ktorého dlţník (zloţiteľ – pozn. dovolacieho súdu) je povinný na popreté pohľadávky plniť v zmysle § 158 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a § 185f O.s.p. Príjemca si uplatnil pohľadávku vo výške 17.974.959,80 Sk, ktorú 22. mája 2008 poprel správca JUDr. V.. Príjemca podal ţalobu o určenie popretej pohľadávky a zloţiteľ je povinný v zmysle zákona o reštrukturalizácii plniť popretú pohľadávku
schváleného a potvrdeného Reštrukturalizačného plánu vo výške 490.220,- Sk (16.272,32 Eur). 2 4 Cdo 279/2013 Zloţiteľ podaním z
rozhodnutia súdu, bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia súdu. Uviedol, ţe v tomto prípade nie je oprávnenou osobou na vydanie predmetu úschovy zloţiteľ, preto jeho ţiadosť zamietol. Na odvolanie zloţiteľa, Krajský súd v Ţiline uznesením z 30. októbra 2012 č.k. 9 CoD 17/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
1, 2 O.s.p. potvrdil. Uviedol, ţe pokiaľ ide o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, sa v celom rozsahu stotoţňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia. Pokiaľ išlo o námietku odvolateľa týkajúcu sa nevykonateľnosti rozsudku Okresného súdu v Ţiline sp. zn. 5 Cbi 28/2008 z 27. októbra 2010 uviedol, ţe na túto okolnosť nemohol prihliadnuť, pretoţe toto rozhodnutie súd vydal v súlade s ustanovením § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácii s tým, ţe vo výroku v zmysle tohto zákona je súd povinný určiť právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky. Keďţe uvedeným rozhodnutím bola určená pravosť a nespornosť pohľadávky vo výške 17.974.959,80 Sk a za účelom uspokojenia tejto pohľadávky zloţiteľ zloţil finančné prostriedky 16.272,32 Eur, súd prvého stupňa postupoval správne, keď návrh zloţiteľa na vydanie predmetu úschovy zamietol. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie zloţiteľ a navrhol obe uznesenia súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Ţilina na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť z ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Podrobne zopakoval dôvody uvádzané 3 4 Cdo 279/2013 vo svojom odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa, dôvody pre ktoré povaţuje rozsudok Okresného súdu Ţilina sp. zn. 5 Cbi 28/2008 za nevykonateľný, brániaci uvoľneniu finančných prostriedkov z úschovy v prospech veriteľa. Namietol, ţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil v otázke spôsobu a podmienok vydania predmetu úschovy, s ktorým posúdením sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil a preto aj záver uznesenia odvolacieho súdu týkajúci sa uvoľnenia plnenia z úschovy je nesprávny. Odvolací súd vydal predmetné rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a uznesenie odvolacieho súdu mu bolo doručené viac ako tri mesiace po jeho vydaní, čím mu bola takýmto postupom odňatá moţnosť konať pred súdom. Nesprávna interpretácia výroku rozsudku sp. zn. 5 Cbi 28/2008 vyjadrená v závere odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, predstavuje vadu konania, výsledkom ktorej je nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je riadne odôvodnené a to vo vzťahu k podstatnej námietke a argumentácii zloţiteľa. Okrem toho rozhodnutia oboch súdov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré má za následok nesprávne rozhodnutie a nevydanie predmetu plnenia zloţiteľovi. Namietol tzv. inú (bliţšie nešpecifikovanú) vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Príjemca vo vyjadrení k dovolaniu zloţiteľa uviedol, ţe tvrdenie zloţiteľa týkajúce sa nevykonateľnosti rozsudku sp. zn. 5 Cbi 28/2008 neobstojí, pretoţe sám dlţník ako uloţiteľ na jeho základe plnil do súdnej úschovy, pričom toto rozhodnutie nie je predmetom tohto konania. Nestotoţnil sa s námietkou týkajúcou sa odňatia moţnosti konať pred súdom a tieţ s námietkou týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Navrhol preto dovolanie v celom rozsahu zamietnuť nepovaţujúc ho za dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade so zákonom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný 4 4 Cdo 279/2013 prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré dovolateľ napadol dovolaním, nemá znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Dovolanie dovolateľa preto
ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nie je prípustné. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená. 5 4 Cdo 279/2013 So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe súdy pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a dovolateľovi neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. Odňatie moţnosti pred súdom konať nemoţno vidieť ani v právnych záveroch, na ktorých zaloţili súdy svoje rozhodnutia. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania
f/ O.s.p., pretoţe právnym posudzovaním veci súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. 6 4 Cdo 279/2013 V danom prípade dovolateľ namietal, ţe odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a predmetné rozhodnutie mu bolo doručené viac ako tri mesiace po rozhodnutí súdu.
1 O.s.p. v znení platnom do 31. decembra 2012, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
ods. 2 cit. ustanovenia, v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe na prejednanie odvolania nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie, pretoţe nešlo o ţiaden z prípadov uvedených v ustanovení § 214 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní poukazuje na prieťahy v konaní pred odvolacím súdom (spočívajúce v doručení mu uznesenia odvolacieho súdu s odstupom troch mesiacov po rozhodnutí), dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe prieťahy v konaní nie sú judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţované za dôvod, ktorý by zakladal procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2005). Tvrdenie dovolateľa, ţe v konaní došlo k prieťahom [i keby bolo opodstatnené (pozn.: dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal)], sa netýka okolnosti spôsobilej zaloţiť prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal s poukazom na § 237 písm. f/ O.s.p. nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje 7 4 Cdo 279/2013 za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde. Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania zloţiteľa nemoţno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je
prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie zloţiteľa ako neprípustné
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému príjemcovi vzniklo právo na náhradu trov konania proti zloţiteľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu sluţbu, ktorú poskytol príjemcovi vypracovaním vyjadrenia z 24. apríla 2013 k dovolaniu zloţiteľa (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil
1 písm. a/ tejto vyhlášky vo výške 60,07 Eur, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky) 7,81 Eur a DPH vo výške 20 %, ktorá činí 13,57 Eur, predstavuje spolu 81,45 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. 10 4 Cdo 279/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. februára 2014 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.