1 O.s.p. Na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Ţiline rozsudkom
1 O.s.p. Rozsudok odvolacieho súdu napadli ţalobcovia 1/ aţ 4/ dovolaním, prípustnosť a dôvodnosť ktorého vyvodzovali z § 238 ods. 1 O.s.p. Namietali, ţe odvolací súd im odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie; v tejto súvislosti odvolaciemu súdu vytýkali, ţe sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal s ich argumentáciu spochybňujúcou zákonnosť dedičského konania po ich právnej predchodkyni, námietkou nulitnosti vydaného dedičského rozhodnutia, právnymi titulmi nadobudnutia vlastníckeho práva k domu a pozemkom ţalovaným 2/. Z uvedených dôvodov ţiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe napadnuté rozhodnutie je vecne správne a dostatočne odôvodnené a navrhli dovolanie zamietnuť. Poukázali na rozpory vo výpovediach ţalobcov 2/ a 3/ ohľadom prijatia peňaţného plnenia na vyrovnanie dedičských podielov od ţalovaného 2/ ako aj obsah práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (I. ÚS 241/07). Ţalovaní 1/ a 2/ podali odvolanie proti rozsudku krajského súdu vo výroku o trovách konania. Ţiadali v tejto časti zmeniť rozsudok tak, ţe im súd prizná náhradu trov celkom 4 3 Cdo 173/2012 3 Co 4/2012 vo výške 1 190,36 €
pripojenej špecifikácie. Namietali pochybenie súdu pri vyčíslení trov odvolacieho konania. I. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozsudku, ktorý je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods.1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods.1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania
2 písm. b/ O.s.p., pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţalobcovia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. 5 3 Cdo 173/2012 3 Co 4/2012 S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ţalobcom bola v konaní odňatá moţnosť pred súdom konať.
názoru dovolateľov je konanie postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorej existenciu vidia v absencii „riadneho odôvodnenia“ rozhodnutia odvolacieho súdu. Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod). Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by ţalobcom bolo niektoré z týchto práv odňaté, prípustnosť dovolania preto ani z uvedeného ustanovenia nemoţno vyvodiť. Nedostatočné odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (tzv. nepreskúmateľnosť), na ktorom dovolatelia prípustnosť dovolania zaloţili, nie je vadou konania
f/ O.s.p. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998). Nepreskúmateľné je rozhodnutie, odôvodnenie ktorého dostatočne nevysvetľuje, z akého dôvodu rozhodol súd tak, ako uviedol vo výroku rozsudku. Aj nepreskúmateľnosť je v rámci procesne prípustného dovolacieho prieskumu právne významná, iba ak „mala“ za následok nesprávne rozhodnutie veci). Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náleţitostí odôvodnenia ustanovených zákonom.
názoru dovolacieho súdu zodpovedá napadnutý rozsudok odvolacieho súdu poţiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých 6 3 Cdo 173/2012 3 Co 4/2012 vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere, ţe rodinný dom ţalovaného 2/ a poručiteľky patril do ich BSM a aké skutočnosti ho viedli k tomuto záveru. Podrobne vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia vznik práva osobného uţívania pozemku s poukazom na vtedy platnú právnu úpravu tohto inštitútu a tieţ svoj záver o neexistencii bezpodielového spoluvlastníctva označených pozemkov ku dňu smrti poručiteľky (X.). Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe súd neodôvodnil rozhodnutie
predstáv ţalobcov. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery vyplývajúce z uznesení ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03 a II. ÚS 78/05,
