1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. 1020502/1/24241-136368/2011/5113-r zo dňa 16.03.2012, ktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu B. III č. 602/231/125291/11/Pol. zo dňa 31.08.2011, ktorým správca dane vyrubil ţalobcovi daň z 2Sžf/61/2013 2 príjmov fyzickej osoby v sume 1 252,31 € za zdaňovacie obdobie roku 2009,
6 písm. a/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) a
2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe z predloţeného administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe ţalobca/daňový subjekt podal dňa 31.03.2010 daňové priznanie typu A k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „DP“) za zdaňovacie obdobie roku 2009 kde uviedol príjmy zo závislej činnosti (ďalej len „ZČ“) od dvoch zamestnávateľov. Z údajov uvedených v potvrdeniach týchto zamestnávateľov si vypočítal úhrn príjmov zo ZČ
595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) v sume 55 559,79 €
8 cit. zákona, úhrn povinného poistného v sume 2 827,86 €, daňovú povinnosť v sume 10 019,06 € a úhrn preddavkov na daň zrazených
Daň na úhradu si vyčíslil v sume 108,83 €. Dňa 29.12.2010 podal dodatočné daňové priznanie typu A k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2009, v ktorom zníţil úhrn príjmov od spol. SkyEurope Airlines, a.s. (ďalej ej „SEA“) na sumu 13 444,69 €, nakoľko v potvrdení o príjmoch zo ZČ boli uvedené príjmy, ktoré mu zamestnávateľ nevyplatil a doloţil aj úhrady mzdy na bankových výpisoch svojho účtu. Úhrn poistného a preddavky na daň ponechal v plnej výške a vyčíslil si preplatok na dani vo výške 8 657,92 €. Správca dane vykonal u ţalobcu dňa 20.04.2011 daňovú kontrolu na DP za zdaňovacie obdobie roku 2009, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 602/320/11396/201 l/Voj zo dňa 26.7.2011 (ďalej len „protokol“). Z obsahu protokolu vyplýva, ţe správca dane po vyčíslení čiastkového základu dane započítal na úhradu dane len preddavky zrazené zo zúčtovaných a vyplatených príjmov vo výške 1 252,31 € a preplatok vyčíslený ţalobcom vo výške 8 657,92 € neakceptoval s tým, ţe ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevystavil potvrdenie v súlade so znením ZDP a daňový subjekt si uviedol v dodatočnom daňovom priznaní úhrn skutočne vyplatených príjmov a skutočne odvedených odvodov do poisťovní, potom mal aj sumu zrazených preddavkov na daň uviesť v pomernej časti prislúchajúcej ku skutočne vyplateným príjmom. Z vyčísleného preplatku akceptoval iba sumu 108,83 €, čo bola daň zaplatená na úhradu nedoplatku daňovej povinnosti v riadnom daňovom priznaní. 2Sžf/61/2013 3 Správca dane vyzval listom č. 602/320/114716/201 l/Voj zo dňa 28.7.2011 ţalobcu k vyjadreniu sa k protokolu. Dňa 15.08.2011 sa ţalobca vyjadril k protokolu s pripomienkami, ktoré správca dane neakceptoval a úhradu preddavkov zrazených
595/2003 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) po kontrole ponechal v sume 1 252,31 €. Protokol o daňovej kontrole, ktorého súčasťou je Dodatok k protokolu zo dňa 22.08.2011, bol prerokovaný a doručený ţalobcovi dňa 23.08.
kontrolných zistení ţalovaného neurobil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil s právnym názorom ţalovaného, ţe ak zamestnávateľ príjem zo ZČ zúčtoval, ale nevyplatil, nezahŕňa sa tento nevyplatený príjem do základu dane. Príjmy zo ZČ dosiahnuté za rok 2009, resp. aj za predchádzajúce zdaňovacie obdobia a vyplatené po 30.1.2010 by boli uţ súčasťou úhrnu príjmov za rok 2010. Sumu zdaniteľných príjmov za rok 2009 nemohli ovplyvniť príjmy zo ZČ, ktoré by prípadne boli doplatené daňovníkovi po 31.1.2010.
