Obsah (6)

§ 142§ 214§ 242§ 236§ 1§ 68

Najvyšší súd 5 Cdo 201/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ O. A., bývajúcej v K., 2/ J. A., bývajúcej v K. 3/ B. C., bývajúcej v K.

§ 142ods.

1 O.s.p. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Nitre rozsudkom z 19. apríla 2012 sp.zn. 8 Co 169/2011 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcov zamietol. Ţalobcom 1/ aţ 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania v sume 2 885,32 € k rukám jej advokáta do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní

§ 214ods.

1 O.s.p. dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné

ustanovenia § 220 O.s.p. zmeniť a ţalobu ţalobcov plne ako nedôvodnú zamietnuť. V danej veci ţalobcovia svoj nárok na určenie (spolu)vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam si odvodzovali a uplatňovali výlučne titulom nadobudnutia vlastníctva k nim Výmerom o vlastníctve pôdy zo

1. mája 1948 (vydaným ich právnym predchodcom J. a M. S.) a následným ich prejednaním (prededením) v dedičských konaniach po nich. Odvolací súd preto ako prvotnú otázku riešil otázku právnej perfektnosti tohto správneho rozhodnutia, u ktorého zhodne so súdom prvého stupňa mal za to, ţe (vo všeobecnosti) je - môţe byť aj v súčasnosti vkladuschopnou listinou – listinou preukazujúcou vlastnícky nárok. U označenej a predloţenej listiny Výmeru (len v kópii bez predloţenia originálu) však zistil také jej nedostatky, pre ktoré ju nemohol povaţovať za perfektnú. Mal za to, ţe verejná listina je nepouţiteľná, teda ţiadne právne dôsledky pre zmenu vlastníckych práv k označeným predmetným nehnuteľnostiam nespôsobila. Uviedol, ţe z hľadiska formálnych náleţitostí predloţená listina je označená ako KONCEPT, neobsahuje odtlačok úradnej pečiatky Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave a sporné je aj to, či obsahuje podpis osoby povereníka, pre jeho nečitateľnosť. Poukázal ďalej na to, ţe v roku 1948 obec M.M. (neskôr M., vzniknutá z obcí M. a K.K., od odčlenením časti ktorej vznikla neskôr – 1956 obec P.), zahŕňala pozemky v kat. územiach M. a K.K., pričom však len pre kat. územie M. bola zaloţená pozemnokniţná vloţka s č. 1281, v ktorej však bola zapísaná len parcela č.
2. Výmer preto u parcely č. 4247/1, roľa o výmere 1.8665 ha z vl. č. 1281, uvádza nesprávne označenie kat. územia K.K. (namiesto M.), teda označuje v označenom kat. 4 5 Cdo 201/2012 území neexistujúcu pozemnokniţnú vloţku a parcelu a je preto neurčitý (vadný). Do predloţeného Výmeru učinil niekto neznámy zásah „opravou“ označenia kat. územia (prečiarknutím slov „K.K.“ a dopísaním „M.“), avšak vo výmere predloţenom Správou katastra Komárno (č.l. 285) „oprava“ ţiadna nie je. Vychádzajúc z uvedeného (overeného odpisu) Výmeru zo Správy katastra Komárno a tieţ aj z toho, ţe kópia predloţená ţalobcami tieţ je (len) kópiou získanou nimi z archívu (Štátneho okresného archívu v Komárne, ďalej len „ŠOA“) mal potom odvolací súd za to, ţe ţalobcovia nepreukázali (predloţením originálu) ani to, ţe by ich právnym predchodcom bola vôbec označená listina Výmeru vydaná (doručená) a ţe teda samotný správny orgán sledoval dosiahnutie jej účinkov. Z uvedených dôvodov preto ţalobu ţalobcov zamietol a ďalšie (inak) právne významné skutočnosti neposudzoval (vlastníctvo štátu, vlastníctvo ţalovaného zo zákona o majetku obcí alebo vydrţaním, moţnosť a úplnosť „prededenia“, „zidentifikovanie“ prídelu, označenie kat. územia a výmery parcely č. 4247/291 vo výroku rozsudku...). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali včas dovolanie ţalobcovia 1/ aţ 4/. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a zaviazal ţalovaného na náhradu trov dovolacieho konania. Uviedli, ţe odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Za nesprávny označili záver odvolacieho súdu, ţe výmer č. 2881/48-10/B je ako verejná listina nepouţiteľný z dôvodov, ţe je označený ako koncept, neobsahuje odtlačok úradnej pečiatky Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, je sporné, či obsahuje podpis povereníka pre jeho nečitateľnosť, spornosti katastrálneho územia M. a K.K., v konaní bola predloţená kópia a nebol predloţený jej originál. Dovolatelia uviedli, ţe v zmysle zásad § 18 „Zásad kancelárskej sluţby vo vnútornej správe“ samotný „koncept“ v rámci spisu tvoril v podstate originál, prvopis rozhodnutia, z ktorého sa následne na povereníctve vyhotovovali čistopisy, odpisy a výpisy, ktoré sú odpísanými vyhotoveniami prvopisu „Konceptu“. Mali za to, ţe predloţený „Koncept“ výmeru je verejnou listinou, ktorá preukazuje vznik vlastníckeho práva a nemoţno ju povaţovať len za prípravný nezáväzný koncept v súčasnom ponímaní. Práve z tohto dôvodu je predmetná listina opatrená podpisom povereníka, či by inak nemalo zmysel. Pokiaľ ide o záver odvolacieho súdu o absencii odtlačku úradnej pečiatky poukázali na to, ţe v čase vydania uvedenej listiny sa na konanie vtedajších „politických“ úradov (v ponímaní správnych orgánov) vzťahovalo vládne 5 5 Cdo 201/2012 nariadenie č. 8/1928 Sb. o konaní vo veciach patriacich do právomoci politických orgánov. Zo znenia § 68 ods. 3 citovaného nariadenia vyplýva, ţe v písomnom rozhodnutí má byť označený úrad, ktorý ho vydáva, uvedený dátum a pripojený podpis úradného orgánu na to oprávneného. Neobstojí preto námietka odvolacieho súdu, ţe prídel neobsahuje odtlačok pečiatky, nakoľko z hľadiska platnosti výmerov na jeho platnosť postačuje podpis povereníka. Obdobný názor zastáva aj odbornú literatúra a prax. Dovolatelia ďalej uviedli, ţe nimi predloţená overená kópia „Konceptu“ výmeru o vlastníctve pôdy získaná z archívu je úradne overenou kópiou, ktorá nahrádza samotný originál listiny, čo je všeobecne známou skutočnosťou. Výmer spĺňa všetky náleţitosti a skutočnosť, ţe nebol zapísaný v pozemkovej knihe nie je rozhodujúce, nakoľko zápis výmeru do pozemkovej knihy mal iba deklaratórny charakter, nakoľko vlastníctvo prídelcov vzniklo dňom vydania výmeru o vlastníctve pôdy (§ 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb.). Za nesprávny povaţovali aj výklad odvolacieho súdu, ţe výmer je pre nesprávne označenie katastrálneho územia na druhej strane výmeru neurčitý. Uviedli, ţe v kontexte s v konaní predloţenými listinami, aj napriek vo výmere nesprávnemu uvedeniu katastrálneho územia K. (M.) K., ide nepochybne o parcelu v minulosti vedenú v kat. úz. M. (v súčasnosti v kat. úz. P.). Rovnako nesúhlasili s názorom odvolacieho súdu, ţe pre toto nesprávne označenie katastrálneho územia nemohli ţalobcovia zdediť nehnuteľnosti, a tým nie je daná ani ich aktívna legitimácia. Namietali, ţe k zápisu dedičských rozhodnutí nedošlo z dôvodu, ţe výmerové parcely boli neidentické, t.j. pre zápis bolo potrebné predloţiť geometrický plán. Z uvedeného dôvodu boli zaloţené tzv. hluché listy vlastníctva. Zápis vlastníckeho práva po predloţení geometrického plánu sa uţ neuskutočnil aj z dôvodu, ţe k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet ţaloby bolo uţ zapísané vlastníctvo aj iným subjektom, a preto bez určovacej ţaloby uţ tento zápis moţný nebol. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe všetky argumenty ţalobcov povaţuje za účelové, bez preukázania ich opodstatnenosti. Navrhla, aby dovolací súd dovolanie ţalobcov po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu zamietol. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa k dovolaniu ţalobcov 1/ aţ 4/ nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom 6 5 Cdo 201/2012 (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu

§ 242ods.

1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov je dôvodné.

§ 236ods.

1 O.s.p. dovolaním je moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p., a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj

ich obsahu. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolatelia netvrdili, ţe by konanie bolo postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní zaťaţenom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p., ale tieţ vo vzťahu k procesným vadám inej závaţnej povahy 7 5 Cdo 201/2012 (tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Inou vadou konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ţalobcami namietaná nebola a ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolatelia namietajú, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolatelia tento dovolací dôvod spájajú s nesprávnym hodnotením Výmeru o vlastníctve pôdy, vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo

1. mája 1948 č. 2881/48-10/B, o ktorom odvolací súd uviedol, ţe výmer o vlastníctve pôdy vydaný právnym predchodcom ţalobcov J. a M. S. a následne prostredníctvom dedičských konaní prenesený na ţalobcov nie je perfektnou listinou, nakoľko predmetný výmer bol súdu predloţený len v kópii (bez predloţenia originálu), trpí závaţnými nedostatkami a je ako verejná listina nepouţiteľný. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval. Predmetom súdneho posudzovania môţu byť len právne otázky na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá O.s.p.) . Zo spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa, vychádzajúc z výsledkov ním vykonaného dokazovania zaloţil svoje rozhodnutie na zisteniach skutkovej povahy, ţe právni predchodcovia ţalobcov sporné nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo 6.mája 1948 v zmysle Nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR v znení Nariadenia č. 64/1946 Zb. SNR, pričom tento výmer povaţoval za vkladuschopnú listinu i napriek tomu., ţe táto nebola premietnutá do pozemnokniţnej vloţky č.
2. 8 5 Cdo 201/2012 V posudzovanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zaloţil svoje zmeňujúce rozhodnutie na právnom názore, ţe listina - výmer (len v kópii bez predloţenia originálu) obsahuje také nedostatky, pre ktoré nemôţe byť právne perfektná, a preto je ako verejná listina nepouţiteľná, teda ţiadne právne dôsledky pre zmenu vlastníckych práv k označeným predmetným nehnuteľnostiam nespôsobila. Uviedol, ţe z hľadiska formálnych náleţitostí je označená ako KONCEPT, neobsahuje odtlačok úradnej pečiatky Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave a sporné je aj to, či obsahuje podpis osoby povereníka, pre jeho nečitateľnosť. Do predloţeného Výmeru učinil niekto neznámy zásah „opravou“ označenia kat. územia (prečiarknutím slov „K.K.“ a dopísaním „M.“), avšak vo výmere predloţenom Správou katastra Komárno (č. l. 285) „oprava“ ţiadna nie je. Poukázal ďalej na to, ţe v roku 1948 obec M.M. (neskôr M., vzniknutá z obcí M. a K.K., od odčlenením časti ktorej vznikla neskôr – 1956 obec P.), zahŕňala pozemky v kat. územiach M. a K.K., pričom však len pre kat. územie M. bola zaloţená pozemnokniţná vloţka s č. 1281, v ktorej však bola zapísaná len parcela č.
3. Výmer preto u parcely č. 4247/1, roľa o výmere 1.8665 ha z vl. č. 1281, uvádza nesprávne označenie kat. územia K.K. (namiesto M.), teda označuje v označenom kat. území neexistujúcu pozemnokniţnú vloţku a parcelu a je preto neurčitý (vadný). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd naviac konštatoval, ţe ţalobcovia nepreukázali (predloţením originálu) ani to, ţe by ich právnym predchodcom bola vôbec označená listina Výmeru vydaná (doručená) a ţe teda samotný správny orgán sledoval dosiahnutie jej účinkov. Dovolací súd sa s týmto záverom odvolacieho súdu nestotoţňuje a nepovaţuje ho za správny. Skutočnosť, ţe výmer o vlastníctve pôdy obsahuje pečiatku „koncept“,

názoru dovolacieho súdu neodôvodňuje záver, ţe táto listina nie je verejnou listinou, ktorá by bola povaţovaná za rozhodnutie, ktoré by právoplatne konštituovalo alebo osvedčovalo právny stav v nej uvedený. Nesprávny je aj záver odvolacieho súdu o tom, ţe výmer o vlastníctve pôdy nemôţe byť perfektnou verejnou listinou z dôvodu, ţe neobsahuje odtlačok úradnej pečiatky Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave a je sporné, či obsahuje aj podpis osoby povereníka pre jeho nečitateľnosť. 9 5 Cdo 201/2012 Nariadenie č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej

nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR (ďalej len nariadenie) upravovalo, ako to vyplýva z jeho názvu, vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej

nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR.

§ 1ods.

1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia). Z uvedeného je zrejmé, ţe ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náleţitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Ak výmer nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom chýbajú zákonom poţadované podstatné náleţitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym následkom vady takejto listiny je skutočnosť, ţe listina povahu verejnej listiny nemá a teda, ţe nie je spôsobilá vyvolať účinky predpokladané v ustanovení § 1 ods. 2 nariadenia.

§ 68ods.

3 vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb.o konaniach vo veciach patriacich do pôsobnosti politických úradov (správne konanie) v písomnom rozhodnutí má byť označený úrad, ktorý ich vydáva, uvedený dátum a pripojený podpis úradného orgánu k tomu oprávneného. Uvedený právny záver odvolacieho súdu je v rozpore s vyššie citovanou vyhláškou o náleţitostiach správnych rozhodnutí. Je potrebné uviesť, ţe právne predpisy a právny poriadok doby minulej je nutné povaţovať za platné, teda sú platné aj úkony v súlade s týmto právnym poriadkom urobené. Pokiaľ právny poriadok platný v dobe vydania výmeru vyţadoval pre platnosť rozhodnutia podpis úradného orgánu k tomu oprávneného (bez odtlačku úradnej pečiatky), nie je moţné, z dôvodu, ţe výmer takýto odtlačok pečiatky neobsahoval, takéto rozhodnutie povaţovať sa neperfektnú verejnú listinu. Ani skutočnosť, ţe sa na prvej strane výmeru nachádza pečiatka „koncept“ ešte nespôsobuje nulitu rozhodnutia správneho orgánu. 10 5 Cdo 201/2012 Za nulitný akt totiţ moţno povaţovať len taký akt, ktorý bol vydaný nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je moţné preskúmavať len procesným postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však preskúmaniu všeobecným súdom. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp.zn. 4 Cdo 123/2003, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 44/2004, v ktorom vyslovil názor, ţe výmery a prídelové listiny, ako verejné listiny, boli aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami, ţe mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môţe ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide akt nulitný (ničotný), ako i to, ţe nulitným aktom je správny akt vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky tieţ v rozsudku sp.zn. 5 Cdo 110/2000, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/2001, ako aj v rozsudku z 27. novembra 2007 sp.zn. 2 Cdo 337/2006, obdobne aj v uznesení sp.zn. 4 Sţ 88/1995, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 65/1995 a v uznesení sp.zn. 4 Sţ 34/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 77/1998. V posudzovanej veci Výmer vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy

§ 1ods.

1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy zo 6. mája 1948 číslo 2881/48-10/B spĺňal tak po formálnej, ako aj obsahovej stránke všetky zákonné podmienky a náleţitosti. Bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, teda orgánom

§ 1ods.

1 nariadenia k tomu kompetentným. Je v ňom uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu,

ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datované, opatrené podpisom povereníka, obsahuje názov a meno a priezvisko bývalého vlastníka, označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Predmetné rozhodnutie, ktoré je potrebné charakterizovať ako správny akt, bolo vydané orgánom na to oprávneným v medziach jeho právomoci. Ide preto nepochybne o prídelovú listinu, ktorú treba povaţovať za „perfektnú“ a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcov k nehnuteľnostiam tam označeným, včítane tých, ktoré sú predmetom sporu, preukázať a to bez ohľadu na jeho vecnú správnosť, ktorá nemôţe byť v súčasnosti preskúmavaná všeobecným súdom. . 11 5 Cdo 201/2012 Právny názor odvolacieho súdu, ţe „vydaný Výmer o vlastníctve pôdy zo 6. mája 1948 pre právnych predchodcov ţalobcov nebol pre chybné označenie katastrálneho územia pre parcelu č. 4247/2 (K.K. namiesto M.) takou verejnou listinou, na základe (

) ktorej vlastnícke právo k nej nadobudli, povaţuje dovolací súd za nesprávny. Z podkladov smerujúcich k vydaniu výmeru (z pozemnokniţných vloţiek) je zrejmé, ţe pozemky, ktoré mali byť právnym predchodcom ţalobcov pridelené výmerom sa týkajú katastrálneho územia M.. Dovolací súd má za to, ţe vo výmere označené katastrálne územie M.M. (prvá strana výmeru), resp. K.K. a M.M. (druhá strana výmeru) je odstrániteľnou chybou - chybou v písaní, nespôsobujúcou neurčitosť týchto listín. Dovolací súd poznamenáva, ţe obec s názvom M. vznikla zlúčením obce M. a K.K. v roku

1. Naviac, dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto časti uviesť, ţe správnosť Výmeru a jeho súlad s vtedy platnými predpismi nie je moţné v súčasnosti preskúmať a takýto správny akt treba povaţovať za právny akt bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. vychádzať. Ani v prípade, ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemoţno takéto rozhodnutie označiť za nulitný (neexistujúci) akt. V posudzovanej veci sa tieţ javí, ţe konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/O.s.p.). Dovolací súd poznamenáva, ţe podanie správy predsedom senátu o doterajšom priebehu konania, ktorá povinnosť vyplýva odvolaciemu súdu z § 215 O.s.p., nie je zopakovaním dokazovania (§122 O.s.p.). Potrebným zopakovaním dokazovania nie je ani „prečítanie listín“ na č.l. 178 (späťvzatia ţaloby a upresnenie petitu), č.l. 6- 9 (kópia výmeru o vlastníctve pôdy zo
2. mája 1948), č.l. 285-287 (overená fotokópia výmeru o vlastníctve pôdy, č.l. 294-296 (pozemnokniţná vloţka č. 1281 pre katastrálne územie M.), geometrického plánu tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť rozsudku, č.l. 470 (vyjadrenie ţalobcov k podanému odvolaniu). Zopakovaním dokazovania v potrebnom rozsahu nie je ani vyjadrenie sa právnych zástupcov účastníkov konania k veci na odvolacom pojednávaní. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd si v prejednávanej veci nezadováţil rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nie je tieţ zrejmé, z akých konkrétnych dôkazov odvolací súd vychádzal, keď dospel k záveru 12 5 Cdo 201/2012 o nedoručení výmeru právnym predchodcom ţalobcov a ţe samotný orgán sledoval dosiahnutie ich účinkov. Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a ţe dovolatelia opodstatnene napadli vecne nesprávny rozsudok odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
3. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. februára 2014 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 13 5 Cdo 201/2012