ktorých súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na všetky námietky alebo argumenty v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú určujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Ţalobcovia v dovolaní tvrdia, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 7 3 Cdo 173/2012 3 Co 4/2012 Predmetom konania v posudzovanej veci je určenie, ţe v ţalobe označené nehnuteľnosti patrili v reţime BSM do vlastníctva rodičov ţalobcov - C. V. (ţalovaného 2/) a F. V., zomrelej X., ku dňu jej smrti v celosti. Ţalobcovia v dovolaní namietali, ţe vyporiadanie BSM v dedičskom konaní je neurčité, nie sú v ňom špecifikované veci patriace do BSM poručiteľky a ţalovaného 2/, konkrétne ţe nebol vyporiadaný rodinný dom súp. č. X. (t.č. X.) a parcela č. X., na ktorej stojí rodinný dom a parcela č. X.- záhrada, ktoré v čase smrti poručiteľky (X.) boli v spoločnom uţívaní rodičov ţalobcov (t.j. poručiteľky a ţalovaného 2/). Dovolací súd sa stotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ţe do BSM ţalovaného 2/ a poručiteľky ku dňu jej smrti patril aj rodinný dom v L. súp. č. X., ktorý bol postavený za trvania ich manţelstva a ktorý bol aj vyporiadaný v rámci vyporiadania BSM ţalovaného 2/ a poručiteľky v dedičskom konaní po poručiteľke. Z obsahu dedičského spisu po poručiteľke vyplýva – zo zápisnice o predbeţnom šetrení z 19. júla 1976, v ktorej ţalovaný 2/ uviedol, ţe poručiteľka bola vlastníčkou rodinného domu v polovici (t.j. predmetného rodinného domu v L. č. X.) a okrem toho aj vlastníčkou „čiastky“ v rodinnom dome v L. V zápisnici z 29. júla 1976 spísanej notárkou v prítomnosti ţalovaného 2/ je uvedené, ţe účastníci označili za nehnuteľný majetok patriaci do BSM poručiteľky a ţalovaného 2/ „nadstavbu rodinného domu v L. č. X.“, ktorej hodnota bola určená sumou 8 750 Kčs. Súčasťou tejto zápisnice je rozhodnutie štátneho notárstva o vyporiadaní dedičstva tak, ţe nadobúdateľom celého majetku sa stáva manţel poručiteľky - ţalovaný 2/, ktorému bola uloţená povinnosť vyplatiť v tom čase maloletým dedičom – ţalobcom 1/ aţ 4/ po dosiahnutí plnoletosti kaţdému po 4 845 Kčs. V spise sa nachádza správa MNV v L. z 27. júla 1976 o obvyklej predajnej cene (hodnote) nehnuteľnosti,
ktorej dom, drevený-murovaný postavený v roku 1968, pozostávajúci z jednej kuchyne, troch izieb s príslušenstvom má obvyklú predajnú cenu 17 500 Kčs (1/4 predstavuje suma 4 845 Kčs), z ktorej bola vypočítaná výška náhrady, ktorú mal preberajúci dedič – ţalovaný 2/ vyplatiť ostatným dedičom po dosiahnutí plnoletosti. V priebehu konania účastníci zhodne uvádzali, ţe okrem tohto rodinného domu, ktorý v čase smrti poručiteľky ešte nebol celkom dokončený (v jeho podkroví sa nachádzali dve manzardky), ţiadna „nadstavba“ v BSM ţalovaného 2/ a jeho manţelky (poručiteľky) neexistovala. So zreteľom na uvedené za správny treba povaţovať záver odvolacieho súdu, 8 3 Cdo 173/2012 3 Co 4/2012 ktorý konštatoval, ţe pri označení uvedenej nehnuteľnosti v dedičskom konaní išlo zrejme len o nepresné, resp. v tom čase zauţívané označenie nehnuteľnosti – rodinného domu patriaceho do BSM, nakoľko notárstvo zisťovalo cenu tohto rodinného domu, z ktorej vychádzalo aj pri určení všeobecnej ceny dedičstva. Správny je preto záver odvolacieho súdu, ţe označená nehnuteľnosť - t.j. rodinný dom patril a bol aj vyporiadaný v rámci vyporiadania BSM poručiteľky a ţalovaného 2/ v dedičskom konaní a bol predmetom dedičského konania. Pokiaľ ide o pozemky, ktoré sú v súčasnosti označené v KN ako parcela č. X. (na ktorej stojí rodinný dom) a parcela č. X. (záhrada), vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe tieto získal za trvania manţelstva ţalovaný 2/ do osobného uţívania, čo potvrdzuje rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného uţívania z 31. augusta 1970.
rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného uţívania bola vtedy EN parcela č. X. nachádzajúca sa v katastrálnom území L. o výmere X. m² vo vlastníctve Československého štátu pridelená do osobného uţívania ţalovanému 2/ na výstavbu rodinného domčeka a následne bola
1 Občianskeho zákonníka veta prvá právo osobného uţívania pozemku vzniknuté
doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby.
4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. januára 1992 v prípade spoločného uţívania pozemkov manţelmi vzniknutého
Občianskeho zákonníka, stávajú sa bezpodielovými spoluvlastníkmi takéhoto pozemku. Ak BSM zaniklo pred
spôsobu zániku BSM) podieloví spoluvlastníci týchto pozemkov rovným dielom. Ak zanikne manţelstvo a s ním i právo spoločného uţívania pozemku manţelmi smrťou jedného z manţelov alebo jeho prehlásením za mŕtveho, závisí od dohody dedičov, kto sa stane uţívateľom pozemku. Ak nedôjde k dohode, závisí toto určenie na rozhodnutí 9 3 Cdo 173/2012 3 Co 4/2012 štátneho notárstva, ktoré vykoná vyporiadanie. Ak by na základe dohody alebo rozhodnutia štátneho notárstva zostal výlučným uţívateľom len manţel alebo manţel s niektorými dedičmi, museli by byť ostatní dedičia uspokojení v rámci vyporiadania inak. Je nesporné, ţe manţelstvo rodičov ţalobcov zaniklo smrťou ich matky X. a zánikom manţelstva zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Správny je preto záver odvolacieho súdu, ţe v čase zániku manţelstva rodičov ţalobcov do ich bezpodielového spoluvlastníctva nepatrili označené pozemky, ku ktorým mali právo spoločného uţívania pozemkov. Keďţe tieto pozemky v osobnom uţívaní do BSM rodičov ţalobcov nepatrili, nebol dôvod tieto ani vyporiadať v rámci vyporiadania BSM v dedičskom konaní po poručiteľke. Dovolací súd sa preto stotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ktorý v tejto časti zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobu aj v tejto časti zamietol po zistení, ţe tieto pozemky netvorili bezpodielové spoluvlastníctvo rodičov ţalobcov. Pokiaľ by aj v dedičskom konaní nebola vyporiadaná finančná hodnota práva osobného uţívania v dedičskom konaní, táto môţe predstavovať iba prípadný obligačný nárok, ktorý však nemá dopad na otázku vlastníctva predmetných pozemkov. K námietke ţalobcov, ţe rozhodnutie štátneho notárstva o vyporiadaní dedičstva je neplatné, resp. je nulitným právnym úkonom, dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe rozhodnutie notárstva nie je právnym úkonom, ale ide o deklaratórne rozhodnutie, ktoré je procesnou skutočnosťou s konštitutívnymi účinkami, ktorým sa deklarujú práva a povinnosti dedičov s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa a realizuje sa ním hmotnoprávna úprava dedičského práva
Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o dedičstve po nebohej F. V. nebolo zrušené mimoriadnym opravným prostriedkom, je právoplatné a teda záväzné, preto sa súdy dôvodne nezaoberali námietkami ţalobcov proti tomuto rozhodnutiu o prejednaní dedičstva po ich nebohej matke F. V., zomrelej X.. Z uvedených dôvodov je zrejmé, ţe ţalobcovia neopodstatnene napadli rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov
1 zamietol. 10 3 Cdo 173/2012 3 Co 4/2012 II. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, ţe ţalovaní podali odvolanie proti proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 13. februára 2012 sp. zn. 6 Co 340/2010 vo výroku o trovách konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môţe o podanom odvolaní konať.
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Medzi procesné podmienky patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona. V prejednávanej veci z hľadiska formálneho ani obsahového nemoţno mať pochybnosti o tom, ţe procesný úkon ţalovaných 1/ a 2/ (zastúpených advokátom) zo 17. mája 2012, ktorým napadli uvedený rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 13. februára 2012 sp. zn. 6 Co 340/2010 vo výroku o trovách konania, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.
účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, neţ patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky
právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb poţívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.
2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. 11 3 Cdo 173/2012 3 Co 4/2012 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie krajského súdu, ktorý rozhodol o trovách celého konania (prvostupňového a odvolacieho konania) po zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci samej, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania ţalovaných preto nie je daná. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z
1 písm. a/ vyhlášky vo výške 58,X. €, čo s náhradou za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu
3 vyhlášky, t.j. 7,63 € a 20 % DPH z odmeny a náhrady, t.j. 13,26 €, predstavuje spolu 79,58 €. V odvolacom konaní (o odvolaní ţalovaných proti výroku o trovách konania) úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti ţalovaným, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). 12 3 Cdo 173/2012 3 Co 4/2012 Najvyšší súd im nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo nepodali návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júla 2014 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.