Najvyšší súd Slovenskej republiky 2Sžf/83/2013 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: SWIFT COMMERCE, s.r.o., Sputniková 25, 821 02 Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, Štefánikova trieda 104, 949 01 Nitra, proti ţalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/222/226- 8889/2011/991031-r zo
- februára 2011, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/87/2011-78 z
- mája 2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/87/2011-78 z
- mája 2013 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 4S/87/2011-78 z
- mája 2013 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. I/222/226-8889/2011/991031-r zo
- februára 2011, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené rozhodnutie správcu dane – Daňového úradu 2 2Sžf/83/2013 Bratislava II č. 601/232/130397/10/SemS z
- októbra 2010, ktorým bola v zmysle § 35 ods. 15 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) ţalobcovi uloţená pokuta za porušenie povinnosti stanovenej v § 15 ods. 6 písm. d/ zákona o správe daní a poplatkov v sume 1 700 €. Vo svojom rozhodnutí krajský súd uviedol, ţe podľa § 35 ods. 15 a 16 zákona o správe daní a poplatkov, ak daňový subjekt nesplní niektorú z povinností nepeňaţnej povahy podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo povinnosť uloţenú rozhodnutím správcu dane, za ktorých porušenie sa neukladá pokuta podľa odsekov 1 aţ 7, môţe mu správca dane uloţiť pokutu do 33 190 €. Správca dane pri ukladaní pokuty prihliada na závaţnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Z obsahu spisu krajský súd zistil, ţe ţalobca sa dopustil porušenia svojej nepeňaţnej povinnosti tak, ako to ustálil správca dane a ţalovaný v napadnutých rozhodnutiach, keďţe neposkytol správcovi dane súčinnosť v zmysle výzvy, ktorá mu bola doručená
- decembra 2009, nedostavil sa v určený deň a čas do sídla správcu dane, nepredloţil ţiadané doklady, svoje nesplnenie povinnosti neospravedlnil a ţiadal o výkon kontroly na adrese Banšelova
- Poverení pracovníci správcu dane sa na uvedené miesto dostavili, avšak výkon kontroly im umoţnený nebol, nakoľko na uvedenej adrese sa nikto nenachádzal. Ţalobca poţadované doklady nepredloţil a vykonanie kontroly neumoţnil ani v náhradnom termíne v zmysle výzvy správcu dane, ktorú ţalobca prevzal
- septembra
- Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, v konaní a postupe ţalovaného ani prvostupňového orgánu nebola zistená vada, ktorá by spôsobila ich nezákonnosť a preto ţalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom ţiadal, aby odvolací súd zrušil napádaný rozsudok a predmetné rozhodnutia ţalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie alebo aby predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca odvolanie odôvodnil tým, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, z ktorého vychádzal pri vyhlásení rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k neprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa 3 2Sžf/83/2013 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. V odvolaní uviedol, ţe súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tvrdeniami ţalobcu a dôkazmi priloţenými ţalobcom v ţalobe, ako aj v podaní z
- mája
- Ţalobca má za to, ţe správca dane zatajením skutočnosti doloţenia listín ţalobcom z
- januára 2010 uviedol krajský súd do omylu a spôsobil tak nesprávne a nezákonné rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, ţe správanie správcu dane v priebehu daňovej kontroly bolo výlučne účelové, snaţiace sa vyfabrikovať dôkazy o nekomunikovaní daňového subjektu v priebehu daňovej kontroly. Ďalej ţalobca poukázal na základné daňové princípy, ktoré sú výslovne vyznačené v ustanovení § 2 zákona o správe daní a poplatkov a ktoré nadväzujú na ústavné zásady. Správca podľa jeho názoru okrem iného porušil aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorej cieľom je čo najpresnejšie a najúplnejšie zistenie skutkového stavu danej veci. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný podaním z
- júla 2013, v ktorom vyslovil názor, ţe krajský súd správne hodnotil právnu stránku veci a dôkladne sa vecou zaoberal. Daňový úrad postupoval v zmysle platných a účinných zákonov pri vyhotovení rozhodnutia č. 601/232/130397/10/Sems, teda bol dodrţaný čl. 13 Ústavy SR – povinnosti moţno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Uviedol, ţe skutočnosti popísané ţalobcom sú nepravdivé a zavádzajúce a ide o holé konštatovanie bez jasného a preukazného dôkazu. Podľa názoru ţalovaného krajský súd rozhodol správne, keď ţalobu zamietol a na základe uvedeného navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 4S/87/2011-78 z
- mája 2013 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného 4 2Sžf/83/2013 vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený
- júla 2014 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým bola ţalobcovi uloţená pokuta za porušenie povinnosti stanovenej v § 15 ods. 6 písm. d/ zákona o správe daní a poplatkov v sume 1 700 €. Podľa § 15 ods. 6 písm. d/ zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uloţené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. Podľa § 35 ods. 15 ak daňový subjekt nesplní niektorú z povinností nepeňaţnej povahy podľa tohto zákona alebo osobitného zákona 11ab) alebo povinnosť uloţenú rozhodnutím správcu dane, za ktorých porušenie sa neukladá pokuta podľa odsekov 1 aţ 7, môţe mu správca dane uloţiť pokutu do 33 190 €. Pokutu moţno uloţiť opakovane, a to vo výške jej dvojnásobku, ak jej uloţenie neviedlo k náprave a protiprávny stav trvá; maximálna výška pokuty ustanovená v prvej vete musí byť zachovaná. Rovnako môţe správca dane uloţiť pokutu za nesplnenie niektorej z povinností nepeňaţnej povahy podľa tohto zákona aj tretej osobe. Pokiaľ ide o vecné námietky uvádzané v odvolaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotoţňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za vhodné doplniť nasledovné: ţalobca v podstatnej časti odvolania 5 2Sžf/83/2013 uvádza námietky, ktoré sú totoţné s tými, ktoré uvádzal uţ v ţalobe a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Pokiaľ v odvolaní tvrdí, ţe krajský súd nevzal do úvahy ním predloţené dôkazy o spolupráci a súčinnosti so správcom dane počas daňovej kontroly, odvolací súd konštatuje, ţe tieto tvrdenia nie sú podloţené ţiadnymi relevantnými dôkazmi. Takýmto dôkazom nemohla byť ani neoverená kópia listu z
- januára 2010, opatrená pečiatkou správcu dane z 22.1.2010 – Predloţenie dokladov za
- štvrťrok 2009, nakoľko originál tohto dokladu sa v spise nenachádza, ţalobca sa o ňom nezmieňuje ani v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, ani v ţalobe, pričom ide o dôkaz kľúčový. Takýto dôkaz nebol predloţený ani prvostupňovému súdu, nie je súčasťou administratívneho spisu a prvá zmienka o tomto dôkaze sa objavila aţ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. V tejto súvislosti sa tvrdenia ţalobcu uvádzané v odvolaní javia odvolaciemu súdu ako účelové, nemajúce oporu v skutkovom stave ani v obsahu spisov. Naopak, z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. 6 2Sžf/83/2013 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa
- júla 2014 JUDr. Alena P o l á č k o v á , PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková