietajúc, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov v odvolaním napadnutom rozhodnutí k nesprávnym skutkových zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ OSP, a ţe napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Nesúhlasila s tvrdením krajského súdu, ţe stanovisko ORPZ-ZA-OD11-33-102/2012 zo dňa

1. októbra 2012 nie je záväzným stanoviskom správneho orgánu tak, ako ho charakterizujú osobitné právne predpisy (napr. Stavebný zákon) a ţe toto stanovisko z odborného hľadiska osvetľuje skutkový stav, ktorý pri vydávaní rozhodnutia musí byť riadne zistený dôvodiac, ţe mesto Ţilina pri vytváraní rozhodnutia č. k./-57420/2012- OKŠCRMR-DOL zo dňa
2. októbra 2012 bralo uvedené stanovisko do úvahy ako záväzné a aj na základe tohto stanoviska podujatie „Večer tisícov ţelaní“ zakázalo. Poukazujúc na ustanovenia § 2 ods. 1 písm. j/ a § 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov namietala, ţe policajný zbor nemá právomoc vydávať stanoviská pri organizovaní verejných kultúrnych podujatí doplniac, ţe ani zákon o verejných kultúrnych podujatiach nestanovuje oprávnenie Policajnému zboru vydávať stanoviská k verejným kultúrnych podujatiam. Z totoţných dôvodov namietala aj stanovisko KRPZ-ZA-KSI2-80-152/2012 zo dňa
3. októbra 2012, ktoré krajský súd označil za opodstatnené. V súvislosti s ním argumentovala, ţe ani hypotetická predstava hromadného dopadu lampiónov po dohorení sviečky súčasne na jednom mieste a v jednom čase, nie je reálna a poukázala na to, ţe účastníci verejného kultúrneho podujatia zapaľujú sviečky v lampiónoch postupne a nikdy nie súčasne. Ďalej povaţovala za potrebné poukázať vo vzťahu k stanovisku Leteckého úradu Slovenskej republiky, ţe v zmysle zákona č. 1143/1998 Z. z. (správne malo byť uvedené 6 6Sžo/35/2013 zákon č. 143/1998 Z. z. ) o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Letecký úrad Slovenskej republiky nemá zákonom stanovenú právomoc rozhodovať v danej veci. Ďalej zdôraznila, ţe predpis L 2 pravidlá lietania (ust. 2.1 dodatku 4), na ktorý sa úrad vo svojom stanovisku odvoláva sa nevzťahuje na „lampióny šťastia/ lietajúce lampióny“, nakoľko voľné balóny sú definované ako neobsadené balóny, ktoré sú schopné uniesť uţitočnú záťaţ. V tejto súvislosti zároveň poukázala na to, ţe pristupovala k zisteniu informácii ohľadom plánovaných letov Letiskovej spoločnosti Ţilina, a.s. zodpovedne, s náleţitou starostlivosťou a odpoveď tejto spoločnosti, ţe na deň
4. novembra 2012 nie sú plánované ţiadne prílety a odlety z ich letiska povaţuje za dostatočne jasnú, zrozumiteľnú a určitú. Odvolávajúc sa ďalej na ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) namietala, ţe mesto Ţilina verejné kultúrne podujatie „Večer tisícich prianí“ zakázalo na základe neobjektívneho a nesprávneho posúdenia skutkového stavu s nesprávnym pouţitím správnej úvahy pri hodnotení dôkazov. Zdôraznila, ţe podujatie „Večer tisícich ţelaní“ sa uskutočnilo v Ţiline aj v predošlých rokoch 2010 a 2011, malo ísť o úplne rovnaké podujatie aj v roku 2012, tzn. o skutkovo zhodný prípad a napriek tomu odporca podujatie v roku 2012 zakázal bez objektívneho odôvodnenia a tak, postupovalo v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením správneho poriadku, keď v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch vznikli neodôvodnené rozdiely. Namietala tieţ, ţe správny orgán v odôvodnení rozhodnutia skutočne neuviedol konkrétne závaţné nebezpečenstvo pre zdravie účastníkov podujatia, iba hypoteticky moţné riziko vzniku materiálnych škôd dodajúc, ţe „lampióny šťastia“ sú vyrobené z materiálu, ktorý neškodí ţivotnému prostrediu a v krátkom čase (v priebehu niekoľkých dní) sa rozloţí. Záverom konštatovala, ţe iba pre hypoteticky moţné riziko vzniku materiálnych škôd zakázať podujatie, ktoré je úspešné a slúţi dobročinnému účelu, nie je primerané a v súlade s účelom zákona. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 22Sp/43/2012-36 z
5. apríla 2013 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania bez jej bliţšej špecifikácie. 7 6Sžo/35/2013 Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie k opravnému prostriedku zo dňa
6. januára 2013, navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu podaného odvolania, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie navrhovateľky je nedôvodné. Predmetom súdneho prieskumu

