Obsah (4)

§ 13§ 15§ 14§ 6

Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Sžp/95/2009 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 13ods.

1 písm. a); § 14 ods. 1 písm. c), h); § 14 ods. 2 písm. f); § 16 ods. 1 4 5Sžp/95/2009 písm. a)

§ 13ods.

1 písm. a) a § 14 ods. 1 písm. c), h); § 16 ods. 1 písm. a)

§ 15ods.

1 písm. i); § 16 ods. 1 písm. b) a g); § 16 ods. 2

§ 14ods.

2 písm. f); § 34 ods. 1 písm. a); § 34 ods. 2; § 35 ods. 1 písm. a) a c); a vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 1; § 14 ods. 2 písm. a)

§ 6ods.

1; § 16 ods. 2

§ 6ods.

1; § 56 zák. č. 543/2002 Z.z. na realizáciu inţinierskogeologického prieskumu a mapovanie chránených druhov a biotopov v k. ú. Štrbské pleso na území TANAP-u a v NPR Furkotská dolina, ktorá je zároveň súčasťou územia európskeho významu TATRY, SKUEV 0307, Najvyšší súd prihliadol na ďalšie osobitosti komunitárnej úpravy uvedené v Smernici Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín. Podľa 5. recitálu preambule Smernice č. 92/43/EHS udržanie, ochrana a zlepšenie kvality životného prostredia, vrátane ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, je dôležitým cieľom všeobecného záujmu, ktorý sleduje spoločenstvo, ako je uvedené v článku 130r zmluvy. Podľa čl. 1 písm.

1. a)Smernice č. 92/43/EHS ochrana znamená súbor opatrení vyžadovaných na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a populácií druhov divokej fauny a flóry v priaznivom stave, ako je definovaný v písm.
2. e)a písm. i). Podľa čl. 12 ods. 1 Smernice č. 92/43/EHS členské štáty prijmú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm.
3. a)v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:
4. a)všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode;
5. b)úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat, hibernácie a sťahovania;
6. c)úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec vo voľnej prírode;
7. d)poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych. Podľa čl. 13 ods. 1 písm.
8. a)Smernice č. 92/43/EHS členské štáty podniknú potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany druhov rastlín uvedených v prílohe IV písm.
9. b)a zakážu úmyselné trhanie, zber, rezanie, vykoreňovanie alebo ničenie takýchto rastlín v mieste ich prirodzeného výskytu. 5 5Sžp/95/2009 Podľa čl. 16 ods. 1 písm.
10. a)až
11. c)Smernice č. 92/43/EHS za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm.
12. a)a b):
13. a)v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov;
14. b)pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku;
15. c)v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie. Práve toto sú doplňujúce komunitárne dôvody, ktoré popri dôvodoch uvedených v rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 5 Sţp 41/2009 vymedzujú rámec argumentov, prečo je nutné priznať ţalobcovi ako organizácii zaloţenej za účelom ochrany ţivotného prostredia postavenie účastníka v správnom konaní, v ktorom bude mať danú príleţitosť meritórne poukazovať na to, či zákonné, resp. komunitárne podmienky na udelenie výnimky boli alebo neboli splnené. V prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem, nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (právo byť účastníkom správneho konania je upravené verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Oznámenie o vyhlásení rozsudku splnilo podmienky uvedené v § 156 ods. 3 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c 6 5Sžp/95/2009 ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať. O práve na náhradu trov súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 a 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p. Podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa. Podľa § 151 ods. 1 veta druhá a odsek 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia; ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.. Právna zástupkyňa ţalobcu počas súdneho konania navrhovala priznať náhradu trov 1. stupňového konania v sume 3.939,-- Sk (č. l. 48) a 2. stupňového konania v sume 71,92 € (č. l. 88) ako aj náhrady celého konania z 23.08.2011. Pri rozhodovaní o výške náhrady trov súdneho konania na základe ich vyčíslenia právnou zástupkyňou Najvyšší súd postupoval v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidí Najvyšší súd najmä v tom, ţe v prejednávanej veci ide o jedno z opakovaných konaní, ktoré sú minimálne skutkovo veľmi obdobné s totoţnou právnou otázkou týkajúcou sa právneho postavenia ţalobcu v predchádzajúcom správnom konaní. Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného ţalobcu, čo do rozsahu argumentov ako aj ich obsahu vrátane ich dopĺňania a spresňovania. Na druhej strane Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho konania prihliadol na povinnosť právnej zástupkyne riadne plniť procesné povinnosti ţalobcu najmä pri dodrţiavaní lehôt a pokynov súdu. 7 5Sžp/95/2009 Podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Po zváţení obidvoch hľadísk Najvyšší súd zníţil hore poţadovanú náhradu a v tomto prípade na základe hore uvedených právnych záverov priznal ţalobcovi náhradu trov celého konania vo výške 150 €. Priznaná suma, podľa mienky Najvyššieho súdu, pokrýva reálne náklady a zohľadňuje prínos právneho zastupovania v takýchto opakovaných veciach. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil svoje oprávnenie. Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde. Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil, a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. IV. ÚS 116/2011- 34 z 9. júna 2011 vyslovil porušenie práva účastníčky nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky svojvoľným postupom pri prerozdelení uţ pridelených vecí a následným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Svoj nález odôvodnil tým, ţe vo veci nepojednával senát v zloţení určenom v čase napadnutia veci a zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch v ţiadnom prípade neumoţňuje prerozdelenie uţ pridelených vecí, t. j. vecí pridelených síce referujúcemu sudcovi, ale súčasne aj ostatným členom senátu, do ktorého vec pôvodne napadla ako zákonným sudcom, do nového, v čase napadnutia veci existujúceho senátu, ktorého členom sa stal sudca, ktorému vec bola pôvodne pridelená, avšak ostatní členovia sa zmenili, iným spôsobom, neţ náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Na základe citovaného nálezu a právnych záverov v ňom uvedených poţiadal 08. augusta 2011 predseda konajúceho senátu vedeniu Správneho kolégia Najvyššieho súdu 8 5Sžp/95/2009 Slovenskej republiky o zosúladenie zloţenia senátu s nálezom ústavného súdu v zmysle Rozvrhu práce. Prípisom z 10.08.2011 vedenie správneho kolégia vyjadrilo názor, ţe v prípade zmeny Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2009 opatrením č. Spr. 162/2009-20 z 24.09.2009 sa nejednalo o prípad podľa § 51 ods. 4 písm.
16. b)zák. č. 757/2005 Z.z., o ktoré oprel svoje rozhodnutie Ústavný súd Slovenskej republiky, t. j. o zmenu v obsadení súdu sudcami. Ďalej poukázalo na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 390/2010-83 z 13.04.2011, ktorý zaujal v obdobnej veci opačný právny názor. Navyše sa odvolalo na závery porady Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dňa 09.08.2011, podľa ktorých sa predmetný nález Ústavného súdu vzťahuje iba na konkrétnu vec sp. zn. 2Cdo 47/2010. Vzhľadom na tieto závery a názory ako aj na aktuálne znenie Rozvrhu práce na rok 2011 rozhodol o prejednávanej veci senát v hore uvedenom zloţení. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 23. augusta 2011 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová