Obsah (4)

§ 4§ 240§ 57§ 146

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Cdo 216/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B.

poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“). Označené uznesenie Okresného súdu Bratislava I napadla ţalobkyňa odvolaním argumentujúc tým, ţe v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti, nezaťaţovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho poplatku

§ 4ods.

1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. Krajský súd v Bratislave uznesením z

1. januára 2013, sp. zn. 5 Co 45/2013, odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe z hľadiska obsahového išlo v podanej ţalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom tohto okresného súdu; za správny označil tieţ následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Dodal, ţe sa stotoţnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z
2. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011,

ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku

§ 4ods.

1 zákona č. 71/1992 Zb. sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti

poloţky č. 17a Sadzobníka. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, v ktorom ţiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie 3 4Cdo 216/2013 konanie. Dovolanie odôvodnila tým, ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, a ţe vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Za nepodanie návrhu na začatie konania povaţovala nepodanie námietky zaujatosti, pretoţe to nebolo obsahom jej vôle. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, ţe išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená ţalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho záveru,

ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Zároveň ţalobkyňa navrhla odloţiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia dôvodiac, ţe jej hrozí značný zásah do základných práv, najmä práva vlastniť majetok a práva majetok pokojne uţívať a to nelegálnym zníţením jej majetku pri vymáhaní bezpredmetnej a neopodstatnenej justičnej pohľadávky. Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skôr, neţ sa mohol podaným dovolaním vecne zaoberať, skúmal včasnosť jeho podania, pričom zistil, ţe bolo podané oneskorene.

§ 240ods.

1 veta prvá O.s.p., účastník môţe podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

§ 240ods.

2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemoţno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.

§ 57ods.

2 O.s.p. lehoty určené

týţdňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbliţší nasledujúci pracovný deň. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z

1. januára 2013, sp. zn. 5 Co 45/2013, nadobudlo 4 4Cdo 216/2013 právoplatnosť
2. februára
3. Pretoţe právoplatnosť je skutočnosťou určujúcou začiatok jednomesačnej lehoty na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 veta prvá O.s.p.), pripadol koniec tejto lehoty na
4. marca 2013 (t.j. na piatok, ktorý bol riadnym pracovným dňom), ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu. Zo spisu nepochybne vyplýva, ţe dovolanie ţalobkyne bolo Okresnému súdu Bratislava I postúpené aţ
5. mája 2013 a to z Okresného súdu Bratislava V, ktorému bolo dovolanie ţalobkyne adresované. Dovolanie ţalobkyne tak bolo Okresnému súdu Bratislava I doručené zjavne po uplynutí lehoty na podanie dovolania, preto dovolací súd dovolanie ţalobkyne v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané odmietol. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. neprichádzalo do úvahy, pričom v súlade s ustálenou praxou o tom Najvyšší súd Slovenskej republiky samostatné rozhodnutie nevydal. O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

§ 146ods.

1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie ods. 2 tohto ustanovenia. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. apríla 2014 JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová