o zaplatenie 1 124,19 € s príslušenstvom

Najvyšší súd 4 Cdo 340/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X, zastúpenej advokátskou kanceláriou T., s.r.o., so sídlom v B., proti ţalovanému A.. F., bytom K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného S., so sídlom v B., IČO: X, zastúpeného advokátskou kanceláriou H., so sídlom v B., IČO: X, o zaplatenie 1 124,19 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8 C 89/2012, o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z

1. septembra 2012, sp. zn. 8 Co 244/2012, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre z
2. septembra 2012, sp. zn. 8 Co 244/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Komárno rozsudkom z
3. mája 2012, č. k. 8 C 89/2012-31 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 1 124,19 € s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 1 124,19 € od 01.03.2008, ako aj náhradu trov konania titulom súdneho poplatku vo výške 67,- € a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 409,65 € do rúk jej právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobu povaţoval za dôvodnú, keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe medzi postupcom V., a.s. a ţalovaným bola dňa 13.01.2005 uzavretá zmluva o poskytnutí kontokorentného úveru, na základe ktorej postupca poskytol ţalovanému úver vo výške 497,91 € (15 000,- Sk). Ţalovaný sa dostal do omeškania s platením viac ako dvoch splátok. Ţalovaný bol uzrozumený so všeobecnými zmluvnými podmienkami a skutočnosti uvádzané ţalobkyňou v ţalobe ţiadnym spôsobom nenamietal. O úroku z omeškania rozhodol prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a o trovách konania rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. 2 4 Cdo 340/2013 Krajský súd v Nitre uznesením z
4. septembra 2012, sp. zn. 8 Co 244/2012 odvolanie vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného (S., ktoré vstúpilo do konania a podalo proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie) odmietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie v zásade odôvodnil tým, ţe (aj s poukazom na obsah spisu) nezistil skutočnosť, ţe vedľajší účastník na strane ţalovaného by vo svojom odvolaní preukázal, ţe by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom (ţalovaným), z ktorého dôvodu ho nepovaţoval za osobu oprávnenú na podanie odvolania (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe mu odvolací súd svojim postupom odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, ţe nesprávne odmietol jeho odvolanie a nepredloţil otázku Súdnemu dvoru EÚ za účelom výkladu práva Európskej únie. Namietal nesprávne posúdenie ustanovení § 93 a § 201 O.s.p., ktoré (sám) v dovolaní podrobne vyloţil. Ţalobkyňa navrhla dovolanie vedľajšieho účastníka zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 3 4 Cdo 340/2013 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí, prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vady skutočne došlo. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré im priznáva právna úprava za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Medzi takéto práva nepochybne patrí aj právo na preskúmanie vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia v inštančnom konaní odvolacím súdom na základe včas podaného riadneho opravného prostriedku za predpokladu, ţe jeho podanie zákon nevylučuje. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţuje aj taký postup, keď odvolací súd odmietne odvolanie ako podané neoprávnenou osobou podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky. Keďţe dovolateľ v prejednávanej veci uviedol, ţe súd mu svojim postupom odňal moţnosť konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo k vade vyplývajúcej z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a dospel k záveru, ţe k takejto vade v predmetnom konaní došlo. Účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi 4 4 Cdo 340/2013 účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 O.s.p.). Citované zákonné ustanovenie treba vykladať vo vzájomnej súvislosti s ďalšími ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a so zreteľom na konkrétnu prejednávanú vec. V danom prípade treba zohľadniť aj ustanovenie § 93 O.s.p., najmä nové znenie druhého odseku tohto ustanovenia, podľa ktorého sa ako vedľajší účastník môţe popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Citovaným zákonným ustanovením bola do právnej úpravy zavedená druhá skupina, resp. typ vedľajšieho účastníka s účinnosťou od
5. októbra 2008 (zákonom č. 384/2008 Z.z.). Cieľom nového znenia ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. je bezpochyby rozšírenie ochrany práv v prípadoch, v ktorých existuje dôleţitý verejný záujem, ktorý by bolo problematické preukazovať zo strany subjektov, ktoré majú (vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti) záujem vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o právnické osoby zamerané na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o zdruţenia na ochranu spotrebiteľov a podobne. V rámci tohto druhého typu vedľajšieho účastníctva (na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania), sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný (príslušný) zákon. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môţe vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe aj ustanovenie § 201 O.s.p. v podstate rozlišuje dva typy vedľajších účastníkov. Prvým je vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje popri navrhovateľovi alebo odporcovi v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s rovnakými právami a povinnosťami ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.) a druhým (v zmysle nového znenia citovaného zákonného ustanovenia) je vedľajší účastník, ktorému z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom konania (napríklad v prípadoch poistenia). V druhom z uvedených typov (t. j. ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom konania a vedľajším účastníkom) je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie bez zreteľa na stanovisko účastníka konania, popri ktorom v spore vystupuje, ba aj proti jeho vôli, samozrejme za predpokladu, 5 4 Cdo 340/2013 ţe preukáţe, ţe z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom konania. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V predmetnej veci vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, a to písomným oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa
6. mája
7. Pokiaľ odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka vyhodnotil ako podané neoprávnenou osobou, keď pri svojom rozhodnutí zohľadnil iba druhú vetu ustanovenia § 201 O.s.p. (t. j., ţe v danom prípade z právneho predpisu nevypláva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom) a vyvodil, ţe nie je dané jeho oprávnenie na podanie odvolania, jeho rozhodnutie je nesprávne. Odvolací súd mal správne vyloţiť celé ustanovenie § 201 O.s.p. a (pri úvahe o oprávnení vedľajšieho účastníka na podanie odvolania) vychádzať aj z ustanovenia § 93 ods. 2 a 4 O.s.p. Odvolací súd v predmetnej veci teda nesprávne aplikoval ustanovenie § 201 O.s.p., keď nezohľadnil jeho súvislosť s ustanovením § 93 ods. 2 O.s.p., kedy sa konania môţe zúčastniť popri navrhovateľovi alebo odporcovi ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv v danej veci podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať odvolanie. Táto procesná legitimácia na podanie odvolania a dovolania je však obmedzená účastníkom na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie a dovolanie prináleţí vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na strane ktorého sa pripojil. V prípade, ţe tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie odvolania, nemôţe ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj vedľajšiemu účastníkovi priznal viac procesných práv, neţ má účastník, na ktorého strane vystupuje. Vedľajší účastník môţe podať odvolanie aj vtedy, ak odvolanie podal 6 4 Cdo 340/2013 účastník. Ak podá odvolanie len vedľajší účastník, môţe ho podať len v tom prípade, ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. V prípade, ţe účastník odmietne dať súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka je odvolanie vedľajšieho účastníka bez tohto súhlasu právne neúčinné. Z uvedeného vyplýva, ţe akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z tejto dikcie nemoţno jednoznačne odvodiť, ţe úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude zo strany súdu automaticky zamietnutý. Nasvedčuje tomu dikcia § 93 ods. 4 O.s.p. „posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností“. Z tejto dikcie moţno vyvodiť, ţe súd bude úkon vedľajšieho účastníka s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník, posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môţe sa totiţ stať, ţe takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tom prípade môţe súd zváţiť, ţe takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka. Odvolací súd neskúmal, či ţalovaný ako hlavný účastník prejavil súhlas s prejavom vôle podaním odvolania vedľajším účastníkom. Odvolací sú takýmto prejavom vôle hlavného účastníka nedisponuje a bolo preto úlohou odvolacieho súdu, aby na zistenie stanoviska hlavného účastníka vyzval ţalovaného. Pokiaľ tak odvolací súd nepostupoval a odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol, odňal mu moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Uvedená procesná vada zakladá vţdy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť. So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
8. 7 4 Cdo 340/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
9. júna 2014 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová