1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), zamietol ţalobu, 2 8Sžo/35/2013 ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SLV-PS-PK- 50/2012 zo dňa 16. mája 2012, ktorým tento
243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPC-ORSP-90-1/2012 zo dňa 23. januára 2012, ktorým bol
zákona mimo odvolacieho konania preskúmaný personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Veľkom Krtíši č. 26 zo dňa
3 písm. b/ a ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov mu započítavam dobu započítateľnej odbornej praxe v dĺžke 4 roky a 5 mesiacov. Tým doba započítateľnej odbornej praxe, získanej pred prijatím do služobného pomeru
písm. b/ a d / zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov predstavuje celkom 5 rokov, 4 mesiace a 23 dní.“ bol nahradený textom: „
3 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov mu započítavam dobu započítateľnej odbornej praxe -
písm. c/ v dĺžke 1 rok 5 mesiacov, -
písm. d/ v dĺžke 1 rok 2 mesiace. Tým doba započítateľnej odbornej praxe, získanej pred prijatím do služobného pomeru predstavuje celkom 2 roky a 5 mesiacov.“ na základe zistených skutočností zmenil tak, ţe v poslednom odseku jeho výrokovej časti prvú vetu: „
3 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov mu započítavam dobu započítateľnej odbornej praxe -
písm. c/ v dĺžke 1 rok 5 mesiacov, -
písm. d/ v dĺžke 1 rok 2 mesiace.“ 3 8Sžo/35/2013 nahradil vetou: „
3 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov mu započítavam dobu započítateľnej odbornej praxe -
písm. c/ v dĺžke 1 rok 5 mesiacov, -
písm. d/ v dĺžke 12 mesiacov.“ V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe na základe § 86 ods. 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. je potrebné konštatovať, ţe u ţalobcu sa nejedná o prax v odbore poţadovanej činnosti v zmysle § 86 ods. 3 písm. b/ cit. zákona. Ďalej uviedol, ţe ţalovaný vychádzajúc z § 86 ods. 3 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z., ktoré upravuje iba maximálny rozsah moţného započítania a to maximálne 2/3 v rámci usmernenia Sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, zhodnotil príslušníkom mestskej polície ich predchádzajúcu prax, maximálne vo výške 1/3 v prípade, ţe príslušník Policajného zboru vykonáva funkciu na útvare sluţby poriadkovej polície. Vo vzťahu k argumentom ţalobcu súvisiacim s jeho kvalifikáciou na výkon funkcie psovoda súd prvého stupňa uviedol, ţe s týmito nie je moţné sa stotoţniť, nakoľko na funkciu príslušníka mestskej polície – referenta, psovoda sa nevyţaduje okrem všeobecného vzdelania iné odborné vzdelanie, kým pre funkciu referent – psovod v sluţobnom pomere Policajného zboru sa vyţaduje absolvovanie základného policajného vzdelania na Strednej odbornej škole Policajného zboru, pričom aţ po získaní tohto vzdelania bol ţalobca povolaný na doškoľovací kurz psovodov v trvaní 10 týţdňov. Následne na základe takto nadobudnutého vzdelania mohol byť ustanovený do funkcie referent – psovod. Keďţe uvedené sa na vykonávanie zamestnanca mestskej polície nevyţaduje, mal krajský súd za to, ţe nie je moţné hovoriť o „obdobnej činnosti“. Námietku ţalobcu o nedostatočnom zabezpečení podkladov pre rozhodnutie krajský súd nepovaţoval za dôvodnú, nakoľko z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplýva, ţe ţalovaný mal k dispozícii osobný spis ţalobcu, ktorého obsahom sú všetky potrebné podklady týkajúce sa jeho predchádzajúceho zamestnania, ako aj súčasného sluţobného pomeru. Poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca bol pred prijatím do Policajného zboru v pozícii mestského policajta v pracovnom pomere zamestnanca mesta Veľký Krtíš, pričom z jeho 4 8Sžo/35/2013 pracovnej náplne vyplývalo, ţe vykonával činnosti zverené mestskej polícii príslušným zákonom, okrem činností vyplývajúcich všeobecne zo základných úloh mestskej polície. V súvislosti so sluţobným psom mal uloţené úlohy, a to vykonávať hliadkovú činnosť, zabezpečovať ustajnenie, chov, čistotu, výcvik a zdravotné ošetrenie psa, odchytávať túlavých psov a ustajniť ich v útulku pre zvieratá alebo u iného chovateľa zvierat. Následne dal súd prvého stupňa do pozornosti, ţe policajt vo funkcii referent – psovod sa zúčastňuje pátrania po čerstvej stope vo výjazdovej skupine, zúčastňuje sa zásahu v prípade narušenia technicky zabezpečených objektov, vykonáva obchôdzkovú sluţbu a zúčastňuje sa policajných akcií a opatrení, vykonáva individuálnu prípravu sluţobných psov a starostlivosť o nich, vykonáva pokračovací výcvik psovodov a pátracie akcie pri vyhľadávaní drog, výbušnín, zbraní, záchranárske práce, pátranie po nezvestných osobách a podobne. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zo dňa 16. mája 2012, č. SLV-PS-PK-50/2012 a rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 23. januára 2012, č. SPC-ORSP-90-1/2012 zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Krajskému súdu vyčítal, ţe dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko pri vydaní napadnutého rozsudku vychádzal len z porovnania popisu činnosti Policajného zboru a popisu práce mestskej polície, pričom nebral do úvahy funkciu psovoda mestskej polície, ktorú ţalobca na mestskej polícii vo Veľkom Krtíši vykonával od dňa 1. septembra 1996 na základe príslušných ustanovení zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“), ani podobnosť pracovných činností, ktoré policajt a príslušník obecnej polície ako psovod vykonáva
príslušných ustanovení zákona č. 171/1993 Z. z. a zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (ďalej len „zákon č. 564/1991 Zb.“). Rovnako tak súdu prvého stupňa vyčítal, ţe nesprávne právne posúdil vec, keď pre účely započítania odbornej praxe ţalobcu
3 zákona č. 73/1998 Z. z. v rozpore s § 86 ods. 4 cit. zákona povaţoval za rozhodujúce pre posúdenie činnosti ţalobcu vo funkcii psovod mestskej polície ako praxe v odbore poţadovanej činnosti dosiahnuté vzdelanie a nie vedomosti ţalobcu potrebné pre výkon funkcie psovod mestskej polície a funkcie referent – psovod Policajného zboru. Zároveň namietal nesprávnosť tvrdenia krajského súdu, ţe ţalobca nemal potrebné vedomosti na výkon funkcie referent – psovod, nakoľko na výkon funkcie psovod mestskej 5 8Sžo/35/2013 polície Veľký Krtíš sa nevyţaduje okrem všeobecného vzdelania iné odborné vzdelanie, kým pre výkon funkcie referent – psovod Policajného zboru sa vyţaduje absolvovanie základného policajného vzdelania na Strednej odbornej škole Policajného zboru. V nadväznosti na uvedené poukázal na znenie § 86 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., v zmysle ktorého praxou v odbore poţadovanej činnosti je aj činnosť, na ktorú sú potrebné „vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania ako na výkon poţadovanej pracovnej činnosti.“. Preto namietal, ţe cit. zákon započítanie odbornej praxe získanej pred prijatím do sluţobného pomeru nepodmieňuje dosiahnutím rovnakého, resp. obdobného stupňa vzdelania, ako je vzdelanie potrebné pre výkon poţadovanej pracovnej činnosti, keďţe výslovne vyţaduje iba vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania ako na výkon poţadovanej pracovnej činnosti. Poukazujúc na ustanovenia § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z. z. v porovnaní s § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 564/1991 Zb. uviedol, ţe ako na výkon referenta – psovoda Policajného zboru, tak aj na výkon psovoda mestskej polície sú potrebné rovnaké, resp. obdobné vedomosti a zručnosti. Súčasne doplnil, ţe uţ samotná profesionálna práca so psom bez ohľadu na to, či je vykonávaná policajtom, príslušníkom obecnej polície alebo treťou osobou, vyţaduje určité špecifické predpoklady, znalosti a zručnosti, a to napr. schopnosť vybudovať si u psa rešpekt, schopnosť zabezpečiť a viesť výcvik psa, ovládanie postupov výcviku psa, zabezpečenie riadnej starostlivosti o psa, poskytnutie prvej pomoci psovi a osobe zranenej psom a pod. Zdôraznil, ţe z výkonu funkcie psovoda mestskej polície zo strany ţalobcu, ako aj z dôkazov, ktoré ţalobca predloţil v konaní vo veci vyplýva, ţe vyššie uvedené vedomosti ţalobca z väčšej časti nadobudol ešte pred prijatím do sluţobného pomeru Policajného zboru, avšak z dôvodu potreby určitých špecifických vedomostí pre výkon funkcie referent – psovod Policajného zboru súvisiacich s väčším rozsahom moţností pouţitia sluţobného psa ţalobcom ako policajtom, ako aj úloh zverených ţalobcovi v súvislosti s predmetnou funkciou, musel absolvovať doškoľovací kurz. Súdu prvého stupňa, ako aj ţalovanému zhodne vyčítal, ţe vo svojich rozhodnutiach len skonštatovali, ţe nakoľko ţalobca nemal dosiahnuté vzdelanie potrebné na výkon funkcie referent – psovod Policajného zboru, nemohol v minulosti disponovať vedomosťami potrebnými na výkon predmetnej funkcie. Súčasne dodávajúc, ţe krajský súd vôbec nevzal do úvahy dôkazy predloţené ţalobcom v konaní vo veci, ktorými ţalobca preukazoval, ţe uţ v čase jeho prijatia do sluţobného pomeru v Policajnom zbore, a teda ešte pred jeho zaradením na funkciu referent – psovod, ţalobca disponoval vedomosťami potrebnými pre prácu so sluţobným psom. 6 8Sžo/35/2013 Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Prvostupňové rozhodnutie povaţoval za súladné s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, ţe odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je v dostatočnom rozsahu odôvodnené a prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. Mal za to, ţe ţalobca v podanom odvolaní neuvádza ţiadne nové skutočnosti. V tejto súvislosti sa pridrţal svojho stanoviska č. SLV-PS-S- 254/2012 zo dňa 6. septembra 2012, vysloveného v písomnom vyjadrení k podanej ţalobe. Ţalovaný ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorej úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda ţe správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (napr. uznesenie ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. augusta 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 7 8Sžo/35/2013 Správne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Keďţe súd nie je oprávnený rozhodnúť vo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny (ale aj skutkový) stav v čase rozhodovania správneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta prvá O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je zaloţený i na zistení vady v procesnom postupe alebo rozhodnutí (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená, znamená to, ţe správnym orgánom pouţitý procesný postup, zistenie skutkového stavu a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu sú zákonné. Ak takáto vada zistená je, súd v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. vţdy skúma, či táto vada mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
1 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtovi v stálej štátnej sluţbe patrí za dobu štátnej sluţby prídavok za výsluhu rokov určený percentuálnym podielom z funkčného platu odstupňovaný
dĺţky započítanej odbornej praxe.
3 zákona č. 73/1998 Z. z. do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov sa policajtovi započítava, ak ďalej nie je ustanovené inak, doba
osobitných predpisov, g) štúdia študijného programu tretieho stupňa v rozsahu zodpovedajúcom miere vyuţitia štúdia na úspešný výkon poţadovanej sluţobnej činnosti.
4 zákona č. 73/1998 Z. z. praxou v odbore poţadovanej pracovnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie výkon rovnakej alebo obdobnej ako poţadovanej pracovnej činnosti alebo výkon pracovných činností, na ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania ako na výkon poţadovanej pracovnej činnosti.
3 zákona č. 73/1998 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
názoru odvolacieho súdu ţalovaný správny orgán v preskúmavanej veci nepostupoval dôsledne v intenciách citovaných právnych noriem a jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za skutkovo podloţené a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto nerozhodol v danej veci vecne správne, keď ţalobu zamietol. Ţalovaný rozhodnutím č. SLV-PS-PK-50/2012 zo dňa 16. mája 2012 zmenil rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPC-ORSP-90-1/2012 zo dňa 23. januára 2012, ktorým bol
73/1998 Z. z. mimo odvolacieho konania preskúmaný personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Veľkom Krtíši č. 26 zo dňa 1. júna 2010 vo veci započítania doby započítateľnej odbornej praxe. Ţalovaný a rovnako krajský súd v napadnutom rozhodnutí, okrem iného konštatovali, ţe k zhodnoteniu, či v prípade pracovnej činnosti, ktorú vykonával ţalobca vo funkcii príslušníka mestskej polície a ako psovod skupiny sluţobnej kynológie odboru poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru, ide o rovnakú alebo obdobnú ako poţadovanú pracovnú činnosť, uviedli, ţe ţalobca v pozícii mestského policajta bol 9 8Sžo/35/2013 v pracovnom pomere zamestnanca mesta Veľký Krtíš, pričom z jeho pracovnej náplne bolo zistené, ţe okrem činností vyplývajúcich všeobecne zo základných úloh mestskej polície, mal v súvislosti so sluţobným psom uloţené len čiastkové okrajové úlohy a to vykonávať hliadkovú činnosť, zabezpečovať ustajnenie, chov, čistotu, výcvik a zdravotné ošetrenie psa, odchytávať túlavých psov a ustajniť ich v koterci, útulku pre zvieratá alebo u iného chovateľa zvierat. Rovnako tak konštatovali, ţe v sluţobnom pomere príslušníka Policajného zboru ustanoveného vo funkcii referent – psovod plní ţalobca
popisu sluţobnej činnosti zo dňa 15. júna 2010 sluţobné úlohy súvisiace so zabezpečovaním efektívneho vyuţívania sluţobných psov vo výkone sluţby, zúčastňuje sa pátrania po čerstvej stope vo výjazdovej skupine, zúčastňuje sa zásahu v prípade narušenia techniky zabezpečených objektov, vykonáva obchôdzkovú sluţbu a zúčastňuje sa policajných akcií a opatrení, vykonáva individuálnu prípravu sluţobných psov a starostlivosť o nich, vykonáva pokračovací výcvik psovodov a pátracie akcie pri vyhľadávaní drog, výbušnín, zbraní, záchranných prácach, pátraní po nezvestných osobách a podobne. Na základe uvedeného dospeli k záveru, ţe z porovnania popisu sluţobnej činnosti a pracovnej náplne je zrejmé, ţe sa v ţiadnom prípade nemôţe jednať o rovnaké, ani obdobné pracovné činnosti, preto aj prax získaná vo funkcii mestského policajta sa v Policajnom zbore všeobecne zhodnocuje len čiastočne v súlade s § 86 ods. 3 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. Dodávajúc, ţe v tejto súvislosti boli nadriadení metodicky usmernení Sekciou personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, aby príslušníkom Policajného zboru bola prax príslušníka mestskej polície zhodnotená maximálne vo výške 1/3 a to iba v prípade, ţe príslušník Policajného zboru bude vykonávať funkciu na útvare sluţby poriadkovej polície. Z hľadiska poţiadavky na potrebu vzdelania uviedli, ţe na funkciu príslušníka mestskej polície sa nevyţaduje okrem všeobecného vzdelania iné odborné vzdelanie, kým pre vykonávanie funkcie referent – psovod v sluţobnom pomere príslušníka Policajného zboru je potrebné aj príslušné policajné vzdelanie. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu v danej veci postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, ţe nie je moţné stotoţniť sa s názorom ţalovaného, ţe prvostupňový orgán pred vydaním napadnutého rozhodnutia dôkladne posúdil všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech odvolateľa, teda ţe tento bez akýchkoľvek pochybností zhodnotil, či ide o rovnakú alebo obdobnú ako poţadovanú pracovnú činnosť. 10 8Sžo/35/2013 Ţalovaný rozhodol o započítaní odbornej praxe získanej pred prijatím do sluţobného pomeru
ustanovenia § 86 ods. 3 písm. c/ a d/ v spojitosti s § 86 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. Pre určenie praxe v odbore poţadovanej pracovnej činnosti ustanovenie § 86 ods. 4 ustanovuje alternatívne splnenie nasledovných podmienok: 1/ výkon rovnakej alebo obdobnej ako poţadovanej pracovnej činnosti alebo 2/ výkon pracovných činností, na ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania ako na výkon poţadovanej pracovnej činnosti. Pre naplnenie zákonnej definície praxe v odbore poţadovanej pracovnej činnosti
4 zákona č. 73/1998 Z. z. postačuje alternatívne splnenie ustanovených podmienok, a to, buď výkon rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej pracovnej činnosti alebo výkon pracovných činností, na ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania ako na výkon požadovanej pracovnej činnosti. Tvrdenie ţalovaného, ţe z porovnania popisu sluţobnej činnosti a pracovnej náplne je zrejmé, ţe sa v ţiadnom prípade nemôţe jednať o rovnaké, ani obdobné pracovné činnosti,
názoru odvolacieho súdu nie je moţné povaţovať za súladné s poţiadavkami na odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko preskúmavané rozhodnutie ţalovaného neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Odôvodnenie správneho rozhodnutia musí smerovať ku konkrétnym okolnostiam zisteným v jednotlivom prípade. Nemoţno za súladné s § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. povaţovať odôvodnenie obsahujúce len všeobecnú konštatáciu, ţe z porovnania popisu sluţobnej činnosti a pracovnej náplne je zrejmé, ţe sa v ţiadnom prípade nemôţe jednať o rovnaké, ani obdobné pracovné činnosti bez podrobnejšieho vymedzenia dôvodov. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom treba pripomenúť, ţe Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je zaloţený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemoţno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vţdy na ťarchu tvorcu právnej normy. Tak, napr. v náleze sp. zn. PL. ÚS 67/07 zo dňa 6. februára 2008 ústavný súd judikoval, ţe ,,princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného 11 8Sžo/35/2013 čl. 1 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 48/97, PL. ÚS 37/99, PL. ÚS 49/03, PL. ÚS 25/00, PL. ÚS 1/04, PL. ÚS 6/04 atď.)“. Ústavný súd v súvislosti s princípom právnej istoty vo svojej judikatúre uţ viackrát uviedol, ţe „s jeho uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem (PL. ÚS 15/98 tiež napr. PL. ÚS 1/04, alebo PL. ÚS 8/04)“. Taktieţ v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 102/2011 uverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR č. 6/2011 str. 65) nejasné a neurčité právne normy nemoţno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy - účastníka správneho konania, ale vţdy na ťarchu tvorcu právnej normy. Ani v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 72/2010 (č. R 58/2010) v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umoţňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, moţno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiţ neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07). V nadväznosti na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné dať do pozornosti, ţe v zákone č. 73/1998 Z. z. zákonodarca nedefinuje, čo pokladá za obdobnú pracovnú činnosť, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je moţné povaţovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby
vlastnej úvahy v kaţdom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení, či sa v prejednávanej veci jedná o obdobnú pracovnú činnosť nevymedzuje, z akých hľadísk mal správny orgán vychádzať, teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v kaţdom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môţe pri skúmaní charakteru pracovných činností prihliadnuť na podobnosť a súčasne odlišnosť niektorých ich stránok. Teda úlohou správneho orgánu je v takomto 12 8Sžo/35/2013 prípade skúmať spoločné a odlišné znaky pracovnej náplne, význam vykonávaných činností, predpoklady na ich vykonávanie a ich obtiaţnosť a zároveň vyjadriť, či s ohľadom na zistenú mieru podobnosti zohľadniac v celkovom kontexte zistené skutočnosti, ide v danom prípade o obdobnú pracovnú činnosť. Odvolací súd súčasne dodáva, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe v prejednávanej veci pre naplnenie zákonnej definície praxe v odbore poţadovanej pracovnej činnosti
4 zákona č. 73/1998 Z. z. postačuje alternatívne splnenie ustanovených podmienok, nemá konštatovanie ţalovaného o potrebe iného odborného vzdelania na výkon funkcie referent – psovod v sluţobnom pomere príslušníka Policajného zboru vplyv na záver odvolacieho súdu o nevyhnutnom naplnení poţiadavky jasného a zrozumiteľného odôvodnenia splnenia, či nesplnenia ostatného zákonného predpokladu. Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť
3 O.s.p. tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. SLV-PS-PK-50/2012 zo dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.