poloţky 26 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Pred uloţením tejto povinnosti Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 18.10.2012 vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril a upresnil, či vznáša námietku zaujatosti sudcov, kedy je potrebné zaplatiť súdny poplatok, v sume 66,- eur, alebo ţiada prikázať vec inému súdu z dôvodu vhodnosti
2 O.s.p., kedy je potrebné zaplatiť súdny poplatok v sume 16,50 eur. Podaním zo dňa 2.11.2012 navrhovateľ na výzvu súdu oznámil, ţe sudcovia nemôţu konať vo veci, z prejednania veci sú vylúčení, keďţe majú pomer k veci, k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí
a preto má súd postupovať
1 O.s.p. v spojení s § 12 ods. 3 O.s.p., 2 8 Cdo 72/2013 a preto ţiadal spis predloţiť príslušnému krajskému súdu na rozhodnutie
uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Bratislave na základe podaného odvolania navrhovateľa, ktorý nesúhlasil s uloţením poplatkovej povinnosti, uznesením zo dňa 31. júla 2013, sp. zn. 5 Co 264/2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a nestotoţnil sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa, ktorý tvrdil, ţe nie je povinný zaplatiť súdny poplatok.
názoru odvolacieho súdu, navrhovateľ podal návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti a preto je správne rozhodnutie okresného súdu, ktorým mu bola uloţená povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 16,50 eur. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorý jeho prípustnosť odôvodňoval v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. e/ O.s.p. tým, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, keďţe navrhovateľ nepodal námietku zaujatosti a v podanom odvolaní výslovne uviedol, ţe jeho podanie nepredstavuje námietku zaujatosti
f/ O.s.p. tým, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a aj v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p., ţe rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil ako aj uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré je postihnuté rovnakými vadami a aby vec vrátil na ďalšie konanie. V podanom dovolaní navrhovateľ namietal, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým, keď právnu podstatu napadnutého uznesenia odvolací súd zaloţil na nesprávnom posúdení návrhu, ako návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti
2 O.s.p. a za tento návrh okresný súd nesprávne navrhovateľovi vyrubil súdny poplatok
poloţky číslo 26 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch. Navrhovateľ tvrdil, ţe jeho podanie nie je návrhom na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, pretoţe v návrhu len konštatuje zaujatosť všetkých sudcov bez uvedenia ich konkrétneho mena. Preto neexistujúci návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti nie je moţné spoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôţe existovať poplatková povinnosť. V danej veci nebol podaný návrh na začatie konania o námietke zaujatosti a preto je odôvodnená prípustnosť dovolania
e/ O.s.p. 3 8 Cdo 72/2013 Okrem toho nerozlíšenie, medzi návrhom z dôvodu vhodnosti a návrhom z dôvodu nutnosti v prejednávanej veci, má zásadný význam a spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR v danej otázke, ktorá sa ustálila v tom, ţe vydanie prekvapivého rozhodnutia je potrebné kvalifikovať ako procesný postup, ktorým súd odníma účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom. Za danej situácie nemohol racionálne predpokladať, ţe odvolací súd bude postupovať v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a Zákona o súdnych poplatkoch, ako aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ţe o odvolaní rozhodne iným spôsobom ako zrušením napadnutého rozhodnutia, pre ktorého vydanie neexistovali dôvody (§ 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.), čo je potrebné kvalifikovať ako odňatie moţnosti konať pred súdom ako aj nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom absentuje náleţité odôvodnenie zaujatého právneho názoru, v súvislosti s otázkou, prečo rozhodol o odvolaní odlišne od ustáleného právneho názoru obsiahnutého v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V dovolaní ďalej namietal, ţe všetky úkony, ktoré boli zo strany prvostupňového súdu vykonané, predstavujú úkony vykonané vylúčeným sudcom, čo zakladá dôvod dovolania
g/ O.s.p., pretoţe existujú objektívne dôvody, pre ktoré sú všetci sudcovia Okresného súdu Malacky vylúčení a vec má byť postúpená inému okresnému súdu. Dovolateľ v tej súvislosti tvrdil, ţe nepodal námietku zaujatosti, len oboznámil súd so skutočnosťami, ktoré vylúčenie sudcov odôvodňujú, pričom má byť uskutočnený postup
Navrhovateľ v podanom dovolaní zároveň ţiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia, pretoţe reálne hrozí značný zásah do jeho základných práv, najmä práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR) a práva na pokojné uţívanie majetku (čl. 1 protokolu č. l Dohovoru) a to nelegálnym zníţením jeho majetku pri vymáhaní bezpredmetnej a neopodstatnenej justičnej pohľadávky. Odporca sa k podanému dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon pripúšťa dovolanie. 4 8 Cdo 72/2013 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 Občianskeho súdneho poriadku. Dovolací súd zistil, ţe prípustnosť dovolania
v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Nejde o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Prípustnosť dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ d/ O.s.p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolacia námietka o vade konania spočívajúcej v nedostatku návrhu na začatie konania, bola zjavne nedôvodná a nenáleţitá. Z odôvodnenia tejto vady je zrejmé, 5 8 Cdo 72/2013 ţe dovolateľ v skutočnosti namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 41 ods. 2 O.s.p. v otázke správneho posúdenia obsahu podaného návrhu a tvrdil, ţe obsahom návrhu nebola aj námietka zaujatosti. V súvislosti s namietanou vadou konania vyplývajúcou z§ 237 písm. e/ O.s.p. je potrebné uviesť, ţe toto ustanovenie musí byť interpretované v súvislosti s ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p.,
ktorého sa konanie zásadne začína na návrh. Bez návrhu môţe súd začať konanie iba v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon. Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ súd zistí tento nedostatok v priebehu konania, konanie zastaví.
1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie, alebo keď bolo vydané uznesenie,
ktorého sa konanie začína bez návrhu. V prejednávanej veci bolo konanie začaté dňom 27.9.2012, keď došiel súdu (Okresnému súdu Malacky) návrh na začatie konania zo dňa 17.9.2012. Ak konanie prebehlo napriek nedostatku návrhu na jeho začatie, hoci ten bol potrebný, zakladá táto skutočnosť zmätočnosť celého konania a dovolací dôvod
e/ O.s.p. V predmetnej veci vzhľadom na podanie návrhu na začatie konania zo dňa 17.9.2012, ktorý došiel súdu dňa 27.9.2012, nebolo dôvodné tvrdenie dovolateľa o existencii vady
e/ O.s.p., ţe sa nepodal návrh na začatie konania. Od návrhu (ţaloby) ako podmienky konania treba odlišovať vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania. Vznesenie takejto námietky nie je podmienkou konania, ale procesným právom účastníka konania. So vznesením námietky zaujatosti zákon priamo ani nepriamo nespája účinok začatia konania. Prípadné nesprávne posúdenie prejavu vôle účastníka konania v tom smere, či chcel alebo nechcel vzniesť námietku zaujatosti, sa nijako nedotýka vady vyplývajúcej z uvedeného ustanovenia, ktorého účelom je moţnosť odstrániť v dovolacom konaní zmätočnosť konania, v ktorom sa rozhodlo o právach a povinnostiach účastníkov bez toho, aby konanie vôbec začalo. Rovnako zákon nespája účinok začatia konania ani s procesným návrhom účastníka konania na prikázanie veci inému (konkrétnemu súdu) z dôvodu vhodnosti (§ 12 ods. 2 O.s.p.). V tomto prípade ide o delegáciu vhodnú, bez toho, aby museli byť sudcovia vylúčení a vhodnosťou treba rozumieť iba hľadisko hospodárnosti konania. V občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním ţaloby (§ 79 veta prvá O.s.p.), súd spravidla rozhoduje o viacerých otázkach významných pre konanie, nerozhoduje o nich ale v nejakom samostatnom konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom, preto aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola 6 8 Cdo 72/2013 podaná), alebo o povinnosti účastníka zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd v pôvodnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania v predmetnej veci. Dovolací súd preto zastáva názor, ţe je neopodstatnená námietka dovolateľa o existencii vady v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p., pretoţe o namietanú neexistenciu návrhu na začatie konania ide len vtedy, keď sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný (rovnaký názor uţ vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach, napr. sp. zn. 3 Cdo 90/2013, sp. zn. 3 Cdo 186/2006, sp. zn. 3 Cdo 136/
tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci zaloţil zodpovednosť odporcu za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Neopodstatnená je preto aj námietka dovolateľa
g/ O.s.p. 7 8 Cdo 72/2013 Dovolateľ ďalej namietal odňatie moţnosti konať pred súdom, v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
názoru dovolateľa, ak odvolací súd preskúmaval rozhodnutie okresného súdu, ktorým bol uloţený súdny poplatok za návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, ktorý on nepodal a odvolací súd sa nezaoberal tvrdenou námietkou zaujatosti sudcov i napriek tomu, ţe práve na tento rozdiel vo svojich podaniach opakovane poukazoval, tak práve nerozlíšenie medzi vhodnosťou a nutnosťou má preto zásadný význam a spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania tie jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môţu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia, ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti (záhlavia, výroku, odôvodnenia). Zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môţe byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti (arbitrámosti). Vydanie zmätočného rozhodnutia nemá svoje právne opodstatnenie najmä z hľadiska Ústavou Slovenskej republiky zaručeného práva účastníka na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04).
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote 8 8 Cdo 72/2013 prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náleţitosti (§ 157 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. a § 169 ods. 1 O.s.p.) s dôrazom na zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad dôvodov rozhodnutia (skutkových aj právnych) s jeho výrokom. Ţiadna z obsahových náleţitostí rozhodnutia nie je samoúčelná, ale plní dôleţitú funkciu. Obsah odôvodnenia je určujúci pre posúdenie správnosti rozhodnutia, pretoţe len správne a presvedčivé rozhodnutie dáva záruku, ţe súdna ochrana bola poskytnutá zákonom predpísaným spôsobom. Odvolací súd sa musí v dôvodoch svojho rozhodnutia náleţité vysporiadať aj s námietkami odvolania, smerujúcimi proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Teda v odôvodnení rozhodnutia musí súd uviesť jasné a jednoznačné dôvody, na základe ktorých je zaloţené, lebo len takéto odôvodnenie tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Aj ústavný súd
konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) tieţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je tieţ právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na otázky relevantné vo vzťahu k predmetu súdnej ochrany. Dovolateľ tvrdil, ţe jeho podanie nie je návrhom na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti a preto mu nevznikla poplatková povinnosť v sume 16,50 eur, ktorú mu nesprávne uloţil prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom. Odvolací súd mu preto svojim postupom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. odňal moţnosť konať pred súdom. 9 8 Cdo 72/2013
1 prvá veta O.s.p. konanie sa začína na návrh.
1 veta prvá a druhá O.s.p. podanie moţno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Pri uplatňovaní práva účastníka v občianskom súdnom konaní zákon stanovuje, kedy je účastník povinný uhradiť súdny poplatok, čo je podmienkou pri uplatnení jeho práva v konaní pred súdom. Ústavná zásada vyjadrená v článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorej dane a poplatky moţno ukladať zákonom, alebo na základe zákona, sa premieta do § 1 zákona o súdnych poplatkoch.
1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších podpisov, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Ustanovenie § 1 a § 5 uvedeného zákona pri pouţití termínu „návrh“ vychádza z predpokladu, ţe podanie účastníka, ktoré je
obsahu návrhom na začatie konania, obsahuje všetky zákonom ustanovené náleţitosti návrhu, ktoré umoţňujú súdu jeho prejednanie a meritórne rozhodnutie o ňom. Vznik poplatkovej povinnosti predpokladá podanie návrhu (§ 79 O.s.p.). Ak však toto podanie nemá potrebné náleţitosti, resp. nemoţno zistiť, čo je jeho obsahom, za takéto podanie sa súdny poplatok nevyberá, keďţe tu chýba spôsobilý návrh na vykonanie poplatkového úkonu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
1 písm. a/ tohto zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu a v sadzobníku za takéto neúplné podanie nie je súdny poplatok uvedený. Súd preto môţe vyzvať poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, len ak má všetky náleţitosti návrhu na začatie konania. Pre doplnenie treba poukázať 10 8 Cdo 72/2013 na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 104/1998
ktorého bez spôsobilého návrhu na začatie konania je kaţdé rozhodnutie súdu o vyrubení súdneho poplatku predčasné. V predmetnej veci navrhovateľ v podanom návrhu (ţalobe) uviedol: „Ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi ţalobcom a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor. Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Malacky by porušilo právo ţalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretoţe
rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Ţalobca preto v zmysle ust. § 12 O.s.p. ţiada, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretoţe sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Malacky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.“ Okresný súd následne vyzval navrhovateľa uznesením zo dňa 8.10.2012, aby sa vyjadril, či vznáša námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Okresného súdu Malacky, alebo ţiadal prikázať vec inému súdu z dôvodu vhodnosti. Navrhovateľ zaslal podaním zo dňa 2.11.2012 okresnému súdu odpoveď na výzvu zo dňa 8.10.2012, v ktorej uviedol, ţe v návrhu poukázal na to, ţe inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôţe vo veci konať, pretoţe jeho sudcovia sú vylúčení z prejednania veci, keďţe majú pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda zaujatí (§ 14 O.s.p.), ale on nepodal námietku zaujatosti
1 O.s.p. Navrhovateľ poukázal na to, ţe okresný súd má preto sám postupovať zákonným spôsobom a
1 O.s.p. v spojení s § 12 ods. 3 O.s.p. poţiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Zdôraznil, ţe vo veci nejde o vhodnosť, ale o nutnosť. Vec musí byť prikázaná inému súdu preto, aby konanie bolo spravodlivé a vo veci samej aby rozhodoval nestranný zákonný sudca. Z vyjadrenia navrhovateľa preto nevyplýva, ţe ţiadal prikázať vec inému súdu z dôvodu vhodnosti.
2 O.s.p. vec moţno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej 11 8 Cdo 72/2013 republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môţu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, ţe vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vţdy výnimočný charakter. S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôleţité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách, pričom na pomery účastníka, ktorý delegáciu navrhuje, moţno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatných účastníkov konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných účastníkov konania. Pritom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie veci. Dôvody vhodnosti pre prikázanie veci inému súdu sú také okolnosti, ktoré umoţnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným ako príslušným súdom.
poloţky číslo 26 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, z návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, sa platí súdny poplatok v sume 16,50 eur. Zo spisu vyplýva, ţe okresný súd i napriek tomu, ţe navrhovateľ v odpovedi zo dňa 2.11.2012 (na výzvu súdu uznesením zo dňa 18.10.2012) oznámil súdu, ţe nejde o „vhodnosť“ v súvislosti s navrhovaným prikázaním veci, vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na prikázanie veci z dôvodu v hodnosti (§12 ods. 2 O.s.p.) a preto postup okresného súdu nebol správny. Navrhovateľ napadol uznesenie okresného súdu odvolaním, v ktorom znovu tvrdil, ţe on nepodal návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti a ţiadal napadnuté uznesenie zrušiť, pretoţe je neopodstatnené a bez právneho významu, keď nebol dôvod pre postup
poloţky 26 Sadzobníka súdnych poplatkov k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra 12 8 Cdo 72/2013 trestov v znení neskorších predpisov a pre uloţenie povinnosti zaplatiť sumu 16,50 eur ako súdny poplatok
výzvy súdu. Zo spisu tieţ vyplýva, ţe odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania navrhovateľa a dospel k záveru, ţe navrhovateľ v návrhu ţiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, pretoţe sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Malacky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania.
odvolacieho súdu to znamená, ţe navrhovateľ sa domáhal, aby vec bola prikázaná inému súdu toho istého stupňa a preto navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť v zmysle poloţky číslo 26 Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 16,50 eur. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil. Vychádzajúc z uvedeného je odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu zmätočné a nepreskúmateľné, súd prvého stupňa a tieţ aj odvolací súd nesprávne rozhodli o poplatkovej povinnosti za návrh, ktorý vo veci doteraz nebol podaný a obsah spisu tomu ani nenasvedčuje, pričom okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti aj potom, keď sa opakovane navrhovateľ na výzvu súdu vyjadril, ţe on takýto návrh nepodal a ani neţiada prikázať vec z dôvodu vhodnosti inému súdu. Odvolací súd preto svojim postupom porušil právo dovolateľa na spravodlivé súdne konanie, čím mu odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a rovnakého pochybenia sa dopustil aj okresný súd. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, na základe akých skutkových a právnych zistení dospel k záveru, zhodnému so súdom prvého stupňa, ţe navrhovateľ podal návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti a ţe z tohto návrhu mu vznikla poplatková povinnosť a tieţ z akého dôvodu odmietol tvrdenie navrhovateľa, ţe on takýto návrh nepodal. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné k tomu uviesť, ţe všeobecný súd musí vykladať a pouţívať ustanovenia zákona v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Pri svojom rozhodovaní súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.). Občianske súdne konanie sa musí v kaţdom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúţiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 O.s.p.). Pri výklade a uplatňovaní zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov treba postupovať tak, 13 8 Cdo 72/2013 aby boli v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 ústavy). Preto nie je moţné ani Zákon o súdnych poplatkoch (zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavnoprocesného princípu právnej ochrany pred súdmi, kde platí rovnosť všetkých účastníkov konania. Výklad a pouţívanie jednotlivých ustanovení zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, vrátane súvisiacich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Práve všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za aplikáciu a výklad zákonov, ale aj za dodrţiavanie práv a slobôd vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky alebo Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, ţe dovolateľ oprávnene tvrdil, ţe uznesenie odvolacieho súdu je zmätočné a nepreskúmateľné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie Krajského súdu v Bratislave ako aj uznesenie Okresného súdu Malacky zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.) Okresnému súdu Malacky. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný . V Bratislave 26. augusta 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.