názoru krajského súdu z ust. § 5 ods. 3 zákona o správe daní vyplýva, ţe platiteľ dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka, alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá. V prejednávanom prípade je takouto osobou zamestnávateľ, ktorý vypláca, poukazuje, alebo pripisuje k dobru príjem zo závislej činnosti a
ZDP mu vzniká povinnosť zráţať a odvádzať preddavky na DP. Na úhradu dane sa započítavajú preddavky zrazené v súlade so znením ust. § 35 ZDP, čiţe preddavky zrazené zo skutočne vyplatených príjmov. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevystavil potvrdenie v súlade so znením ZDP a daňovník uviedol v dodatočnom daňovom priznaní úhrn skutočne vyplatených príjmov, daňovník mal uviesť okrem úhrnu skutočne vyplatených príjmov pomernej časti poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec aj sumu zrazených preddavkov na daň v pomernej časti prislúchajúcej ku skutočne vyplateným príjmom. V danom prípade, ako vyplýva z odpovede správcu konkurznej podstaty Ľubomíra Bugáňa zo SEA „hlásenie za rok 2009 spoločnosť nie je schopná zostaviť, z dôvodu, že personálne účtovníctvo za mesiace január - august 2009 obsahuje len údaje o zúčtovaných príjmoch nie o skutočne vyplatených príjmoch zamestnancov.“ Šetrením daňového úradu pre vybrané daňové subjekty bolo zistené, ţe platiteľ dane SEA v konkurze odviedol zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti 2Sžf/61/2013 5 za
kontrolných zistení ţalovaného neurobil. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe správca dane, ako aj ţalovaný vykonali vo veci rozsiahle dokazovanie a v súlade so zákonom o správe daní si zadováţili dostatok relevantných dôkazov aj v súčinnosti so ţalobcom, a preto rozhodnutie ţalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, je v súlade so zákonom o správe daní v spojení s ust. zákona o DP. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vec vráti správnym orgánom na ďalšie konanie, nakoľko
názoru ţalobcu je rozsudok krajského súdu nepreskúmateľný, nesprávne právne posúdený, keď krajský súd nesprávne aplikoval ustanovenie právneho predpisu a vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
názoru ţalobcu krajský súd sa neriadil zásadami uvedenými v konštantnej judikatúre Ústavného a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj ESĽP pokiaľ ide o dostatočné odôvodnenie svojho rozhodnutia, keď sa v podstate obmedzil na prebratie názoru správcu dane a ţalovaného, pričom v ţiadnom smere sa nezaoberal námietkami 2Sžf/61/2013 6 ţalobcu, najmä týkajúcimi sa postupu správcu dane v priebehu konkurzného konania a potrebe zistenia skutočného stavu veci (zásada materiálnej pravdy). Pokiaľ zamestnávateľ ako platiteľ dane majetkovo zodpovedá za zrazené preddavky na daň a tieto neodvedie, bude ich správca dane od neho vymáhať, pričom vychádza práve z prehľadov o zrazených a odvedených preddavkoch na daň podávaného zamestnávateľom, ktoré tlačivo v riadkoch 6 (odvodová povinnosť – preddavky na daň) a 7 (odvedené) slúţi ako východisko pre správcu dane pri evidencii daní. V prejednávanej veci je
názoru ţalobcu zrejmé, ţe prehľady (minimálne za 3. štvrťrok 2009) boli vystavené na základe údajov zo softwarovej databázy zamestnávateľa t.j. správca dane evidoval ako zrazené preddavky (riadok 6 prehľadu) sumy, ktoré pokiaľ mu neboli aj reálne odvedené boli daňovým nedoplatkom, ktorý je v konkurznom konaní pohľadávkou proti podstate, ktorú bol správca dane povinný uplatniť práve vo výške uvedenej v prehľade. Pokiaľ táto pohľadávka uplatnená bola a bola aj uspokojená, ţalobca cestou platiteľa dane bol v konečnom dôsledku zaťaţený daňou z príjmov vo vyššej sume ako mal, keďţe preddavky na daň boli zrazené zo sumy, ktorá nebola vyplatená, čo v prejednávanej veci nie je sporné. Krajský súd a rovnako aj ţalovaný sa
názoru ţalobcu touto otázkou de facto odmietli zaoberať, pričom z odôvodnenia krajského súdu nie je zrejmý dôvod, pre ktorý by táto otázka bola bez právneho významu; ţalovaný v napadnutom rozhodnutí iba skonštatoval, ţe skutočnosť či zamestnávateľ tieto preddavky aj reálne odviedol svojmu miestne príslušnému správcovi dane, sa v súvislosti s vysporiadaním daňovej povinnosti fyzickej osoby nepreveruje a splnenie resp. nesplnenie povinností platiteľa dane z príjmov zo závislej činnosti sa neposudzuje. Výška odvedených prípadne uhradených preddavkov na daň, má však
názoru ţalobcu nepochybne vplyv na výšku vlastnej daňovej povinnosti daňovníka, a preto pokiaľ správca dane bol v priebehu konkurzného konania uspokojený určitou sumou, nemoţno zisťovanie skutkového stavu resp. nedostatky v jeho zisťovaní, týkajúce sa skutočnej výšky zrazenej dane brať na úkor ţalobcu takým spôsobom ako v prejednávanej veci. Na záver uviedol, ţe DP a jej správny výber patrí nepochybne k fiškálnym záujmom štátu, nemoţno však záujem štátu v oblasti výberu daní povaţovať za nadradený základným právam a slobodám jednotlivca. Ani v súvislosti s daňovou povinnosťou nemoţno neoprávnene zasahovať do základných práv daňových subjektov, v tomto prípade najmä čl. 20 Ústavy SR, pričom pokiaľ daň bola vybratá vo výške nezodpovedajúcej daňovej 2Sžf/61/2013 7 povinnosti, takýto postup moţno nepochybne za zásah do vlastníckeho práva povaţovať. Taktieţ ţiadal, aby mu odvolací súd priznal náhradu trov konania. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 3. júna 2013 navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietkam ţalobcu v odvolaní uviedol, ţe
1, 2, 3, 5 a 6 ZDP zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy s výnimkou uvedenou v § 35 ods. 8 ZDP. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo ZČ zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, zníţený o sumy tam uvedené. Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej
Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa táto zdaniteľná mzda vypláca. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, odvedie preddavky na daň zníţené o úhrn daňového bonusu najneskôr do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru, ak správca dane na ţiadosť zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, neurčí inak. V § 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ktorý vymedzuje príjmy zo závislej činnosti, je zavedená pri pojme platiteľ príjmov zo závislej činnosti legislatívna skratka „zamestnávateľ“. V súlade s § 5 ods. 3 zákona o správe daní platiteľ dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá. Zamestnávateľ, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje k dobru príjem zo závislej činnosti a
ZDP mu vzniká povinnosť zráţať a odvádzať preddavky na DP, je platiteľom dane. Povinnosť podávať prehľad a hlásenie u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane sa neodvíja
toho, či tento odvádza zrazenú alebo vybranú daň, alebo je registrovaný u správcu dane ako platiteľ dane z príjmu zo závislej činnosti, ale
toho, či vypláca, poukazuje alebo pripisuje k dobru príjmy zo závislej činnosti. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je
1, 2 4 a 5 ZDP povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy s výnimkou uvedenou v § 39 ods. 4 ZDP a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za kaţdý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie. Mzdový list musí na daňové účely obsahovať okrem iných údajov za kaţdý kalendárny mesiac úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňaţné plnenie alebo 2Sžf/61/2013 8 o nepeňaţné plnenie, sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň a za zdaňovacie obdobie súčet týchto jednotlivých údajov. Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie a doručiť zamestnancovi v lehotách tam uvedených. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, sú uvedené v ustanovení § 40 ZDP (napríklad ak odviedol preddavky na daň alebo daň vyššou sumou, ako bol povinný odviesť). Daňová povinnosť fyzickej osoby sa v podanom daňovom priznaní zniţuje o zrazené preddavky na daň
Vo vzťahu k vysporiadaniu daňovej povinnosti fyzickej osoby sa nepreveruje skutočnosť, či zamestnávateľ tieto preddavky aj reálne odviedol svojmu miestne príslušnému správcovi dane. Rozhodujúce je, ţe sa môţu odpočítať len preddavky zrazené
Pri vyčíslení dane na úhradu alebo daňového preplatku v daňovom priznaní sa neposudzuje splnenie, resp. nesplnenie povinností platiteľa dane z príjmov zo ZČ a stav jeho preplatkov alebo nedoplatkov, ktoré sú evidované na osobných účtoch týchto platiteľov u svojho správcu dane. Fyzická osoba nie je povinná preverovať splnenie povinností zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, resp. skúmať a meniť výšku reálne odvedených preddavkov, ktoré má uvedené v potvrdení, ktoré jej tento zamestnávateľ vystavil po skončení zdaňovacieho obdobia. Tak, ako je vyššie uvedené, na úhradu dane sa započítavajú preddavky zrazené v súlade so znením § 35 ZDP, čiţe preddavky zrazené zo skutočne vyplatených príjmov. Ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nevystavil potvrdenie v súlade so znením zákona o dani z príjmov a daňovník uviedol v dodatočnom daňovom priznaní úhrn skutočne vyplatených príjmov, daňovník má uviesť okrem úhrnu skutočne vyplatených príjmov, pomernej časti poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť zamestnanec, aj sumu zrazených preddavkov na daň v pomernej časti prislúchajúcej ku skutočne vyplateným príjmom. V tejto súvislosti názor ţalobcu, ţe pre ţalovaného nie je dôleţitý skutočný stav, t.j. v akej výške mal správca dane preddavky uhradené, je zavádzajúci. Ţalobca
názoru ţalovaného vôbec nepochopil ust. § 35 ZDP. 2Sžf/61/2013 9 Zamestnanec si nemôţe v daňovom priznaní odpočítať preddavky zrazené v rozpore s ustanovením § 35 ZDP, t.j. zo zúčtovaných a nevyplatených príjmov. Pre správne vyplnenie priznania k DP kontrolovanej fyzickej osoby za rok 2009 nemôţe mať vplyv to, či SEA splnila svoje odvodové povinnosti voči svojmu správcovi dane a kedy (pred vstupom do konkurzu, resp. po ňom).
3 ZDP príjmy zo ZČ plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie. Do čiastkového základu dane
ZDP vstupujú príjmy, ktoré daňovník dosiahol v roku 2009 a ktoré aj boli vyplatené v roku 2009, resp. do 31.X..
výpisov z účtu daňovníka za príslušnú časť zdaňovacieho obdobia. Za účelom správneho vyčíslenia výšky poistného a príspevkov
8 ZDP, zaslal doţiadanie na Sociálnu poisťovňu a príslušnú zdravotnú poisťovňu. Po vyčíslení čiastkového základu dane
ZDP a daňovej povinnosti správca dane započítal na úhradu dane len tie preddavky, ktoré boli zrazené v súlade s ustanovením § 35 ZDP, čiţe len preddavky zo zúčtovaných a vyplatených príjmov. Túto skutočnosť uviedol správca dane do protokolu o výsledku daňovej kontroly. V prejednávanej veci je
názoru ţalovaného nesporné, ţe kontrolou bolo preverené, či zamestnávateľ SkyEurope Airlines, a.s. podal hlásenia o vyúčtovaní dane 2Sžf/61/2013 10 z príjmov zo ZČ za rok 2009 (strana 6 predmetného rozhodnutia). Ţalobca vychádza z nesprávnych informácií, ţe SEA odviedla preddavky na daň vyššou sumou, t.j. z nevyplatených príjmov, ako bola povinná odviesť. Tieto tvrdenia sú nesprávne, čo dokumentuje odpoveď Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 500/230/7930/11/Mich zo dňa 06.04.2011, ţiadosť správcu konkurznej podstaty Ľubomíra Bugáňa za SEA o vystavenie potvrdenia pre zamestnancov zo dňa 26.04.2010, evidenčné číslo 59140/2010 z 05.05.2010, odpoveď DR SR č. 1/251/8959-59148/2010 zo dňa 05.05.2010. V konkrétnom prípade bolo zistené a ţalobca to aj sám preukázal, ţe zdaniteľné príjmy za rok 2009 dosiahol v niţšej sume ako mu ich zúčtoval zamestnávateľ, ale tieţ je nesporné, ţe zo zúčtovanej mzdy neboli odvedené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti za jednotlivé kalendárne mesiace miestne príslušnému správcovi dane. Príjem, ktorý bol zamestnancovi zúčtovaný na základe údajov softwarovej databázy personálneho systému, avšak nebol vyplatený v celej sume v roku 2009, resp. do 31.1.2010, nie je moţné zamestnancovi zahrnúť do hrubého príjmu a preddavkov na daň. Neuskutočnilo sa vyplatenie príjmov v plnej výške, vzniklo peňaţné plnenie čiastočné, zamestnanec príjem mal, ale nie v plnej zúčtovanej výške, t.j. existujúci vyplatený príjem mal zamestnávateľ zdaniť, čo však
kontrolných zistení neurobil. Do potvrdenia o príjmoch a do ročného zúčtovania nemôţe zamestnávateľ zamestnancovi uviesť príjmy zúčtované do zdaniteľného obdobia roku 2009, ktoré zamestnancovi neboli vyplatené do konca januára 2010. Ţalovaný pripomenul, ţe zákon dôkaznú povinnosť rozdeľuje medzi správcu dane a daňový subjekt, s cieľom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci na zabezpečenie objektívneho vyrubenia dane. Dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dôkazné bremeno nesie predovšetkým daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, 8 zákona o správe daní). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli 2Sžf/61/2013 11 a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 2. júla 2014
1 veta prvá OSP. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného, ktorým bol potvrdený platobný výmer Daňového úradu B. III, ktorým správca dane vyrubil ţalobcovi daň z príjmov fyzickej osoby v sume 1 252,31 € za zdaňovacie obdobie roku 2009. Ţalobca v odvolaní v prvom rade namietal arbitrárnosť rozsudku krajského súdu z dôvodu, ţe krajský súd sa nevysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými v ţalobe. V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu pre posúdenie arbitrárnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku povaţoval odvolací súd za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie, je ústavne a zákonne konformný. Inými slovami povedané, úlohou najvyššieho súdu bolo zistiť, či spôsob výkladu príslušných zákonných ustanovení, ktorým krajský súd zdôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom na zistený skutkový stav, nie je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne a zákonne neudrţateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu aplikovanej právnej úpravy (mutatis mutandis II. ÚS 127/07). Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (napríklad II. ÚS 127/07, I. ÚS 110/02) o svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo moţné uvaţovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam. V predmetnej právnej veci aplikácia a výklad príslušných ustanovení zákona o správe daní a ZDP v rozsahu, v akom krajský súd v medziach ţaloby preskúmaval rozhodnutia správnych orgánov, nie je popretím ich zmyslu. V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je riadne odôvodnený, nie je arbitrárny a nesignalizuje moţnosť porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy. Úvaha krajského súdu, ktorá vychádza z konkrétnych faktov je logická, a preto aj legitímna a ţiadne znaky arbitrárnosti nevykazuje. 2Sžf/61/2013 12 Skutočnosť, ţe sa ţalobca s názorom krajského súdu nestotoţňuje, nemôţe sama osebe viesť k záveru o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy (napríklad II. ÚS 87/07-10). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a najvyšší súd sa s tým v plnej miere stotoţňuje, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Odvolací súd súhlasí so ţalobcom, ţe prvostupňový súd pri súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov
piatej časti OSP nie je oprávnený sa vo svojom rozhodnutí obmedziť na „stotoţnenie“ s dôvodmi ich rozhodnutí. Takýto procesný postup je moţný len v odvolacom konaní
2 OSP. Avšak, z námietok uvedených v ţalobe je zrejmé, ţe ţalobca nepochopil zmysel a význam ustanovenia § 35 ZDP, a preto pokiaľ sa krajský súd stotoţnil s výkladom podaným ţalovaným, pretoţe iný výklad v prejednávanej veci neprichádza do úvahy, nepochybil, keď túto skutočnosť uviedol do odôvodnenia rozsudku. Vychádzajúc z uvedeného
názoru odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva ţalobcu na prístup k súdu a nebola mu ani odňatá moţnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o vecné námietky uvádzané v odvolaní, Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotoţňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za vhodné doplniť nasledovné: ţalobca v podstatnej časti odvolania uvádza námietky, ktoré sú totoţné s tými, ktoré uvádzal uţ v ţalobe a týkajú sa nedostatočne zisteného skutkového stavu – nezistenie skutočnej výšky preddavkov vykázaných resp. zaúčtovaných SEA a uplatnených v konkurznom konaní zo strany daňových orgánov. Keďţe ţalobca sa domnieva, ţe tieto preddavky SEA odviedla 2Sžf/61/2013 13 vo vyššej sume neţ ktorá zodpovedá preddavkom, ktoré mali byť odvedené zo mzdy, ktorá mu bola skutočne vyplatená v roku 2009, resp. k 31.1.2010, má za to, ţe správca dane je povinný mu preplatok takto vzniknutý vrátiť. Tieto úvahy však nemajú oporu v právnej úprave a aj
názoru odvolacieho súdu svedčia o tom, ţe ţalobca nepochopil správne znenie ustanovenia § 35 ZDP a systém platenia dane z príjmu zo závislej činnosti. Ako vyplýva zo samotného názvu tejto dane a zo všetkých príslušných ustanovení ZDP, základ tejto dane tvorí príjem skutočne vyplatený v relevantnom zdaňovacom období, t.j. v prejednávanom prípade do 31.1.2010. Preto pokiaľ si ţalobca vyčíslil v dodatočnom daňovom priznaní skutočný príjem niţší, neţ v riadnom daňovom priznaní, potom je zrejmé, ţe aj výška preddavkov musela byť niţšia, keďţe táto sa odvíja od skutočne vyplatenej mzdy, resp. príjmov. Správca dane mal jednoznačne preukázanú výšku skutočne vyplatených príjmov ţalobcovi v tomto období a od vyčíslenej daňovej povinnosti 1 252,31 € mohol odpočítať zaplatené preddavky len v tej výške, ktorá zodpovedala 19% skutočne vyplatenej mzdy t.j. 1 252,31 € (§ 35 ods. 2 ZDP). Postup ţalobcu, pri ktorom zníţil v dodatočnom daňovom priznaní úhrn príjmov z deklarovaných 55 559,79 € na skutočne vyplatených 13 444,69 €, daňovú povinnosť z 10 019,06 € na 1 252,31 €, avšak výšku zaplatených preddavkov ponechal pôvodnú, t.j. 9 910,23 € nemá oporu v zákone. Ak by aj SEA zaplatila svojmu správcovi dane preddavky vo výške, v ktorej sa ţalobca domnieva, ţe boli zaplatené, hoci túto skutočnosť nepotvrdil správca konkurznej podstaty, ani Úrad pre VDS B., keďţe SEA nepodala Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti a o zrazených preddavkoch za rok 2009, mohol by správca dane ţalobcovi za rok 2009 započítať s daňovou povinnosťou iba tú výšku zaplatených preddavkov, ktorá zodpovedá 19% zo skutočne vyplatených príjmov. Takýto postup vyplýva zo znenia § 35 ZDP, ktorý definuje zdaniteľnú mzdu ako úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie. Za týchto skutkových okolností je napadnuté rozhodnutie ţalovaného i
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. 2Sžf/61/2013 14 Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v B. ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods. 1 a § 250k OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal ich náhradu, pretoţe nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V B. dňa 2. júla 2014 JUDr. Alena P o l á č k o v á , PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.