tretej hlavy piatej časti OSP je rozhodnutie sp. zn. /-57470/2012-OKŠCRMR-DOL z

1. októbra 2012, ktorým Mesto Ţilina na základe ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 96/1991 Zb. zakázalo verejné kultúrne podujatie „Večer tisícov ţelaní“, ktoré sa malo uskutočniť dňa
2. novembra 2012 na Hlinkovom námestí v Ţiline a ktoré bolo Mestu Ţilina oznámené usporiadateľom (ţalobkyňou) 2W s.r.o., so sídlom Farská 3, 010 01 Ţilina, IČO : 46 151 907 dňa
3. októbra
4. O opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu rozhodol krajský súd tak, ţe rozhodnutie Mesta Ţilina sp. zn./-57470/2012-OKŠCRMR-DOL z
5. októbra 2012 potvrdil.

§ 250lods.

1 OSP

ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

§ 250lods.

2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a OSP.

§ 1ods.

1 zákona č. 96/1991 Zb. verejnými kultúrnymi podujatiami (ďalej len "podujatie") sa

tohto zákona rozumejú verejnosti prístupné

1. a)divadelné, filmové a iné audiovizuálne predstavenia,
2. b)koncerty, hudobné a tanečné produkcie, 8 6Sžo/35/2013
3. c)výstavy diel výtvarných umení, diel úţitkového umenia a prác ľudovej výtvarnej tvorivosti,
4. d)festivaly a prehliadky v oblasti kultúry a umenia,
5. e)tanečné zábavy a iné akcie v oblasti spoločenskej zábavy.

§ 3ods.

1 zákona č. 96/1991 Zb. usporiadateľ je povinný písomne oznámiť zámer usporiadať podujatie obci, na území ktorej sa má podujatie konať. Ak sa má podujatie konať na území niekoľkých obcí, treba jeho konanie oznámiť kaţdej z nich.

§ 3ods.

2 zákona č. 96/1991 Zb. v oznámení treba uviesť označenie a adresu usporiadateľa, názov a obsahové zameranie podujatia, miesto a čas jeho konania. V jednom oznámení moţno uviesť aj viac podujatí.

§ 3ods.

3 zákona č. 96/1991 Zb. oznámenie určené obci treba podať na obecnom úrade najneskôr 7 dní pred konaním podujatia. V odôvodnenom prípade moţno oznámenie prijať aj v kratšej lehote. Zmeny v údajoch uvedených v oznámení je usporiadateľ povinný oznámiť bezodkladne.

§ 3ods.

4 zákona č. 96/1991 Zb. usporiadatelia, pre ktorých usporadúvanie podujatí vyplýva z ich poslania, predmetu činnosti alebo z podnikania povoleného

osobitných predpisov, 1) sa môţu dohodnúť s obcou na obojstranne výhodnejšom spôsobe oznamovania podujatí.

§ 4ods.

2 zákona č. 96/1991 Zb. obec môţe zakázať podujatie, ktoré sa má konať na mieste, kde by jeho účastníkom hrozilo závaţné nebezpečenstvo pre ich zdravie alebo kde by konanie podujatia obmedzovalo verejnú dopravu alebo zásobovanie obyvateľstva.

§ 4ods.

3 zákona č. 96/1991 Zb. na rozhodovanie

odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 2) Opravný prostriedok proti zákazu podujatia nemá odkladný účinok.

§ 40ods.

1 správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej uţ právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak 9 6Sžo/35/2013 si správny orgán môţe o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) mal z administratívneho spisu preukázané, ţe navrhovateľka doručila odporcovi dňa

1. októbra 2012 „Oznámenie o usporiadaní podujatia v zmysle zákona NR SR č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach“ (ďalej len „oznámenie“), ktoré sa malo konať dňa
2. novembra 2012 od 16 hod – 22 hod pod názvom „Večer tisícov ţelaní“ na Hlinkovom námestí v Ţiline. Malo sa jednať o kultúrno-charitatívny večer, v priebehu ktorého sa mali za dobrovoľný príspevok predávať špeciálne svietiace lampióny prianí (4000 ks) s tým, ţe dobrovoľný príspevok mal byť odovzdaný na charitatívny účel. Táto akcia mala byť zavŕšená vypustením lampiónov šťastia k oblohe. Mesto Ţilina ako príslušný správny orgán poţiadal o vyjadrenie k plánovanej akcii Krajské riaditeľstvo PZ v Ţiline, Krajský dopravný inšpektorát, Okresné riaditeľstvo PZ v Ţiline, Okresný dopravný inšpektorát. Krajské riaditeľstvo PZ v Ţiline, Krajský dopravný inšpektorát v stanovisku

§ 2ods.

