1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 1SprI/97/2013 zo dňa 28.6.2013 a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové 2 2Sži/30/2013 rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 1SprI/23/2013 zo dňa 16.4.2013 o nesprístupnení informácií poţadovaných
zákona o slobode informácií, keďţe ţalovaný rovnako ako správny orgán prvého stupňa, dospel k záveru, ţe s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o slobode informácií) zo sprístupnenia na základe uvedeného zákona sú medzi inými vylúčené aj informácie o prebiehajúcom (neukončenom) súdnom konaní alebo informácie zo súdneho spisu, ktoré môţu byť sprístupnené len účastníkom konania a tieţ ţe poţadované údaje by bolo moţné zistiť z evidenčnej pomôcky – súdneho registra, ktorý je určený pre vnútornú potrebu súdov a nie je verejne prístupný. Ţalovaný poukázal aj na zákonnú úpravu ustanovenia § 35 ods. 5 OSP,
ktorého vo veciach uvedených v odseku 2 má prokurátor osobitné zákonné zmocnenie nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ako aj má právo na informácie zo súdnych registrov. Krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe ţalobcom poţadované informácie sú informáciami, ktoré sa dotýkajú rozhodovacej činnosti súdov.
názoru krajského súdu pokiaľ ţalovaný (a správny orgán prvého stupňa) nevyhovel ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie zoznamu ţivých (neskončených) vecí, ktoré napadli na Okresný súd Spišská Nová Ves od 1.3.2013 do 31.3.2013 subjektov, ktorí vystupujú ako navrhovatelia, okrem vecí „Er“ menovite uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s výkladom pojmu „rozhodovacia činnosť“ v uţšom slova zmysle
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sţi/1/2011 zo dňa 15.12.2011, tento výklad pojmu rozhodovacia činnosť súdov nemohol krajský súd opomenúť. K námietke ţalobcu, týkajúcej sa rozhodovacej praxe Okresného súdu Spišská Nová Ves v spotrebiteľských veciach uviedol, ţe nie je úlohou súdu posudzovať rozhodovaciu prax v iných veciach; takisto neposudzoval dokumenty, zaslané vláde Slovenskej republiky, ktorá nie je v danej veci účastníkom konania. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi ako neúspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 250k ods. 1 OSP. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie. Zopakoval dôvody ţiadosti o sprístupnenie informácie s poukazom na § 93 OSP. Takisto zopakoval, ţe bez poskytnutia poţadovanej informácie nemôţe realizovať právo, 3 2Sži/30/2013 dané ustanovením § 93 ods. 3 OSP a to vstúpiť do konania z vlastného podnetu. Uviedol, ţe vo väčšine prípadov po vstupe ţalobcu do konania obchodníci berú ţaloby späť, čím bolo pred úţerou ochránených stovky spotrebiteľov. Väčšina spotrebiteľov nedokáţe chápať príslušné hmotnoprávne a procesné inštitúty, pričom ide spravidla o sociálne slabé osoby v nepriaznivých ţivotných situáciách. Preto zamietavý postoj súdu povaţuje za zaráţajúci a robí takmer obsolentným zákonné ustanovenie o vedľajšej intervencii
2 a 3 OSP. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním z 20.12.2013, v ktorom uviedol, ţe zotrváva na dôvodoch svojho rozhodnutia a na vyjadrení k ţalobe. Ďalej uviedol, ţe je toho názoru, ţe okresný súd nesprístupnením informácií zo súdnych registrov neodňal ţalobcovi právo vstúpiť do súdnych konaní ako vedľajší účastník v zmysle § 93 ods. 2 OSP a uplatňovať všetky procesné práva vedľajšieho účastníka. Spotrebitelia ako účastníci prebiehajúcich „spotrebiteľských“ konaní majú vţdy moţnosť poţiadať ţalobcu o vstup do týchto konaní ako vedľajšieho účastníka, pričom je vecou ţalobcu, či do konania vstúpi (vstup do konania z vlastného podnetu). Okrem toho spotrebitelia ako účastníci konania môţu sa doţadovať vstupu ţalobcu ako vedľajšieho účastníka konania v zmysle § 93 ods. 2 OSP aj výzvou urobenou prostredníctvom súdu. K časti odvolania, v ktorej sa ţalobca kriticky vyjadruje k rozhodovacej praxi súdov v sporoch dotýkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv ţalovaný uviedol, ţe ako odvolací správny orgán konajúci na základe zákona č. 211/2000 Z.z. nie je oprávnený sa k týmto tvrdeniam ţalobcu vyjadrovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 OSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 4 2Sži/30/2013
3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.
ústavného zákona č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaţdenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky čl. 17 ods. 1 sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaţdenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.
čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
1 písm. d/, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných 5 2Sži/30/2013 súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní
osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií – získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (viď. nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 236/06 – 59 z 28. júla 2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 cit. čl. ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktieţ Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5).
čl. 13 ods. 2, 3, 4 ústavy medze základných práv a slobôd moţno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môţu pouţiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody moţno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 ústavy) alebo osobitných, vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody (v danom prípade čl. 26 ods. 4 ústavy). Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, zamýšľaným zákonodarcom v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu (resp. orgánov činných v trestnom konaní), a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. 124 a čl. 141 ústavy), ktorý cieľ je potrebné povaţovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého základného práva. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda či obmedzením prístupu k rozhodnutiam súdov moţno vymedzený cieľ dosiahnuť, odvolací súd uvádza, ţe nesprístupnením informácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej je v záujme zachovania nezávislosti a nestrannosti súdneho konania v podstate vylúčená verejná diskusia o prejednávanej veci, ktorou by vo veci rozhodujúci sudcovia mohli byť ovplyvnení. Toto obmedzenie treba povaţovať za primerané, keďţe informáciu o výsledku rozhodovacej činnosti je súd povinný sprístupniť, 6 2Sži/30/2013 čím je zabezpečená aj verejná kontrola výkonu súdnej moci. Z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií, ktorý s účinnosťou od 2. januára 2006 novelizoval dotknuté ustanovenie, vyplýva, ţe účelom predloţeného návrhu je rozšírenie okruhu sprístupňovaných informácií oproti doterajšej úprave (
1 písm. d/ Zákona účinného do 1.1.2006 povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka neverejného konania, rozhodovania alebo dohľadu, ktoré
osobitného zákona vykonáva súd, orgán činný v trestnom konaní alebo orgán verejnej správy), pričom nová úprava spočíva v obmedzení poskytnutia resp. sprístupnenia informácií týkajúcich sa len rozhodujúcej činnosti (neukončených, prebiehajúcich konaní) súdu, avšak pokiaľ ide o informáciu o výsledku konania, tá sa v prípade rozhodovacej činnosti súdu sprístupní, ak to osobitný predpis nezakazuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ako i obsahu súdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým ţalobca namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia konštatuje, ţe argumentácia ţalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých krajský súd zamietol ţalobu. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku podrobným spôsobom vyporiadal so ţalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Najvyšší súd sa preto s rozsudkom krajského súdu stotoţňuje v celom rozsahu a na doplnenie správnosti povaţuje za potrebné uviesť, ţe informácia v podobe, ako ju poţadoval ţalobca v ţiadosti z 3.4.2013, nie je k dispozícii a musela by byť okresným súdom vytvorená. Ţalobca v uvedenej ţiadosti ţiadal o „zoznam ţivých neskončených vecí, ktoré napadli na Okresný súd Spišská Nová Ves od 1.3.2013 do 31.3.2013 subjektov, ktoré vystupujú ako navrhovatelia, okrem vecí Er – a ďalej v ţiadosti vymenoval 14 (slovom štrnásť) právnických osôb. Na to, aby ţalovaný takúto informáciu mohol poskytnúť, by tento zoznam najprv musel vytvoriť a to na základe a
poţiadaviek ţalobcu, nakoľko ţiaden zákon ani právny predpis niţšej právnej sily súdom neukladá viesť resp. vytvárať takéto štatistické údaje. Odvolací súd pripomína, ţe v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Preto nemoţno od správnych orgánov poţadovať, aby konali spôsobom, ktorý zákon neupravuje 7 2Sži/30/2013 a odmietnutie poskytnutia informácie, ktorou správny orgán v momente ţiadosti oprávnenej osoby nedisponuje, povaţovať za nezákonné. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne zistil skutkový stav a vyporiadal sa s relevantnými námietkami ţalobcu. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli v podstatnej časti totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vyporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 a § 246c ods. 1 vety prvej OSP, keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 2. júla 2014 JUDr. Elena K o v á č o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.