Obsah (5)

§ 112§ 236§ 239§ 96§ 243b

Najvyšší súd 2 Cdo 101/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. J. M. G., bývajúceho v P., zastúpeného opatrovníčkou E. G., bývajúcou v

§ 112ods.

2 O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, ţe o trovách, ktoré vznikli v súvislosti so zastavením konania o zaplatenie sumy 5 974,91 € rozhodne súd samostatným uznesením. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobcu uznesením z

1. februára 2011 sp. zn. 19 Co 32/2011 uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil. Rozhodnutie 2 2 Cdo 101/2011 odôvodnil tým, ţe ţalobca zastúpený opatrovníčkou a ustanoveným zástupcom z radov advokátov jednoznačne prejavil vôľu, ţe berie svoj návrh v časti o zaplatenie 5 974,91 € titulom náhrady škody proti ţalovaným 1/, 2/ späť, teda disponoval svojím návrhom. Súd, rešpektujúc jeho dispozičné oprávnenie, musel konanie zastaviť. Procesný postup okresného súdu bol správny. Na správnosti postupu okresného súdu nič nemôţe zmeniť ani tvrdenie ţalobcu, ţe si svoj postup rozmyslel a trvá na ďalšom konaní súdu o návrhu, ktorý vzal späť a túto skutočnosť súdu oznámil. Späťvzatie návrhu nemôţe ţalobca odvolať. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Uviedol, ţe súd nevypočul ţalobcu ani opatrovníka a rozhodol v danej veci bez nich, čím porušil jeho právo na obhajobu. Súdy nerešpektovali § 120 aţ 126 O.s.p. Nevzali do úvahy ani list ţalobcu z
2. novembra 2010, ktorým zmenil svoje stanovisko vo veci a trval na rozhodnutí. Ţalobca bol zavádzaný a nie je predsa moţné, aby pre procesné pochybenie súdov prišiel o tak veľkú sumu ako je 5 974,91 €. Ţalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

§ 236ods.

1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.). V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom 3 2 Cdo 101/2011 potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolanie ţalobcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení. Prípustnosť dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 239

O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal, tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal 4 2 Cdo 101/2011 účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súd prvého stupňa ako i odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní danej veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a dovolateľovi neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

§ 96ods.

1 O.s.p. navrhovateľ môţe vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

§ 96ods.

2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z váţnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

§ 96ods.

3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, neţ sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je. V danej veci sa ţalobca domáhal voči ţalovaným zaplatenia 5 974,91 € titulom náhrady škody a obnovy konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 10 C 348/

1. Podaním doručeným Okresnému súdu Prievidza
2. októbra 2010 zobral ţalobca svoj návrh v časti náhrady škody späť (č.l. 132 spisu). Ţalovaní s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasili (č.l. 135 spisu). Účinky späťvzatia návrhu ako jednostranného procesného úkonu účastníka nastávajú tým, ţe sa dostane adresátovi, t.j. súdu do dispozície. Ak účastník vzal procesný úkon (návrh) späť tam, kde zákon takéto späťvzatie pripúšťa, nemoţno toto späťvzatie ďalším úkonom odvolať. Občiansky súdny poriadok na rozdiel od Občianskeho zákonníka dôsledky úkonov urobených v omyle neupravuje. Verejnoprávna povaha procesných vzťahov tieţ vyţaduje podstatne vyššiu mieru právnej istoty účastníkov i tretích osôb, pričom právna istota by bola oslabená moţnosťou spochybňovať dodatočne uţ urobené procesné úkony odkazom na vady vôle. Rozhodujúce je, ţe vyhlásenie o čiastočnom späťvzatí návrhu bolo urobené písomne a to určite, zrozumiteľne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. 5 2 Cdo 101/2011 Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Uplatnený nárok však späťvzatím návrhu nezaniká a moţno ho uplatniť znova (R 54/1992). Ak ţalobca vzal ţalobu späť, nemôţe späťvzatie odvolať (R 60/1999). Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe v danom prípade nebola postupom odvolacieho súdu, ktorý potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zastavení konania odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Súd postupoval v zmysle vyššie citovaných ustanovení O.s.p. a nebolo moţné prihliadať na skutočnosť, ţe ţalobca svoje späťvzatie odvolal. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) je potrebné uviesť, ţe tzv. iná procesná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je síce relevantným dovolacím dôvodom (s poukazom na tieto vady moţno odôvodniť len procesne prípustné dovolanie), sama osebe však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil aj s poukazom na § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe taktieţ ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Keďţe v danom prípade nie je dovolanie

§ 239O.s.p.

prípustné a vada v zmysle § 237 O.s.p. zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný odmietol. Vzhľadom 6 2 Cdo 101/2011 na úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý v dovolacom konaní úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo im v dovolacom konaní ţiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. júla 2011 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová