Obsah (9)

§ 238§ 241§ 149§ 116§ 131§ 33§ 40§ 101§ 105

2 Cdo 267/2013 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Petríkovej a sudcov JUDr. Martina Vladika a JUDr. Jozef

§ 238ods.

1 O.s.p. Dovolanie odôvodnila

§ 241ods.

2 písm. c/ O.s.p. tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedla, ţe zákon o štátnej sluţbe neobsahuje ţiadnu výnimku, kedy by nemal byť doplatený rozdiel funkčného platu, ktorý bol skrátený, v lehote stanovenej v § 33 ods. 3, čiţe do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby. Odvolací súd, podľa názoru ţalobkyne, vytvoril novú právnu konštrukciu, ktorá je v rozpore so znením právneho predpisu, keď z lehoty, ktorá je stanovená v zákone objektívne vytvoril lehotu subjektívnu. Pokiaľ ide o druhú časť nároku ţalobkyne (zaplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku) dovolateľka uviedla, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keďţe na účely dovolenky sa za vykonávanie štátnej sluţby v zmysle § 73 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe povaţuje aj zaradenie mimo činnej štátnej sluţby, ak štátny zamestnanec poberá za takéto zaradenie funkčný plat. Ďalej uviedla, ţe ţalobkyňa ako štátny zamestnanec by v prípade, ak by bola v činnej štátnej sluţbe mala právo na dovolenku. Ak by si svoju dovolenku v uvedenom rozsahu nemohla vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, tak by jej

§ 149ods.

1 zákona o štátnej sluţbe v spojení s § 116 ods. 2 Zákonníka práce patrila za takúto dovolenku náhrada. Počas celého tohto obdobia by kaţdý mesiac riadne dostávala funkčný plat v plnej výške a okrem tohto platu, by jej bola vyplatená náhrada za nevyčerpanú dovolenku. Preto odvolací súd nesprávne tvrdí, ak tvrdí, ţe vyplatením celého funkčného platu uţ nie je poškodenou, keďţe podľa jeho názoru "za rovnaké obdobie by obdŕţala ďalšiu náhradu mzdy." Navyše

§ 116ods.

3 Zákonníka práce jej náhrada za dovolenku patrí, keďţe si dovolenku objektívne ani nemohla vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Práve dovolenka je iným nepeňaţným benefitom aj v prípade štátnozamestnaneckého pomeru. Počas dovolenky štátny zamestnanec nevykonáva štátnu sluţbu, ale je mu poskytnutý čas, ktorý môţe vyuţiť ako uzná za vhodné a za tento čas mu patrí funkčný plat v plnej výške. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom 7 2 Cdo 267/2013 (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobkyne nie je dôvodné.

§ 241ods.

2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
5. e)sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
7. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka vady v zmysle § 237 O.s.p. nenamietala a ani dovolací súd existenciu týchto vád nezistil. Ţalobkyňa v dovolaní namieta, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil oba ňou uplatnené nároky, a to nárok 1/ na zaplatenie sumy 985,77 € z titulu úrokov z omeškania a nárok 2/ na zaplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume 3 770,14 € (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny 8 2 Cdo 267/2013 predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Predmetom konania sú nároky ţalobkyne zo štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý začal pred 1. novembrom 2009. Uplatnené nároky sa preto

§ 131zákona č.

400/2009 Z. z. riadia zákonom č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe v znení do 31. októbra 2009 (ďalej len zákon o štátnej sluţbe).

§ 33ods.

2 zákona o štátnej sluţbe (účinného v čase rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru) ak sa štátny zamestnanec v stálej štátnej sluţbe alebo v nominovanej štátnej sluţbe stane dôvodne podozrivým zo závaţného sluţobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej sluţby by ohrozovalo dôleţitý záujem štátnej sluţby, zaradí sa mimo činnej štátnej sluţby; štátny zamestnanec v prípravnej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sa z uvedených dôvodov môţe zaradiť mimo činnej štátnej sluţby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej sluţby mu patrí 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej sluţby. Výška funkčného platu podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za kaţdú vyţivovanú osobu, najviac do sumy, ktorou je 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej sluţby.

§ 33ods.

3 zákona o štátnej sluţbe (účinného v čase rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru) štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej sluţby z dôvodu uvedeného v odseku 2, sa po skončení zaradenia mimo činnej štátnej sluţby doplatí najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený, ak štátny zamestnanec nebol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu.

§ 40ods.

2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe (účinného v čase rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru) v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preloţením podľa § 29 ods. 5 alebo sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu 9 2 Cdo 267/2013 zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2 písm. c/. 1/ Nárok na zaplatenie sumy 985,77 € z titulu úrokov z omeškania dovolateľka odôvodnila tým, ţe

§ 33ods.

3 zákona o štátnej sluţbe bol ţalovaný povinný doplatiť jej rozdiel, o ktorý bol jej funkčný plat skrátený najneskôr do

1. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po tom, ako došlo ku skončeniu jej zaradenia mimo činnej štátnej sluţby, a to bez ohľadu na tú skutočnosť, či v čase skončenia jej zaradenia mimo činnú štátnu sluţbu uţ bolo právoplatne skončené trestné konanie voči jej osobe, ktorého začatie bolo dôvodom pre jej zaradenie mimo činnú štátnu sluţbu. S týmto tvrdením ţalobkyne sa podľa názoru dovolacieho súdu nemoţno stotoţniť. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môţe, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závaţných dôvodov vyţaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo poţiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, ţe sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí zaloţiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umoţňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, moţno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiţ neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (pozri tieţ nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07). 10 2 Cdo 267/2013 V zmysle citovaného ustanovenia § 33 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej sluţby, ak sa (okrem iného) stane dôvodne podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej sluţby by ohrozovalo dôleţitý záujem štátnej sluţby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej sluţby sa štátnemu zamestnancovi vypláca 50 % jeho funkčného platu. Zmyslom tohto ustanovenia je teda zamedziť výkon štátnej sluţby štátnemu zamestnancovi (zaradením mimo činnej štátnej sluţby), ktorý sa stane dôvodne podozrivým zo spáchania trestného činu a ďalšie jeho vykonávanie štátnej sluţby by ohrozovalo dôleţitý záujem štátnej sluţby (tak ako to bolo aj v súdenej veci). Keďţe bolo z uvedeného dôvodu štátnemu zamestnancovi zamedzené vykonávať štátnu sluţbu, patrí mu „len“ 50 % jeho funkčného platu počas jeho zaradenia mimo činnú štátnu sluţbu. Ustanovenie § 33 ods. 3 následne rieši problematiku doplatenia rozdielu funkčného platu zamestnancovi, ktorému sa skončilo jeho zaradenie mimo činnej štátnej sluţby, pričom zaradený mimo činnú štátnu sluţbu bol z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu. Doplatenie funkčného platu pritom predmetné ustanovenie zákona o štátnej sluţbe viaţe na splnenie podmienky, ţe štátny zamestnanec nebol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu (pre podozrenie z ktorého bol zaradený mimo činnej štátnej sluţby). Zmyslom predmetnej právnej úpravy je teda doplatenie rozdielu funkčného platu štátnemu zamestnancovi po skončení jeho zaradenia mimo činnej štátnej sluţby, ak sa preukáţe, ţe trestný čin, pre podozrenie z ktorého bol zaradený mimo činnej štátnej sluţby nespáchal, resp. za jeho spáchanie nebol právoplatne odsúdený. V opačnom prípade doplatenie rozdielu, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený nepripadá do úvahy. V súdenej veci došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru (a zároveň aj ku skončeniu zaradenia mimo činnej štátnej sluţby) ţalobkyne u ţalovaného
2. januárom 2009 z dôvodu, ţe jej štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené. Ţalobkyňa bola právoplatne oslobodená spod obţaloby zo spáchania trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom v súbehu s trestným činom nadrţovania (trestného činu pre podozrenie zo spáchania ktorého bola zaradená
3. februára 2004 mimo činnej štátnej sluţby)
4. mája
5. Ku skončeniu zaradenia mimo činnej štátnej sluţby u ţalobkyne teda došlo z iného dôvodu (zrušenie jej štátnozamestnaneckého miesta), z akého bola od
6. februára 2004 mimo činnú štátnu sluţbu zaradená (podozrenie zo spáchania trestného činu). V čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (zaradenia mimo činnej štátnej sluţby) ţalobkyne u ţalovaného nebola splnená podmienka

§ 33ods.