1 písm. j/ a § 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov uviedol, ţe nesúhlasí s vypúšťaním 4 000 kusov tzv. lampiónov šťastia“ do ovzdušia a to z dôvodu, ţe po dohorení sviečky v lampióne tieto padajú aj na pozemné komunikácie, čím priamo ohrozujú bezpečnosť v cestnej premávke. Rovnako Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Ţiline, Okresný dopravný inšpektorát v stanovisku

§ 2ods.

1 písm. j/ a § 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov neodporučil v hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uskutočnenie verejného kultúrneho podujatia. Zo stanoviska Leteckého úradu Slovenskej republiky k vypúšťaniu lampiónov šťastia/lietajúcich lampiónov vyplýva, ţe vypúšťanie „lampiónov šťastia/lietajúcich lampiónov“ v blízkosti riadených letísk by mohlo váţne ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky v uvedenom priestore, pričom túto skutočnosť (ohrozenie bezpečnosti) zohľadňujú aj samotní výrobcovia tým, ţe v návodoch na ich pouţitie zakazujú vypúšťanie „lampiónov šťastia/lietajúcich lampiónov“ v blízkosti letísk. Z uvedeného dôvodu Letecký úrad Slovenskej republiky dôrazne neodporúča ich vypúšťanie v blízkosti riadených letísk, t. j. v priestore o polomere 20 km od vzťaţného bodu kaţdého riadeného letiska vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky (Letisko M.R. Štefánika Bratislava, Letisko Piešťany, Letisko Ţilina, Letisko Sliač, Letisko Poprad - Tatry, Letisko Košice). Letecký úrad SR zároveň upriamil pozornosť aj na tú skutočnosť, ţe ak niekto vypustí lampióny v predmetnej oblasti, mohol by sa za určitých okolností dopustiť trestného činu všeobecného ohrozenia

§ 28410 6Sžo/35/2013 a nasl.

zákona NR SR č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a trestného činu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia

§ 286a nasl.

citovaného zákona, prípadne aj ďalších deliktov. Mesto Ţilina odôvodnilo svoje rozhodnutie jednak s poukazom na vyššie uvedené stanoviská, ďalej s poukazom na skúsenosti z minulého obdobia, keď pri realizácii vypúšťania balónov skutočne hrozil vznik poţiarov na porastoch v Sade SNP, ako aj na ďalších predmetoch v širšom okolí, na ktorých zostali horiace lampióny zachytené a tieţ argumentom, ţe padajúce lampióny predstavujú riziko vzniku materiálnych škôd, ako aj škôd na zdraví pre účastníkov akcie, účastníkov cestnej a leteckej premávky t.j. verejnej dopravy, ale aj širšiu verejnosť. Proti rozhodnutiu Mesta Ţilina podala navrhovateľka opravný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa doţadovala jeho zrušenia. Najvyšší súd skúmajúc námietky uvedené v opravnom prostriedku s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, dospel k záveru, ţe tieto sú totoţné. Najvyšší súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu. Najvyšší súd povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na námietky navrhovateľky vznesené v odvolaní uvádza nasledovné: Niet pochýb o tom, ţe ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o verejných kultúrnych podujatiach oprávňuje obec zakázať podujatie, ktoré sa má konať na mieste, kde by jeho účastníkom hrozilo závaţné nebezpečenstvo pre ich zdravie alebo kde by konanie podujatia obmedzovalo verejnú dopravu alebo zásobovanie obyvateľstva. Rovnako je nepochybné, ţe pri posudzovaní vyššie uvedených rizík plánovaného podujatia je rozhodujúce miesto, kde sa má podujatie uskutočniť. Táto skutočnosť bola 11 6Sžo/35/2013 kľúčová aj v danom prípade. Najvyšší súd, zhodne s názorom krajského súdu, povaţuje konanie podujatia, ktoré sa plánovalo zavŕšiť vypustením „lampiónov šťastia“ v počte 4000 kusov priamo v centre mesta na námestí A. Hlinku, ktoré je priamym stredom mesta Ţilina a je v tesnej blízkosti obchodných centier, rodinných domov, storočných stromov, divadla a ďalších vysokých stromov. Rizikovosť podujatia bola znásobená tieţ tým, ţe toto sa malo konať v priestore o polomere 20 km od vzťaţného bodu riadeného letiska. Najvyšší súd povaţuje za dôleţité, ţe moţné riziká vypúšťania „lampiónov šťastia“ si uvedomuje aj výrobca „lampiónov šťastia“, ktorý v návode na pouţitie v rámci bezpečnostných pokynov uvádza, ţe balón sa má vypúšťať na voľnom priestranstve minimálne 100 metrov od budov, lesa, stromov, elektrického vedenia, nikdy sa lampióny nemajú vypúšťať v oblasti do 25 km od letiska a letovej prevádzky v riadenom priestore, v prípade vypúšťania viac ako 50 ks lampiónov je zároveň nutné vopred poţiadať príslušný úrad o povolenie a dokonca v prípade hromadného vypúšťania lampiónov sa má okrem príslušného úradu informovať aj miestna polícia (narušenie verejného poriadku) a poţiarny zbor. Pokiaľ navrhovateľka argumentuje, ţe správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol konkrétne závaţné nebezpečenstvo pre zdravie účastníkov podujatia, ale iba hypoteticky poukázal na moţnosť vzniku materiálnych škôd s týmto názorom sa odvolací súd nestotoţňuje. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzajúc aj zo stanovísk KR PZ v Ţiline, OR PZ v Ţiline a Leteckého úradu Slovenskej republiky jasne uviedol dôvody, ktoré ho primäli k tomu, zakázať podujatie v centre mesta. Teda toto rozhodnutie spĺňa všetky atribúty správneho rozhodnutia

§ 46, § 47 správneho poriadku.

K námietke navrhovateľky, ktorou poukazovala na to, ţe KR PZ v Ţiline a OR PZ v Ţiline nemajú právomoc vyjadrovať sa k povoleniu, resp. zákazu verejných kultúrnych podujatí, najvyšší súd upriamuje pozornosť navrhovateľky, ţe v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 písm. j/ a § 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ktoré ustanovenia správne orgány Policajného zboru citovali) medzi základné úlohy Policajného zboru patrí dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupracovať s orgánmi územnej samosprávy okrem iného pri ochrane verejného poriadku. Navyše ich stanovisko malo iba odporúčajúci charakter a pokiaľ sa konajúci správny orgán s týmto odporúčaním stotoţnil a zároveň objasnil z akých dôvodov, nie je mu moţné vytknúť 12 6Sžo/35/2013 ţiadne pochybenie. Rovnaký postoj najvyšší súd pripisuje aj stanovisku Leteckého úradu Slovenskej republiky. Najvyšší súd povaţoval za potrebné zaujať postoj k námietke navrhovateľke, ktorou poukazujúc na ustanovenie § 40 ods. 1 správneho poriadku, sa doţadovala rovnakého posúdenia veci, ako v predchádzajúcich dvoch rokoch, resp. v iných mestách. Ustanovenie § 40 ods. 1 správneho poriadku rieši postup správneho orgánu pri posudzovaní predbeţnej (prejudicionálnej) otázky, teda otázky, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania, avšak na vecné rozhodnutie o predbeţnej otázke nie je príslušný správny orgán, pred ktorým prebieha dané správne konanie. Ide teda o otázku, ktorá môţe byť predmetom samostatného správneho konania. Z uvedeného preto vyplýva, ţe skutočnosť, ţe odporca v dvoch predchádzajúcich rokoch postupom

§ 4ods.

2 zákona č. 96/1991 Zb. nezakázal plánované podujatie, nemá pre posudzovaný prípad povahu predbeţnej otázky. A pokiaľ odporca práve na výsledky predchádzajúcich podujatí prihliadol na moţné riziká, ktoré uskutočnením podujatia hrozia a svoje dôvody náleţite odôvodnil s poukazom na príslušné ustanovenie zákona o verejných podujatiach, jeho rozhodnutie nemôţe vykazovať ţiadne znaky nezákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline, stotoţniac sa s jeho podrobným zdôvodnením, ako vecne správny potvrdil

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal vychádzajúc z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta, § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko navrhovateľka v odvolacom konaní úspešná nebola a odporcovi náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). 13 6Sžo/35/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 28. mája 2014 JUDr. Jozef H a r g a š, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ing. Dagmar Lojová