3 zákona o štátnej 11 2 Cdo 267/2013 sluţbe na doplatenie rozdielu funkčného platu ţalobkyne, pretoţe v tom čase ešte ţalobkyňa nebola právoplatne oslobodená spod obţaloby zo spáchania trestného činu (neodpadol dôvod jej zaradenia mimo štátnej sluţby). Ţalovaný nemohol vedieť, ako bude trestné konanie voči ţalobkyni skončené, t. j. či ţalobkyňa napokon nebude právoplatne odsúdená za spáchanie trestného činu, ktorá skutočnosť by vylučovala doplatenie jej funkčného platu v zmysle citovaného ustanovenia zákona o štátnej sluţbe. Ak by teda ţalovaný postupoval tak, ako to navrhla ţalobkyňa a funkčný plat jej doplatil uţ ku

1. februáru 2009, postupoval by v rozpore so zmyslom a účelom ustanovenia § 33 ods. 3 zákona o štátnej sluţbe. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalej stotoţnil s názorom odvolacieho súdu, ţe bolo hlavne v záujme samotnej ţalobkyne, aby ţalovanému oznámila a preukázala, ţe
2. mája 2009 bola právoplatne oslobodená spod obţaloby, a teda ţe došlo k naplneniu zákonnej podmienky na doplatenie jej funkčného platu. Od ţalovaného nebolo moţné spravodlivo očakávať, ţe bude sledovať stav trestného konania bývalej zamestnankyne, pričom sám nebol účastníkom tohto konania. V konaní nebolo preukázané, ţe by ţalobkyňa ţalovanému oznámila, resp. inak preukázala svoje oslobodenie spod obţaloby. Ţalovaný sa o tejto skutočnosti dozvedel náhodne
3. augusta 2009 a na základe toho nasledujúci mesiac
4. septembra 2009 ţalobkyni vyplatil doplatok funkčného platu. Z uvedeného mal dovolací súd za preukázané, ţe ţalovaný nebol v omeškaní so splatením predmetného finančného záväzku. 2/ Ţalobkyňa ďalej v dovolaní tvrdila, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil aj pokiaľ ide o jej nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v sume 3 770,14 €. Aj túto vadu konania ţalobkyňa namieta neopodstatnene. Zákon o štátnej sluţbe v § 149 ods. 1 taxatívne uvádza ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa primerane pouţijú na štátnozamestnanecký pomer (mimo iné aj § 101 a § 105). Ustanovenia Zákonníka práce treba na štátnozamestnanecký pomer aplikovať aj s prihliadnutím na základné zásady upravené v čl. l aţ 10 Zákonníka práce. Podľa čl. 3 základných zásad Zákonníka práce zamestnanci majú právo na odpočinok a zotavenie po práci, k čomu slúţi práve dovolenka ako dlhšie súvislé pracovné voľno.

§ 101

Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas nepretrţitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 12 2 Cdo 267/2013 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretrţite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa povaţuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevaţnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

§ 105

Zákonníka práce zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretoţe nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺţke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za kaţdých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Vznik práva na dovolenku je viazaný na reálny výkon práce zamestnanca. Uvedené jednoznačne vyplýva z čl. 3 základných zásad Zákonníka práce, ako aj z § 101 a § 105 Zákonníka práce. Z obsahu spisu mal dovolací súd za preukázané, ţe ţalobkyňa v období, za ktoré si uplatnila náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku u ţalovaného reálne nepracovala a preto jej ani nemohol vzniknúť za toto obdobie nárok na dovolenku. Dovolací súd dodáva, ţe nepriznaním náhrady mzdy za dovolenku, na ktorú ani nemohol vzniknúť nárok v zmysle § 101 resp. § 105 Zákonníka práce nemôţe byť poškodený zamestnanec (ţalobkyňa), pretoţe za celé predmetné obdobie jej bol vyplatený celý funkčný plat (ktorý pokrýva i obdobie, kedy by v prípade riadneho čerpania dovolenky poberala náhradu funkčného platu z titulu čerpania dovolenky) a preto neexistuje ţiadny dôvod na to, aby za rovnaké obdobie (resp. za jeho časť) obdŕţala ďalšiu náhradu mzdy, resp. funkčného platu a to z titulu nevyčerpanej dovolenky (porovnaj R 32/2010). So zreteľom na uvedené sa dovolací súd stotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ţe ţalobkyni nepatrí náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku za obdobie rokov 2004, 2005, 2007, 2008 a január 2009. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 243b ods. 1 O.s.p. dovolanie ţalobkyne ako nedôvodné zamietol. V dovolacom konaní nebola ţalobkyňa úspešná. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 13 2 Cdo 267/2013 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však ţalovanému právo na náhradu trov dovolacieho konania voči ţalobkyni nepriznal, lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. augusta 2014 JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová